Bolešov
| Bolešov | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Ilava |
| Región | Považie |
| Nadmorská výška | 230 m n. m. |
| Súradnice | 48°59′08″S 18°09′23″V / 48,985556°S 18,156389°V |
| Rozloha | 14,95 km² (1 495 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 574 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 105,28 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1331 |
| Starosta | Ing. Martin Rác[3] (SZ) |
| PSČ | 018 53 |
| ŠÚJ | 512885 |
| EČV (do r. 2022) | IL |
| Tel. predvoľba | +421-42 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 78 018 53 Bolešov |
| E-mailová adresa | obecbolesov@stonline.sk |
| Telefón | 449 31 34 |
| Fax | 449 32 25 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Bolešov | |
| Webová stránka: Bolesov.eu | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Bolešov je obec na Slovensku v okrese Ilava v Trenčianskom kraji.
Poloha
Obec Bolešov sa nachádza na strednom Považí, na pravom brehu Váhu. Územie obce je súčasťou Ilavskej kotliny, ktorá je zo západu obkolesená pohorím Bielych Karpát a z východu pohorím Strážovských vrchov.
Podnebie obce Bolešov môžeme charakterizovať ako mierne s nie veľkým výkyvom zimných a letných teplôt. Priemerná ročná teplota je okolo 8 – 9 °C. V júli je priemerná teplota vyššia ako 26 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 800 – 900 mm.
Dejiny
Najstaršie osídlenie obcí Bolešov – Piechov pochádza už z neolitu (4.tisícročia pred Kr.). Najstaršia známa a publikovaná písomná zmienka o obci Bolešov pochádza z roku 1331 ako „Bolleso“, Aj keď obec Piechov sa spomína v listine z roku 1238. V roku 1241 obec napadli Tatári. Od roku 1318 si obyvatelia obce od benediktínskych mníchov osvojili ovocinárstvo. V roku 1431 prenikli na Považie husiti a pustošili ho. V lete roku 1528 v lete vyčíňali vojská generála Katzianera. V roku 1605 malo stavovské povstanie proti Habsburgovcom zlý dopad na život obce. 6. septembra 1648 bolo na Považí silné zemetrasenie, v rokoch 1748 a 1813 boli veľké povodne. V roku 1831 bola zaznamenaná cholera a vznikol bolešovský recept na jej liečenie, ktorý sa zachoval dodnes. V roku 1853 prebiehala v obci komasácia pozemkov. V roku 1910 bola uvedená do prevádzky železničná trať.
1. januára 1943 boli obce Bolešov a Piechov zlúčené do jednej obce pod názvom Bolešov. 1. mája 1945 bola obec oslobodená od Nemcov.
Kultúrne pamiatky
Najstaršou architektonickou pamiatkou je kaštieľ v kedysi samostatnej obci Piechov. Pôvodne renesančný objekt zo 17. storočia bol v nasledujúcom storočí upravený v štýle romantizmu.
Zo sakrálnych stavieb je najstaršia Kaplnka svätého Jána Nepomuckého z konca 18. storočia nachádzajúca sa v severnej časti obce. Najväčšou sakrálnou pamiatkou v obci je rímskokatolícky Kostol sv. Ondreja apoštola z roku 1939. Bol postavený na mieste starého barokového kostola postavenéHO v roku 1674 a zbúraného v roku 1937. Stavba nového kostola sa uskutočnila v rokoch 1937 – 1939 podľa návrhu vtedajšieho kaplána Štefana Samáka a projektu architekta Milana M. Harminca.
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
| Bolešov (okr.IL) SODB 2001 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 99,00 % | |||
| Česi | 1,00 % | |||
Náboženské zloženie
| Bolešov (okr.Ilava) SODB 2001 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka c. | 97,00 % | |||
| Ostatní, nezistení | 3,00 % | |||
Osobnosti obce
- Jozef Kompánek (* 1836 – † 1917), básnik a prozaik, katolícky kňaz a bojovník za sociálne práva, bolešovský kaplán
- Jozef Laco (* 1872 – † 1941), entomológ – koleopterológ, botanik a ľudový liečiteľ
- Karol Kmeťko (* 1875 – † 1948), arcibiskup nitriansky, deklarant Martinskej deklarácie a národovec
- František Pospíšil (* 1885 – † 1958), český etnograf a múzejník, univerzitný profesor
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |