Preskočiť na obsah

Brusnica (okres Stropkov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Brusnica
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stropkov
Nadmorská výška 191 m n. m.
Súradnice 49°09′13″S 21°42′02″V / 49,153611°S 21,700556°V / 49.153611; 21.700556
Rozloha 14,28 km² (1 428 ha) [1]
Obyvateľstvo 297 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 20,8 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1408[3]
Starosta Tatiana Szabóová[4] (SMER-SD)
PSČ 090 31 (pošta Kolbovce)
ŠÚJ 527173
EČV (do r. 2022) SP
Tel. predvoľba +421-54
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Brusnica 44
090 31  Kolbovce
E-mailová adresa obecbrusnica@zoznam.sk
Telefón 749 90 74
Fax 749 90 74
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Brusnica, Stropkov District
Webová stránka: brusnica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Brusnica je obec na Slovensku v okrese Stropkov.

Brusnica leží v Ondavskej vrchovine, v dolnej časti doliny potoka Čierťaž alebo Brusnička, ľavého prítoku strednej Ondavy.

Prírodné pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

Mierne členitý povrch chotára tvoria súvrstvia treťohorného flyšu. V zalesnenom chotári prevláda bukový les. Poľnohospodárska pôda predstavuje 426 ha, orná pôda 128 ha a lesná pôda 917 ha. Podnebie je mierne. Z plodín sa najčastejšie pestuje jačmeň, pšenica, kŕmna repa, zemiaky, kukurica a záhradná zelenina. Z lesnej zveri sa najviac darí jelenej a srnčej zveri, diviakom a líškam. Vyskytuje sa ojedinele vlk a rys ale aj bažant.

Kráľ Žigmund daroval v roku 1408 šľachticovi Jánovi z Perína stropkovské panstvo, na ktorom bola vtedy aj dedina Brusnica. Zapísali ju vtedy v ponemčenom názve Prensincz. V roku 1454 sa spomína ako Brusnyicza. Je pravdepodobné, že názov mal najprv funkciu chotárneho názvu vyjadrujúc to, že sa tam hojne vyskytovala rastlina brusnica a po založení sídliska sa stala jeho názvom.[3] Založenie tamojšieho sídliska možno predpokladať pred 14. storočím obyvateľmi z blízkej dediny, teda z Breznice alebo zo Stropkova. Brusnica bola v 14.-17. storočí nepretržite majetkovou súčasťou stropkovského panstva. Medzi vlastníkov patrili: Mikuláš Erdődy Bakóczar, Peter Erdődy, Gabriel Perény, ktorý nezanechal po sebe dediča a tak ju cisár Maximilián daroval Jánovi Petehöovi. Ešte v 17. storočí patrila Stropkovskému panstvu a jej pánom boli Pethoövci. Od 18. storočia sa dostala obec do majetku grófov Barkόczyovcov. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných 15 poddanských domov a dom šoltýsa. Na prelome 16. a 17. storočia bola Brusnica stredne veľkou dedinou s rusínskym obyvateľstvom. Začiatkom 17. storočia sa do Brusnice prisťahovali viaceré rusínske rodiny. Už pred rokom 1639 si postavili chrám, ktorý v dedine aj neskôr jestvoval. Brusnické poddané domácnosti v 17. storočí chudobneli. V 17. storočí bol v Brusnici majer, ktorému patrili sedliakmi opustené alebo im zobraté pozemky.[3] V roku 1715 žilo v Brusnici 12 a v roku 1720 13 poddanských domácností. Obyvatelia sa živili pastierstvom a pracovali v rozsiahlych lesoch.

Do roku 1945 tu bola píla, ktorá zamestnávala asi 20 robotníkov.

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza kultúrny dom, materská škola so školskou jedálňou, dom smútku, gréckokatolícky a pravoslávny chrám. Poľnohospodárske družstvo sa zameriava na živočíšnu výrobu, zväčša kravy. V obci je spoločnosť komposesorátu a urbariátu obce Brusnica – pozemkové spoločenstvo. Obec pravidelne usporadúva kultúrne, spoločenské a športové podujatia: Uvítanie nového roka, Deň žien, Deň matiek, Majáles, Životné jubileá, uvítanie detí do života a futbalový turnaj. Okolie je vhodné na turistiku a agroturistiku.

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[5] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[6][7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. a b c ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 80 – 81.
  4. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  5. Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  6. Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  7. Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]