Chrám Bohorodičky Ljevišskej

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 42°12′41″S 20°44′09″V / 42,211389°S 20,735833°V / 42.211389; 20.735833
Chrám Bohorodičky Ljevišskej
(srb. Богородица Љевишка – 
Bogorodica Ljeviška)
srbský pravoslávny chrám v Kosove
Our Lady of Ljeviš, Prizren, 2010. View from clock tower.jpg
pohľad z juhovýchodu z neďalekej hodinovej veže
Štát Srbsko Srbsko
Autonómny kraj/Štát Kosovo Kosovo
Dištrikt Prizren
Opština/Komuna Prizren
Mesto Prizren
 - súradnice 42°12′41″S 20°44′09″V / 42,211389°S 20,735833°V / 42.211389; 20.735833
Architekt
Freskár
Nikola(os) (umelec z Epiru?)[1]
Astrapas (Michal Astrapas?)[1]
Štýl postbyzantské umenie
(srbsko-byzantský štýl)[2][3]
komnénovské a
palaiologovské fresky
Materiál tehla, vápenec
Výstavba
(raný chrám)
10. storočie
Výstavba
(dnešný chrám)
1306 – 1307
Vlastník Srbská pravoslávna cirkev
Svetové dedičstvo UNESCOSvetové dedičstvo UNESCO
Názov súboru Stredoveké pamiatky v Kosove
Dátum zápisu 2004
Cirkev Srbská pravoslávna cirkev
Zasvätenie Zosnutie presvätej Bohorodičky[4]
chrám na mape Srbska
RedHut.svg
chrám na mape Srbska
Wikimedia Commons: Bogorodica Ljeviška
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chrám Bohorodičky Ljevišskej (srb. Богородица ЉевишкаBogorodica Ljeviška, albán. Kisha e Shën Premtës) je pravoslávny episkopálny chrám Srbskej pravoslávnej cirkvi v meste Prizren nachádzajúci sa na spornom území Kosova. Chrám bol postavený v 14. storočí v srbsko-byzantskom štýle[5] na mieste staršieho chrámu niekedy z 10. storočia[1] alebo 11. storočia[4]. Stavba v sebe kombinuje prvky byzantskej architektúry a západnej románskej architektúry, nachádza sa v nej veľké množstvo zachovaných fresiek. V osmanskom období bola budova využívaná aj ako mešita. V roku 2004 bol chrám poškodený počas nepokojov v Kosove[6] a od toho istého roku je chrám v vrámci lokality Stredovekých pamiatok v Kosove súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V roku 2006 bol z dôvodu politickej nestability v regióne zapísaný na zoznam ohrozených pamiatok.[7] Spolu s ostatnými pamiatkami UNESCO na území Kosova stavba na zozname zotrvala aj po roku 2019.[8]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Záber na exteriér chrámu - tehlovú priehradkovú výzdobu cloisonné a tehlové orámovanie okien
Miniatúra chrámu

Prvý chrám na mieste dnešnej stavby bola trojloďová bazilika vystavaná v 10. alebo 11. storočí. Pozostatky starého kostola sa dnes z veľkej miery nachádzajú pod základmi dnešnej stavby, niektoré bočné steny boli zachované. Chrám (monastier) zrejme slúžil ako sídlo biskupstva spomínaného za vlády Bazila II., a koncom 12. storočia bol výrazne poškodený počas okupácie mesta Štefanom Nemanjom. Počas vlády Nemanjovho syna Štefana Prvokorunovaného bol chrám niekedy v rokoch 1220 – 1230 čiastočne zrekonštruovaný a jeho steny boli okrášlené freskami so slovanskými inskripciami[9] Z toho, štýlovo komnénovského obdobia sa zachovala freska Bohorodičky Eleusy[1] a dve fresky zobrazujúce zázraky (svadba v Káne a uzdravenie slepca).[9][1]

Zásadnou rekonštrukciou a výstavbou chrám prešiel v rokoch 1306 – 1307 za vlády Štefana Uroša II. Milutina. Na prácu dohliadali biskupi Damián a Sáva, architektonicky prácu viedol Nikola(os) a fresky zhotovil akýsi Astrapas,[9] zvyčajne stotožňovaný so známym Michalom Astrapom. Nový chrám patril k najkrajším stredovekým srbským chrámom a jeho poňatie bolo architektonicky originálne, nekopírujúce predošlé modely stavieb. Finálna stavba kombinovala pôvodnú trojloďovú baziliku a byzantský päťkupolový kostol v tvare vpísaného kríža s vonkajším nartexom a dvoj-úrovňovou zvonicou. Centrálna kupola je položená na štyroch pilieroch a menšie kupoly sú diagonálne umiestnené na rokoch.[9] Vonkajšie uličky sú z východnej strany zakončené apsidami, nad exonartexom sa nachádza zvonica a dve bočné kaplnky. Steny boli postavené z tehál a kameňa (vápenca), využíva sa ozdobná technika cloisonné, ktorú striedajú ozdobné oblúkové rámy, štíty a okná. Novšie fresky v chráme vznikali v období 1307 – 1313 a vychádzali z byzantského programu.[1]

V období osmanskej nadvlády nad Srbskom (a Kosovom) bol chrám využívaný ako mešita. Bol pribudovaný minaret a fresky boli zakryté omietkou a haseným vápnom. Začiatkom 20. storočia bola budova po páde osmanskej moci opäť premenená na kresťanský chrám a v roku 1923 bol zbúraný minaret.[10] V rokoch 1950 – 1952 prebehla rekonštrukcia chrámu a boli odkryté pôvodné fresky. Po vojne v Kosove (1998 – 1999) bol chrám uzavretý a pod ochranou nemeckých vojakov, objavilo sa viacero pokusov extrémistov chrám desekreovať, a v roku 2004 boli chrám a jeho fresky čiastočne poškodené.[9] V tom istom roku bol chrám vrámci Stredovekých pamiatok v Kosove zapísaný na zoznam kultúrnych pamiatok UNESCO a následne o dva roky neskôr na zoznam ohrozených pamiatok.[7]

Fresky[upraviť | upraviť zdroj]

Freska Panny Márie Eleusy s Kristom dieťaťom, neskoré, modifikované komnénovské obdobie. Ikonograficky ide o vzácne zobrazenie Bohorodičky s košíkom na chlieb, ktorý drží pre svojho syna - Krista Kŕmiteľa (Kŕmiteľ je Kristovo pomenovanie zo slovanskej inskripcie). Fresková kompozícia nie je zachovaná celá, pôvodne obsahovala aj časť so skupinou ďalších ľudí na susednom pilieri, ku ktorým sa Kristus a Bohorodička nakláňajú a ktorým Kristus ponúkal "chlieb života".[11]

Fresky v chráme možno rozdeliť do dvoch období - fresky z prvej polovice 13. storočia, ktoré štýlovo nadväzujú na komnénovské umenie a fresky zo začiatku 14. storočia (1307 – 1314), ktoré nadväzujú na umenie palaiologovského obdobia.[9] Raných fresiek sa zachovalo pomerne málo exemplárov, ide o fresku Bohorodičky Eleusy, ktorá je zobrazená s košíkom na chleba, pretože pomáha svojmu synovi Kristovi Kŕmiteľovi. Vyobrazenia sú veselé, maľované vo svetlých farbách, čo dokazuje, že sa umelci odklonili od výraznosti neskorého komnénovského obdobia, niektoré prvky a teologicky dobre koncipovaná ikonografia však naznačujú pretrvávanie tradície byzantského štýlu.

Autorom neskorších fresiek bol autor podpísaný ako Astrapas, ktorý býva stotožňovaný s Michalom Astrapom, umelcom, ktorý vyzdobil ďalšie srbské chrámy a monastiere. Medzi palaiologovské fresky patrí obraz Krista Ochrancu mesta Prizren, fresky s námetmi zo života svätého Mikuláša, fresky s námetom cirkevného koncilu, či episkopálnymi námetmi.[1] V lodi sa nachádzajú scény udalostí veľkých sviatkov, Kristovo utrpenie, zázraky a podobenstvá, ako aj fresky kresťanských svätcov. Obrazy svätíc a srbských šľachticov sa nachádzajú na pilieroch. Západná stena zobrazuje Zosnutie Bohorodičky, východná Poslednú večeru, Umývanie nôh, a Kristov súd.[9] V nartexe sa nachádza donátorská freska ktétora - zakladateľa Štefana Uroša II. Milutina a jeho otca, ktorí stoja pod žehnajúcim Kristom. Na protiľahlej stene sú zobrazení raní Nemanjićovci: Štefan Nemanja ako mních Simeon, zobrazený je nad vchodom, a Štefan Prvokorunovaný. Steny exonartexu obsahujú námetov niekoľko: Strom Jesseho, Posledný súd, Klimakov nebeský rebrík, proroci, cyklus s tematikou krstu, a iné. Hoci fresky nesú niektoré miestne srbské prvky, sú vo všeobecnosti považované za typické maľby palaiologovskej renesancie. Z hľadiska autorovho štýlu, pokiaľ ide o dielo Michala Astrapa, sú fresky čiastočne odlišné od jeho ranejších diel (napr. ochridský Peribleptos). Stále využíva kontrastnosť tieňa a svetla, no farby sú viac harmonizované.[1] Postavy na freskách majú sofistikovaný výraz a sú pozitívne modelované.[9]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h PRIZREN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1723 – 1724. (po anglicky)
  2. MITCHELL, Laurence. Serbia. [s.l.] : Bradt Travel Guides, 2010. ISBN 978-1-84162-326-9. S. 42. (po anglicky)
  3. BOBOT, Rajko; RAKIĆ, Kosta; TOMAŠEVIĆ, Una. Socialist Republic of Serbia. Belehrad : Jugoslovenska Revija, 1985. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b STOJIĆ, Igor; BON, Edi; MIJATOVIĆ, Vesna; DIMITRIJEVIĆ, Milan S.. Possible representations of comets in Serbian religious medieval art. European Journal of Science and Theology (Belehrad: Historical Instutute Kneza Mihaila), 2016, čís. 12, s. 185. Dostupné online [cit. 2020-05-21]. ISSN - 8517 1842 - 8517.
  5. CIRKOVIĆ, Sima M.. The Serbs. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2008. ISBN 978-1-4051-4291-5. S. 61. (po anglicky)
  6. BAKER, Mark; SHEWARD, Tamara. Lonely Planet Eastern Europe. [s.l.] : Lonely Planet, 2017-10-01. Dostupné online. ISBN 978-1-78701-190-8. (po anglicky)
  7. a b World Heritage Committee puts Medieval Monuments in Kosovo on Danger List and extends site in Andorra, ending this year’s inscriptions [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2020-05-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. 43 COM 8C.2 - Decision [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2020-05-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. a b c d e f g h Bogorodica Ljeviska [online]. www.kosovo.net, [cit. 2020-05-21]. Dostupné online.
  10. Богородица Љевишка [online]. www.kosovo-metohija.com, [cit. 2020-05-21]. Dostupné online.
  11. MARKOVIĆ, Miodrag; VOJVODIĆ, Dragan. Serbian Artistic Heritage in Kosovo and Metohija: Identity, Significance, Vulnerability. [s.l.] : SASA, 2017. ISBN 978-86-7025-753-5. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • MARKOVIĆ, Miodrag; VOJVODIĆ, Dragan. Serbian Artistic Heritage in Kosovo and Metohija: Identity, Significance, Vulnerability. SASA, 2017. ISBN 978-86-7025-753-5. S. 169 – 213 (po anglicky, katalóg fresiek s popisom)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]