Preskočiť na obsah

Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu (Sofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu
Ruský chrám
pravoslávny chrám
celkový pohľad na chrám zo severovýchodu
Patrocínium: Svätý Mikuláš, arcibiskup z Myry, divotvorca
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Sofia
Okres Stolična
Mesto Sofia
Rajón Sredec
Náboženstvo  
 - cirkev Ruská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°41′45″S 23°19′45″V / 42,6957°S 23,3291°V / 42.6957; 23.3291
Ďalšie údaje  
 - počet veží 5
Architekt Michail Timofejevič Preobraženskij
Štýl ruský štýl
Výstavba 1912 – 1914
Dátum  
 - posvätenia 11. november 1914
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Map
Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Saint Nicholas Russian Church, Sofia
Webová stránka: podvorie-sofia.ru
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám svätého Mikuláša divotvorcu (bulh. Църква „Свети Николай чудотворец“Cărkva „Sveti Nikolaj čudotvorec“), známy aj ako Ruský chrám (bulh. Руската църкваRuskata cărkva) je chrám Ruskej pravoslávnej cirkvi zo začiatku 20. storočia, ktorý sa nachádza v centre mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][2][3][4]

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[5][1]

Chrám svätého Mikuláša divotvorcu sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia na bulváre „Car Osvoboditel“ (bulh. булевард „Цар Освободител“bulevard „Car Osvoboditel“, doslova bulvár Cára Osloboditeľa)[1] č. 3.[6][7] Chrám bol postavený na mieste bývalej mešity Saraj, ktorá bola zbúraná v období po oslobodení Bulharska.[8]

Pohľad na chrám z juhovýchodu

Ruská pravoslávna farnosť svätého Mikuláša divotvorcu bola v Sofii založená 2. septembra 1907.[9] Výstavba chrámu prebiehala v rokoch 1912 – 1914.[2][7] Výstavbu inicioval ruský cársky diplomat Dmitrij Konstantinovič Sementovskij-Kurillo.[7] Vysviacka prebehla 11. novembra 1914.[9]

Chrám bol postavený predovšetkým pre potreby členov ruskej imperiálnej diplomatickej misie, ktorá v tom čase sídlila v budove v tesnom susedstve chrámu,[2][3] ale aj pre ruských emigrantov v Sofii.[3] Pre potreby ruskej imperiálnej diplomatickej misie chrám slúžil do roku 1917, po tom to roku slúžil už len ruským emigrantom, ktorých v tom čase bolo v Sofii približne 3000.[9]

V rokoch 1921 – 1950 chrám spravoval ruský duchovný Serafim Sobolev, ktorý je pochovaný v krypte budovy.[9]

V roku 1945 prebehli reštauračné práce na freskovej výzdobe chrámu, ktorých sa podujal ukrajinský umelec Michail M. Malecki.[1] V roku 1953 sa chrám dostal pod správu Moskovského patriarchiátu.[9] V roku 1955 budova získala štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[5] V roku 1989 prebehli reštauračné práce na exteriéri budovy.[8]

21. septembra 2023 bol chrám dočasne zatvorený v dôsledku toho, že jej hlavný predstaviteľ archimandrita Vasian a ďalší dvaja duchovní boli vyhostení z územia Bulharska na základe podozrení bulharskej spravodajskej agentúry DANS, že predstavujú nebezpečenstvo pre národnú bezpečnosť[10][11] (tí istí predstavitelia boli už predtým vyhostení z územia Severného Macedónska). 10. novembra toho istého roku bol chrám opätovne otvorený, potom čo ruský patriarcha Kirill I. menoval nového predstaviteľa chrámu, ktorým sa stal protojerej Vladimir Timčuk.[10]

Charakteristika budovy

[upraviť | upraviť zdroj]
Celkový pohľad na chrám v zime

Autorom projektu budovy je ruský architekt Michail Timofejevič Preobraženskij.[1]

Budova bola postavená v tzv. ruskom štýle. Ide o klasický typ eklektickej architektúry, ktorá bola typická pre výstavbu chrámov v Ruskom impériu v priebehu 19. storočia[1] (štýl sa používal predovšetkým v Moskve a bol odpoveďou na „európsky“ štýl sakrálnej architektúry, ktorý v tom období začal používať pri výstavbe chrámov v Petrohrade).[7] Tento štýl je typický napodobňovaním mnohých elementov ruskej sakrálnej architektúry zo 17. a 18. storočia, čo sa odráža aj na sofijskom Chráme svätého Mikuláša.[1][2][3] Ide predovšetkým o majolikové farebné elementy s rastlinnými motívmi.[3]

Nad centrálnou časťou naosu sa nachádza hlavná kužeľovitá kupola, obkolesená štyrmi menšími kupolami.[1][2][3] Všetky kupoly sú zakončené typickými cibuľovitými vežami, ktoré sú pozlatené.[2][3]

Netypicky sú postavené hlavné vchody do chrámu, ktoré sa nachádzajú pri južnej a severnej fasáde. Južný vchod do chrámu vedie z bulváru a bol určený pre bežné bulharské obyvateľstvo, zatiaľ či severný vchod sa nachádza v záhrade bývalej ambasády (v súčasnosti sa ruské diplomatické zastúpenia nachádza inde a záhrada slúži ako verejný park) a slúžil tak jej predstaviteľom. Naos tak predstavoval miesto, kde sa symbolicky stretávali predstavitelia dvoch ortodoxných slovanských národov.[8] Pred obidvomi hlavnými vchodmi sa nachádzajú portiky s mohutnými frontónmi.[1][2][4] Južný portikus je mohutnejší a väčší než severný.[4]

V chráme sa nachádza krypta v ktorej sa nachádza hrobka so sarkofágom s relikviami ruského svätca a liečiteľa, arcibiskupa Serafima Soboleva, ktorý bol známy pod pseudonymom Sofijský divotvorca.[2][3] Serafim bol obyvateľmi po dlhý čas považovaný za svätca aj keď nebol oficiálne kanonizovaný.[9] Ku kanonizácii došlo v roku 2016 pričom bol kanonizovaný hneď dvomi cirkvami a to Bulharskou pravoslávnou cirkvou a Ruskou pravoslávnou cirkvou.[3]

Výzdoba chrámu

[upraviť | upraviť zdroj]

Fresková výzdoba

[upraviť | upraviť zdroj]

Fresková výzdoba je zhotovená v monumentálnom štýle Moskovsko-jaroslavľskej freskovej školy 17. storočia.[1][2] Niektoré zdroje však uvádzajú, že sú zhotovené v mystickom štýle Novgorodskej freskovej školy.[7] Ich hlavným autorom je ruský umelec Vasilij Perminov,[8][7] ktorý pracoval aj na freskách v predsieni Chrámu svätého Alexandra Nevského.[7] Ďalším autorom fresiek je Nikolaj Rostovcev.[8]

Ikonostas a ikony

[upraviť | upraviť zdroj]

V chráme sa nachádza majolikový ikonostas, ktorého štyri ikony sú presnou kópiou ikon kyjevského Chrámu svätého Vladimíra[1][2] (zhotovené v rokoch 1885 – 1896 ruským umelcom Viktorom Vasnecovom).[2] Hoci je v podstate celý chrám vrátane výzdoby zhotovený v moskovskom štýle, ikonostas samotný pripomína svojím zhotovením skôr duch pražskej a viedenskej secesie.[7] Ikony sú dielom zografov Michaila Nesterova, Ivana Ževeržejeva a Nikolaja Rostovceva.[8]

Významné ikony z majoliky sa nachádzajú vo vrchnej časti portikov nad južným a severným vchodom do chrámu. Nad hlavným južným vchodom sa nachádza ikona, ktorá zobrazuje Mikuláša z Myry, ikona nad severným vchodom zobrazuje svätého Alexandra Nevského.[7]

Chrámové zvony boli vyrobené v Rusku a boli chrámu darované ruským cárom Mikulášom II..[3][2]

Správa a spôsob obradov

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám je pod správou Moskovského patriarchiátu a liturgie sa v ňom slávia v starom štýle. Rovnako tak všetky cirkevné sviatky sú slávené starým spôsobom na základe juliánskeho kalendára, narozdiel od bulharských pravoslávnych chrámov v ktorých sa pre väčšinu sviatkov používa gregoriánsky kalendár.[2]

Zaujímavosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ruský chrám svätého Mikuláša divotvorcu je jediným chrámom v Sofii, ktorý má hlavný vchod z južnej a nie zo západnej strany.[4]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[5][6]

Rok vyhlásenia: 1955[5][6]

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy, od roku 1988 aj umelecká hodnota budovy[5]

Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Ruska cărkva „Sveti Nikolaj čudotvorec“ (bulh. Руска църква „Свети Николай чудотворец“, doslovne Ruský chrám svätého Mikuláša divotvorcu)[5][6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 10. REM – SON. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-32-6. S. 3907 – 3908.
  2. a b c d e f g h i j k l m KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija – Sofija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2017. 416 s. ISBN 978-954-8104-36-4. S. 279.
  3. a b c d e f g h i j KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 494 – 495.
  4. a b c d PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti Sofia. Sofia : Ciela, 2019. 304 s. ISBN 978-954-28-2959-1. S. 148 – 150.
  5. a b c d e f Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в област София град [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
  6. a b c d Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.
  7. a b c d e f g h i MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinand, 2006. 496 s. ISBN 978-954-91694-3-0. S. 94 – 95.
  8. a b c d e f STANISHEV, Georgi. Architectural guide – Sofia. Berlin : DOM publishers, 2019. 320 s. ISBN 978-3-86922-657-6. S. 125.
  9. a b c d e f София Руската църква "Св. Николай Чудотворец" [online]. pravoslavieto.com, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.
  10. a b АНГЕЛОВ, Георги А.. "Голяма душевна радост". Руската църква в София отново отвори врати [online]. svobodnaevropa.bg, 2023-11-10, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.
  11. Руската църква в София затваря врати [online]. btvnovinite.bg, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]