Citroën BX

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Citroën BX
BX16V.jpg
Výrobca Citroën
Produkcia 1982 – 1994
Krajina pôvodu Francúzsko FrancúzskoRennes
Španielsko ŠpanielskoVigo
Predchodca Citroën GS
Nasledovník Citroën Xantia
Trieda Stredná trieda
Typ karosérie hatchback
Platforma Peugeot 405
Max. rýchlosť 219 km/h
Zrýchlenie

0 – 100 km/h

(BX 16V)7,5s,(BX TD) 11s
Spotreba

(90/120/mesto)

(BX TD)4,5/6,3/6,9 (BX 16V) 6,6/8,1/11,3
Prevodovka(y) 5BVM, 4BVA
Hmotnosť 960 - 1150 kg
Kapacita nádrže 66 l
Pozri aj Anadol FW11
Dizajnér Bertone
Citroën BX prvej generácie 1982 – 1985
Citroën BX I. 1982 – 1985
BX GTi Automatic interiér
BX 16V MK I. pohľad zozadu

Citroën BX je automobil strednej triedy, ktorý vyrábala francúzska automobilka Citroën v rokoch 19821994. Citroën BX má hydropneumatické odpruženie vo všetkých verziách na prednej aj zadnej náprave. V roku 1986 prešiel faceliftom. V roku 1987 sa dostala na trh najsilnejšia verzia BX 16V a po nej verzia 4x4 a 4x4 Break. Spolu sa vyrobilo 2 315 739 kusov počas 12 rokov. Hatchback sa prestal vyrábať v roku 1993 s príchodom modelu Xantia, ale Estate sa vyrábal ešte rok.

Po krachu Citroenu a vzniku skupiny PSA Peugeot Citroen, bol BX prvým spoločným modelom strednej triedy. V rámci nového koncernu zaujal Citroen miesto inovatívnej a netradičnej značky a Peugeot konzervatívnej a stabilnej. Celkom nová koncepcia prevzala základ pruženia z modelu GS. Karoséria bola úplne novej koncepcie hatchback a rozmermi balancovala na hranici nižšej strednej a strednej triedy. Motorizácie boli modernizované alebo prevzaté z Peugeotu. Vďaka investíciám a technickým prínosom Peugeotu sa podarilo zmodernizovať BX zaznamenal veľký predajný úspech a zachránil automobilku pred pádom. Narozdiel od koncernovej Simcy. BX využíval hydropneumatické odpruženie na prednej aj zadnej náprave, vpredu závesy typu McPherson, vzadu vlečená náprava. Brzdy boli kotúčové na oboch nápravách, vo vyšších výbavách so systémom ABS.

Motorizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Zážihové (Benzín)
Označenie Objem Max.výkon Max. krútiaci moment Poznámka
BX 11
1.1 1124 cc 55k pri 6250 ot. Iba pre (I) a (GR)
1.1 1124 cc 58k pri 6250 ot. 88Nm pri 2500 ot. Iba pre (I) a (GR)
BX 14
1.4 1360 cc 62k pri 5500 ot. 108Nm pri 2500 ot.
1.4 1360 cc 68k pri 5500 ot. 100Nm pri 3000 ot.
1.4 1360 cc 72k pri 5750 ot. 108Nm pri 3000 ot.
1.4i 1360 cc 75k pri 5750 ot. 113Nm pri 3400 ot.
BX 16
1.6 1580 cc 75k pri 5600 ot. 120Nm pri 3500 ot.
1.6 1580 cc 80k pri 5600 ot. 135Nm pri 2800 ot.
1.6 1580 cc 88k pri 5600 ot. 131Nm pri 3250 ot.
1.6i 1580 cc 90k pri 6000 ot. 127Nm pri 3500 ot.
1.6 1580 cc 94k pri 6000 ot. 140Nm pri 3500 ot. BX 16 TRS
1.6i 1580 cc 105k pri 6250 ot. 132Nm pri 3000 ot.
1.6i 1580 cc 115k pri 6250 ot. 131Nm pri 4000 ot. BX 16 GTi
BX 19
1.9 1905 cc 104k pri 6000 ot. 161Nm pri 3000 ot. BX 19
1.9 1905 cc 105k pri 6000 ot. 158Nm pri 4200 ot. BX GT
1.9 1905 cc 107k pri 6000 ot. 166Nm pri 3000 ot. od 1986
1.9i 1905 cc 122k pri 6000 ot. 150Nm pri 3000 ot. BX TRi
1.9i 1905 cc 124k pri 6000 ot. 172Nm pri 2750 ot. BX GTi 8V
1.9 1905 cc 126k pri 6000 ot. 170Nm pri 4200 ot. BX Sport (1985)
1.9i 16V 1905 cc 148k pri 6500 ot. 177Nm pri 5000 ot. BX GTi 16Valve od 1990
1.9i 16V 1905 cc 160k pri 6500 ot. 184Nm pri 5000 ot. BX GTi 16Valve od 1987
BX 4TC
2.2i 16V 2142 cc 200k pri 5250 ot. 300Nm pri 2750 ot. BX 4TC - 200 kusová séria
Vznetové (Diesel)
Označenie Objem Max.výkon Max. krútiaci moment Poznámka
1.8 D 1769 cc 60k pri 4600 ot. 110Nm pri 2200 ot. (XUD7)
1.8 TD 1769 cc 90k pri 4300 ot. 185Nm pri 2100 ot. BX Turbo (A8A)(AJZ)
1.9 D 1905 cc 65k pri 4500 ot. 118Nm pri 2000 ot. BX 19D(XUD9)
1.9 D 1905 cc 75k pri 4300 ot. 120Nm pri 2100 ot. BX 19D(XUD9A)D9B
BX Break 4x4, jeden z 562 vyrobených kusov

Verzie a limitované série[upraviť | upraviť zdroj]

BX 4x4[upraviť | upraviť zdroj]

Na podvozku BX vznikol aj variant označený 4x4 alebo 4WD s permanentným náhonom všetkých kolies. Platforma má spoločné súčasti s modelmi Peugeot 405 x4, Mi16x4 a T16. Celkovo bolo vyrobených iba 712 kusov modelu BX 4x4 a 562 kusov modelu BX Break 4x4. BX 4WD boli vybavené benzínovými aj naftovými motormi z rady XU a XUD výhradne o objeme 1905 ccm. Najsilnejšou motorizáciou bolo GTi 4x4 o výkone 125k použité iba vo verzií hatchback. Brzdy boli vybavené systémom ABS. Karoséria modelu mala upravený stredový tunel aby sa vošiel kardán pre zadnú nápravu, to malo za následok zmenšenie priestoru pre nohy spolujazdca. Tento model bol jediným hydropneumatickým vozidlom vybaveným náhonom všetkých kolies. Rozdelenie náhonu bolo 53% krútiaceho momentu pre prednú nápravu a 47% pre zadnú nápravu. Zadný diferenciál typu Torsen (citlivý na krútiaci moment), bol samosvorný. Medzinápravová rozvodovka bola ovládaná elektronickou uzávierkou diferenciálu, ktorú bolo možné spustiť pri rýchlosti pod 40 km/h, tým došlo k rozdeleniu krútiaceho momentu 50:50 medzi prednú a zadnú nápravu. Spolu s nastaviteľnou výškou podvozku sa BX stal predchodcom dnešných SUV.

BX SPORT[upraviť | upraviť zdroj]

BX SPORT, jeden z 7500 vyrobených kusov

V rokoch 1985 až 1987, bola uvedená špeciálna limitovaná séria BX SPORT v množstve 7500 kusov. Model sa líšil od normálnej série hlavne výkonným motorom a vonkajším vzhľadom. Dostal laminátové nárazníky podobné neskoršiemu modelu 16V, a rozširujúci laminátový bodykit. Motor o objeme 1905 cm3 mal dvojitý karburátor weber a dosahoval výkon 126 koní (93kW) a krútiaci moment 170 Nm. Pôvodne plánovaná séria 2500 kusov bola vďaka predajnému úspechu rozšírená o ďalších 5 000 kusov.

BX GTi 16V[upraviť | upraviť zdroj]

BX 16V Facelift Marcello Gandini 1990 – 1993

BX GTi 16 Valve alebo francúzsky 16 Soupapes je limitovaná séria modelu Citroën BX, s najsilnejším motorom o objeme 1905 cm3, vzhľadovo odlišný s pridanými laminátovými prahmi, širšími nárazníkmi a najvyššou výbavou. Jeho akcelerácia bola impozantná v 5-dverovej strednej rodinnej triede. (0-100 7,5s). Boli použité 2 motory, motor XU9J4 (D6C Motronic ML4.1) o výkone 160 koní a XU9J4Z (DFW Motronic M1.3) o výkone 148k (katalyzátor podľa krajiny určenia) alebo 158k, líšili sa hlavne kompresným pomerom a nastavením vačkových hriadeľov.

Model bol faceliftovaný v roku 1990 návrhárom Marcellom Gandinim. Pod výbavu BX 16V patrilo štandardne ABS, vyhrievané a elektricky ovládané zrkadlá, hmlové svetlá, bodykit, zadný stierač, elektricky ovládaný šíber (podľa krajiny) a klimatizácia (príplatok), palubný počítač (príplatok), vyhrievané sedadlá (príplatok). GTi 16V mali anatomické sedadlá od firmy Recaro s výrazným bočným vedením a bedrovou opierkou pre vodiča. Vpredu boli použité kotúčové brzdy s vnútorným chladením, vzadu klasické kotúčové. Boli použité hydropneumatické zásobníky („gule“) menšieho objemu kvôli aktívnejšej odozve podvozku na náklony.

Celkovo vyrobili 11896 kusov Mk1 a 3 544 kusov verzie Mk2.

Šport a pretekárske verzie[upraviť | upraviť zdroj]

BX 4x4 Dakar a Strakit[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1984 bol postavený prototyp s číslom 250 pre závod Paris-Alger-Dakar. Posádku tvorili Michel Morkycki a Odile Viemon. Vozidlo havarovalo na bok ešte v európskej etape a nemohlo dokončiť závod. Projekt bol zrušený a posádka neskôr v roku 1983 jazdila prototyp modelu BX Strakit s rôznymi motorizáciami pre závody 1000 jazier.

BX 4TC EVO[upraviť | upraviť zdroj]

BX 4TC Evo, číslo 17 Phillipa Wamberga z rally Acropolis

Nové oddelenie Citroen Compétition pod vedením Guy Verriera sa rozhodlo ,že podobne ako Peugeot, vstúpi na populárne preteky skupiny B. Začali prvé úpravy a prototypy postavené na modeli BX. Bol zvolený 4tý prototyp s motorom o výkone 405 koní, neskôr zníženým na 380 koní kvôli spoľahlivosti a výdrži. 1.1.1986 bol homologovaný model BX 4TC Evo, na základe povinnej 200 kusovej civilnej verzie BX 4TC. Označenie 4 TC znamenalo 4x4 Turbo Competition. Motor bol použitý z koncepcie Simcy zo 70-tých rokov, napriek tomu dosahoval N9TE L4 OHC 8V výkon 380 koní a maximálny krútiaci moment 461 Nm pri 550 otáčkach. Prevodovka bola z modelu Citroen SM, rovnako zo 70. rokov. 4TC bol postavený ako priama konkurencia starého modelu Audi Quattro. Narozdiel od ostatných účastníkov, BX mal skeletovú karosériu a nie modernejší trubkový rám. Motor bol umiestnený vpredu, nie vzadu a v strede ako bolo nastupujúcim trendom. Ako jediný využíval nekonvenčné a hydropneumatické odpruženie, kvôli nemu ale bol najťažším vozidlom v skupine (1150 kg). Posádkou prvého vozidla boli Jean-Claude Andruet a navigátorka Annick Peuvergne. Posádkou druhého vozidla bol Phillipe Wambergue a navigátor Jean-Bernard Vieu. Posádky boli neskúsené a vozidlá neboli dostatočne otestované a pripravené. BX sa zúčastnil iba troch rallye v skupine B.

  • Rallye Monte Carlo 1986 - Andruet narazil do stĺpu a predčasne ukončil závod, Wambergue mal závadu podvozku a tretiu etapu už nedokončil
  • Rallye Švédsko 1986 - Andruet dosiahol 6-te miesto, Wambergue mal problémy s pružením ked zamrzla olejová trubka a závod nedokončil
  • Rallye Acropolis Grécko 1986 - Pri poslednej rallye bolo pridané tretie vozidlo s číslom 19. Pilotmi boli Maurice Chomat a Didier Breton.

Andruet strácal na vedúce vozidlo iba 5 sekúnd, keď zišiel z cesty a havaroval. Wambergue prišiel o všetku hydraulickú kvapalinu a zostal bez pruženia, skončil v prvej etape. Tretia posádka Chomat a Breton, mala odtrhnutý záves zadného kolesa, závod rovnako nedokončili.

Začiatkom roku 1987 bola skupina B zakázaná a zrušená. Vedenie Citroenu rozhodlo o zošrotovaní vozidiel a nepokračovalo v závodoch. O modeli sa oficiálne Citroen už nikdy nezmieňoval, napriek tomu uchoval jeden kus vozidla v múzeu Conservatoire Citroen. Niektoré vozidlá sa dostali do súkromných rúk a objavili sa v menších rallye a rallycross pretekoch. Jedno vozidlo bolo zachránené rodinou Wambergových, ktorá ho vlastní doteraz.

BX 4TC 200[upraviť | upraviť zdroj]

BX 4TC Civilná verzia, jeden z 200 vyrobených kusov

Povinná homologačná séria 200 kusov BX 4TC, nešla na odbyt kvôli vysokej cene. Motor bol podobne ako pri závodnej verzii N9TE 2,2L o výkone 200k @ 5250 s maximálnym krútiacim momentom 294 Nm @ 2250. Vozidlo malo náhon všetkých kolies a hydropneumatický podvozok. Dve vozidlá sa použili ako cvičné tzv. muly ktoré dostali výkonnejší motor z verzie EVO 380k. Po skončení skupiny B, Citroen rozhodol o spätnom skúpení vozidiel, a ich zošrotovaní. Neoficiálne prežilo len 86 vozidiel, ktoré sú dnes cennými zberateľskými kúskami.

BX 16 Superturismo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1989 divízia Citroen Sport, vyrobila tri prototypy vozidla BX 16 ST (16V Supercompetition Turbo). Mali nahradiť menšie vozidlá v závode, Citroen AX Superproduction, ktoré nemohli použiť vačšie motory a lepší náhon 4x4. Dve vozidlá s číslami 12 a 14 sa zúčastnili pretekov. Posádky tvorili jazdci Peugeotu 505 a menších Citroenov AX. Jean-Pierre Jarrier, Jean-Pierre Jabouille, Jean-Pierre Beltoise a André Bourdon. V roku 1990 bol použitý motor T16 Evo2 o výkone 500 koní. Vozidlá jazdili v rokoch 1989 a 1990, umiestnenie dosiahli až na konci sezóny 1990. Vozidlo s číslom 14 skončilo v múzeu Conservatoire Citroen.

BX Rallycross[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1988 začal Jean Luc Pailler jazdiť v závodoch rallycross v skupine N s Citroenom BX Sport. Neskôr s Citroenom BX 16V 4x4 v žltých farbách sponzora, známeho pod názvom La Postier (poštár). Po niekoľkých úspechoch, získal podporu sponzora Citroen Sport. V roku 1990 s novým vozidlom Citroen BX 2000 Turbo 4x4 s motorom T16 Evo o výkone 600 koní, začala séria víťazstiev Jeana Luca a Citroenu ktorá pokračovala neskôr s modelom Xantia. Vozidlo bolo vybavené hydropneumatickým odpružením, ktoré sa ukázalo byť prínosným na nespevnených a rozbitých povrchoch oproti konkurencií. Jean-Luc Pailler sa majstrom v rallycrosse s celkovým počtom 95 víťazstiev. Citroen BX tak napriek predošlým neúspešným pokusom zakončil športové pôsobenie víťazstvom na eurocup šampionáte v roku 1991,1992 a 1993.

  • 1991 Champion de France - BX Turbo 4x4
  • 1992 Champion de France - BX Turbo 4x4
  • 1993 Champion de France - BX Turbo 4x4

Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Bezpečnostné systémy: ABS

Karoséria bola navrhnutá s deformačnými zónami pod sedadlami a nad hlavami posádky, tak aby pri náraze vytvorila energiu odkláňajúcu kabínu. Volant sa pri náraze zasúval smerom od posádky. Model absolvoval čelné nárazové skúšky na firemnom polygone pri rýchlosti 50km/h. Po náraze sa dali otvoriť dvere.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Citroën BX na anglickej Wikipédii a Citroën BX na českej Wikipédii.