Citroën Visa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Citroën Visa
Výrobca Citroën
Koncern PSA Group
Produkcia 1978-1988
Krajina pôvodu Francúzsko Francúzsko
Predchodca Citroën 2CV
Citroën Dyane
Citroën Ami
Nasledovník Citroën AX
Trieda mini
Motor(y) benzínový alebo dieselový motor, 0,7–1,6 l
Max. rýchlosť 192 (GTi)
Zrýchlenie

0 – 100 km/h

8.8s (GTi)
Spotreba

(90/120/mesto)

5.2 (1.8D)
Dĺžka 3690
Šírka 1510–1530
Výška 1400–1420
Hmotnosť 725–930

Citroën Visa bol automobil vyrábaný francúzskou automobilkou Citroën v rokoch 19781988. Za 10 rokov produkcie bolo vyrobených 1 254 390 kusov. V roku 1981 prešiel faceliftom, zmodernizoval sa exteriér aj interiér vrátane motorizácií, model sa označuje ako Visa II.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Citroën Visa patril vo výrobnom programe značky nad model Citroën LN ako drahšia verzia malého automobilu. Mal výkonnejšie motory a vyššiu výbavu s vyšším komfortom. Jednotlivé modely Special, Club a Super sa líšili poháňacími sústavami a úrovňou výbavy.

Prvé dva poháňal vzduchom chladený plochý dvojvalec s protibežnými piestami, ktorého základom bol motor z typu 2CV. Pre nové použitie bol však významne zrekonštruovaný. Zmenou vŕtania zo 74 na 77 mm sa zväčšil jeho zdvihový objem zo 602 na 652 cm³, kľukový hriadeľ bol uložený na troch ložiskách a nový tvar vačiek umožnil priaznivejší priebeh krútiaceho momentu pri nižších otáčkach. Všetkými zmienenými úpravami a zmenami sa podarilo zvýšiť výkon motora na 26 kW (36 k).

Poháňacia sústava výkonnejšieho typu Super bola celkom odlišná - bol to radový štvorvalec OHC, uložený naprieč nad prednou nápravou a sklonený o 72° vzad. Pri objeme 1124 cm³ dosahoval tento motor výkon 41 kW (57 k) pri otáčkach 6250 1/min.

Ako snáď všetky vozidlá tejto značky, aj Visa mala karosériu zaujímavého štylistického pojatia. Zatiaľ čo jej predná polovica, až na typickú masku chladiča, pripomínala trocha „konkurenčný“ Renault 14, splývajúci zadok nepochybne patril Citroënu a hlavne tvarom blatníkov pripomínal typ GS. Vzhľadom k vonkajším rozmerom vozidla (3690 x 1510 x 1408 mm) bol jeho interiér prekvapivo priestorný a poskytoval dostatok miesta aj pohodlia štyrom dospelým osobám. Zadné sedadlá boli sklopené vpred a umožňovali podľa potreby zväčšiť objem batožinového priestoru, prístupného aj zvonku piatymi dvermi, viac než dvojnásobne.

Motory[upraviť | upraviť zdroj]

Zážihové

  • 0.6 (652 ccm) 35k pri 5 250 ot./min - plochý dvojvalec, boxer z modelu 2CV
  • 1.0 (954 ccm) 45k pri 6 000 ot./min
  • 1.1 (1 124 ccm) 50k pri 5 500 ot./min
  • 1.2 (1 219 ccm) 64k pri 6 000 ot./min - Visa Super X
  • 1.4 (1 360 ccm) 60k pri 5 000 ot./min - Visa 14RE, GT, Chrono, Visa 1000 pistes
  • 1.6i (1 580 ccm) 115k pri 6 250 ot./min - Visa GTi

Vznetové

  • 1.8D (1 769 ccm) 60k pri 4 600 ot./min - Visa 17 D/RD/Entreprise

Súťažné verzie

  • 1.2 (1 299 ccm) 100-150k, dvojitý karburátor Weber - Visa Trophée
  • 1.4 (1 360 ccm) 93k pri 5 800 ot./min, dvojitý karburátor Weber - Visa Chrono II.
  • 1.5i (1 440 ccm) 112-145k pri 7 000 ot./min - Visa 1000 pistes

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1982 vznikol model Visa Trophéé, ktorý bol registrovaný pre skupinu. B, do obsahu 1300 ccm. V rokoch 1982-1983 bola vyrobená povinná 200 kusová séria Visa Chrono, stroj však iba s náhonom prednej nápravy a nedostatočným výkonom nemal veľký úspech. Vznikol tak model Visa 1000 pistes. V rokoch 1984-1985 vznikla povinná 200 kusová séria Visa Chrono II. Automobil však nezaznamenal žiadne prvenstvo, napriek úpravám skončil na najlepšom šiestom mieste v Rally Monte Carlo v roku 1987. Po zrušení skupiny B. sa presunul podobne ako ostatný do šampionátov Rallycross. Tam však zažiaril až jej starší brat Citroën BX Turbo s pilotom Jean Luc Pailler.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]