Preskočiť na obsah

Diaľnica A7 (Chorvátsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Diaľnica A7 (Chorvátsko)
Diaľnica A7 (Chorvátsko)

Diaľnica A7
Diaľnica A7 (Chorvátsko)
Diaľnica A7 (Chorvátsko)
  v prevádzke    vo výstavbe    v pláne 
Základné údaje
Správca Autocesta Rijeka-Zagreb
d.d. (ARZ) (Rupa-Jušići) 
Ďalší správcovia Hrvatske ceste d.o.o.
(Jušići-Sveti Kuzam) 
Výstavba 1989-20?? 
Celková dĺžka 103,5 km 
v prevádzke 16,4 km 
vo výstavbe 8,6 km 
v pláne 78,5 km
Štát Chorvátsko Chorvátsko
Župa Prímorsko-gorskokotarská
župa
, Licko-senjská župa 
Výjazdy 7 (v prevádzke) 
Križovatky 1 (v prevádzke) 
Tunely 8 (v prevádzke) 
Objekty na trase

Diaľnica A7 (chorv. Autocesta A7, Kvarnerska autocesta) je diaľnica v Chorvátsku, ktorá po svojom dokončení bude spájať slovinskú štátnu hranicu pri obci Rupa s mestami Rijeka a Senj a ukončená bude v križovatke s diaľnicou A1 pri osade Žuta Lokva. Po jej trase vedú európske cesty E61 a E65.

Momentálne je v prevádzke 16 kilometrov dlhý úsek medzi slovinskou štátnou hranicou a mestom Rijeka. Vo výstavbe je úsek Sveti Kuzam-Križišće, ktorý vylepší dostupnosť ostrova Krk, no v budúcnosti bude preradený do siete štátnych ciest. V pláne je totiž náhradný úsek Permani-Žuta Lokva, ktorý veľkým oblúkom obíde Rijeku a na diaľničnú sieť napojí menej rozvinutú časť jadranského pobrežia v okolí mesta Senj.

Výstavba diaľnice A7 sa začala ešte na prelome rokov 1989 a 1990 na úseku Matulji-Jušići, ktorý bol otvorený v roku 1991 v polovičnom profile. V nasledujúcich rokoch výstavba nepokračovala a obnovená bola až na prelome tisícročí.

Dňa 30. júna 2005 bol otvorený úsek od slovinskej hranice po križovatku Matulji, kde sa križuje s diaľnicou A8, ktorá je však dodnes len v polovičnom profile. V decembri 2006 bol otvorený prvý úsek obchvatu Rijeky (Orehovica-Sveti Kuzam) a dokončený bol 22. decembra 2009. Tento úsek prechádza veľmi členitým terénom a preto patrí medzi najdrahšie úseky v krajine. Celý obchvat je vybudovaný len v parametroch rýchlostnej cesty (brza cesta).

Vo výstavbe je úsek Sveti Kuzam-Križišće, ktorý vylepší dostupnosť ostrova Krk. Vystavané tu budú tri tunely a päť viaduktov a otvorenie sa plánuje na leto roku 2012[1].

Hustota dopravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Hustota dopravy je na diaľnici A7 vyčísľovaná pomocou údajov pochádzajúcich z mýtnic, ktoré prevádzkuje spoločnosť ARZ a ďalších sčítaní dopravy, ktoré uskutočňuje spoločnosť Hrvatske ceste[2]. Z údajov sú zreteľné rozdiely medzi celkovou dennou hustotou počas celého roka (AADT) a čiastkovou počas letnej sezóny (ASDT). Najväčšia hustota bola zaznamenaná na obchvate Rijeky, medzi križovatkou Matulji a výjazdom Diračje.

Štatistika hustoty dopravy
Miesto sčítania AADT ASDT Poznámky
2818 Rupa 6 653 14 634 Medzi výjazdom Rupa a Jurdani
2807 Rijeka, obchvat 20 100 31 700 Medzi križovatkou Matulji a výjazdom Diračje
2810 Tunel Katarina 15 700 17 211 Medzi výjazdom Škurinje a výjazdom Orehovica

  • AADT: priemerná ročná denná hustota dopravy
  • ASDT: priemerná letná denná hustota dopravy

Budúcnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V štádiu plánovania je náhradný úsek za obchvat Rijeky, ktorý prechádza intravilánom mesta a preto môže v budúcnosti dôjsť k zahlteniu mesta najmä tranzitnou dopravou. Tento úsek bude viesť od križovatky Permani oblúkom východne od mesta a ďalej bude pokračovať okolo mesta Senj až ku križovatke Žuta Lokva s diaľnicou A1.

Predné termíny sú momentálne nejasné. V minulosti sa uvažovalo o začatí výstavby v roku 2009, no v dôsledku finančnej krízy bola odsunutá na neurčito[3]. Po dostavbe tohto úseku bude súčasný obchvat Rijeky vrátane úseku Sveti Kuzam-Križišće preradený ku štátnym cestám.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Do Križišća v lete roku 2010 [online]. Novi List, 04.03.2010, [cit. 2010-09-14]. Dostupné online. Archivované 2010-05-11 z originálu. (chorvátsky)
  2. Sčítanie dopravy v roku 2009 [online]. Záhreb: Hrvatske ceste, 01.05.2010, [cit. 2010-09-14]. Dostupné online. Archivované 2011-02-21 z originálu. (anglicky)
  3. Nula kún na diaľnicu Križišće - Žuta Lokva [online]. Novi List, 12.03.2010, [cit. 2010-09-14]. Dostupné online. Archivované 2010-05-25 z originálu. (chorvátsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]