Finančná gramotnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Finančná gramotnosť je súbor znalostí, ktoré človeku umožňujú porozumieť financiám a správne s nimi zachádzať v rôznych životných situáciách. Štandard súboru znalostí sa v rôznych krajinách od seba odlišuje. Finančná gramotnosť nemá stanovenú pevnú hranicu, podľa ktorej možno určiť, či je človek gramotný alebo nie. Podstatná je miera skutočnej (nie subjektívne vnímanej) finančnej gramotnosti človeka.

Financie v dobe informačnej spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V 21. storočí je takmer každé rozhodnutie ovplyvnené alebo spojené s finančnou situáciou a financiami. Pre dobrú orientáciu musí človek obsiahnuť široký záber znalostí a schopností priamo aj nepriamo spätých s financiami. Informácie potrebné pre jeho rozhodovanie sa pritom veľmi rýchlo menia. Vzhľadom k prudkému rozvoju informačných technológií, ktoré umožňujú nové typy finančných procesov a transakcií, sa deti pohybujú v inom svete finančných operácií, než sa pohybovali ich rodičia. Významnú úlohu preto hrá pri šírení finančnej gramotnosti škola a formálny vzdelávací proces.

Finančná gramotnosť ako politická téma[upraviť | upraviť zdroj]

Koncept finančnej gramotnosti sa presadil ako samostatná téma medzirezortnej politiky v dobe poslednej svetovej ekonomickej krízy. V roku 2008 bola v rámci OECD vytvorená medzinárodná skupina pre finančné vzdelávanie (International Network on Financial Education - INFE).[1] Jej cieľom je hlavne zintenzívnenie finančného vzdelávania a podpora členských štátov vo vytváraní národných stratégií finančnej gramotnosti. V tom istom roku bol daný do užívania medzinárodný webový portál („International Gateway on Financial Education“ – IGFE),[2] ktorý má slúžiť ako jeden zo základných zdrojov informácií z oblasti finančného vzdelávania, ich sprostredkovania a k podpore aktivít INFE. V roku 2008 bola ustanovená „Expertná skupina pre finančné vzdelávanie“ ako poradný a konzultačný orgán Európskej komisie v tejto oblasti.[3]

Finančná gramotnosť na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda Slovenskej republiky schválila „Návrh stratégie vzdelávania vo finančnej oblasti a manažmentu osobných financií“ v roku 2008 formou vládneho Uznesenia č. 447 z 2. júla 2008.[4] Na jeho základe vypracovala „Národný štandard finančnej gramotnosti“ (skratka NŠFG).[5] V ňom formulovala tieto štandardné návyky, ktoré by mali počas štúdia získať stredoškolsky vzdelaní občania:

  • nájsť, vyhodnotiť a použiť finančné informácie,
  • poznať základné pravidlá riadenia vlastných financií,
  • naučiť sa rozoznať riziká v riadení vlastných financií,
  • stanoviť si finančné ciele a naplánovať si ich dosiahnutie,
  • rozvinúť potenciál získavania vlastného príjmu a schopnosť sporiť
  • efektívne používať finančné služby,
  • plniť svoje finančné záväzky,
  • zveľaďovať a chrániť svoj majetok,
  • porozumieť základným pojmom v oblasti finančníctva a sveta peňazí,
  • orientovať sa v oblasti finančných inštitúcií (NBS, komerčné banky, poisťovne a ostatné finančné inštitúcie)
  • orientovať sa v problematike ochrany práv spotrebiteľa a byť schopný tieto práva uplatňovať

Národný štandard finančnej gramotnosti obsahuje aj slovník dôležitých pojmov, ktorých význam by občania mali poznať. Obsahuje také výrazy, ako: Akcia, Americká hypotéka, Anuitné platby, Banka, Bankomat (ATM - Automatic Teller Machine), Bankový ombudsman, Bankový prevod, Bankrot, Bezúročné obdobie, Debetný účet, Bohatstvo, Bonita, Bonus, Cash back, Cenník, Cenný papier, Čistá mzda atď.[5]

Národný štandard bol rozpracovaný do týchto ôsmich základných kapitol:

Program finančného vzdelávania „Viac ako peniaze“[upraviť | upraviť zdroj]

Ministerstvo školstva SR vydalo pokyny pre roky 2013/2014 ako zapojiť žiakov a študentov do programu „Viac ako peniaze“, ktorý spracovalo v súlade s témami Národného štandardu finančnej gramotnosti. Tento vzdelávací program garantujú Slovenská banková asociácia (SBA) a nezisková organizácia Junior Achievement Slovensko (JA Slovensko). Cieľovou skupinou sú základné školy a stredné školy, centrá voľného času, školské kluby a detské domovy. V rámci programu sa predpokladá aj rozširovanie vedomostí pedagógov vyučujúcich finančnú gramotnosť. Program tiež predpokladá zapojenie sa rodičov a blízkych známych, ktorí sa podieľajú na ich výchove.[6].

Ja a peniaze[upraviť | upraviť zdroj]

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v Pedagogicko-organizačných pokynoch na školský rok 2016/2017 ukladá školám povinnosť zapracovať témy Národného štandardu finančnej gramotnosti do svojich školských vzdelávacích programov.

Taktiež odporúča zapájať sa do programov na podporu finančnej gramotnosti (str. 24), „Ja peniaze“ a „Viac ako peniaze“.

Vzdelávací program Ja a peniaze ponúka učiteľom základných škôl možnosť vzdelávať svojich žiakov v oblasti finančnej gramotnosti formou zážitkového učenia. Program je spracovaný v súlade s Národným štandardom finančnej gramotnosti verzia 1.1 (NŠFG).

Cieľové skupiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • žiaci 1. až 4. ročníka základných škôl,
  • učitelia, ktorí majú záujem vzdelávať sa v oblasti finančnej gramotnosti,
  • rodičia, ktorí sa spolu so svojimi deťmi podieľajú na vypracovaní úloh.

Cieľ programu[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľom programu je naučiť žiakov orientovať sa v základných pojmoch z oblasti finančnej gramotnosti a osvojiť si základné zručnosti pre efektívne riadenie a plánovanie svojej finančnej budúcnosti.

Štruktúra finančnej gramotnosti podľa OECD[upraviť | upraviť zdroj]

Táto definícia z dielne OECD obsahuje tri základné skupiny gramotnosti:

  • V základnej vrstve se jedná o skupinu, kde nie sú potrebné veľké matematické schopnosti
  • Vo vyššej úrovni finančnej gramotnosti má byť človek schopný základné princípy správne použiť v súvislostiach.
  • Najvyššia úroveň predpokladá schopnosť aplikovať princípy v zložitých súvislostiach a konkrétnych, odlišných životných situáciách, aj s ohľadom na svoj sociálny (nielen finančný) život.

Všetky tri stupne finančnej gramotnosti sa dajú dosiahnuť v škole. No finančne gramotné (t.j. rozumné, zodpovedné) rozhodovanie ovplyvňujú aj nekognitívne faktory, ktoré formálny vzdelávací proces príliš ovplyvniť nedokáže.

Kognitívne faktory finančnej gramotnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kognitívne faktory sú rozdelené do troch oblastí podľa vyššie opísanej zložitosti pochopenia: fakty (obsah) – práca s faktami (procesy) – situačné posúdenie (kontext).

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

  • Peniaze a transakcie – znalosť základných produktov a operácií s peniazmi (čo je dlh, úrok, ako sa platí platobnou kartou, poštovou zloženkou, atď)
  • Plánovanie a správa rodinného rozpočtu – znalosť rôznych typov príjmov a výdavkov ( mzda, hrubá/čistá, dane, povinné poistenie), schopnosť určiť priority výdavkov pri obmedzenom rozpočte, plánovať výdavky, sporenie.
  • Posúdenie rizík a očakávania zisku - znalosť rizík rôznych typov produktov, hlavne úverov, kapitalizácie úrokov a rizík spojených s nesplácaním úverov, úroková sadzba, inflácia.
  • Širšie finančné súvislosti - vedomie toho, že človek má vždy voľbu ako naloží s peniazmi, že reklama a priatelia spôsobujú tlak na rozhodovanie, nepoctivé praktiky obchodníkov, znalosť spotrebiteľských práv a povinností, dôležitosť právnej dokumentácie súvisiacej s nákupmi, trestné činy spojené so svetom financií (úverové podvody, apod.).

Procesy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Identifikácia finančnej informácie – znalosť pojmov a ich aplikácia v praxi, získanie relevantnej informácie zo zmluvy, reklamy, grafu.
  • Analýza finančných informácií – znalosť finančných produktov spojená so schopnosťou prakticky využívať danú informáciu pre finančné rozhodnutie.
  • Posúdenie rozhodnutia v širších finančných súvislostiach – schopnosť posúdiť nákup ako plytvanie alebo posúdenie výhodnosti refinancovania úveru.
  • Aplikácia znalostí pri riešení praktickej situácie – obsahuje životnú situáciu, často s viacero podmienkami a vyžaduje niekoľko matematických operácií, ktoré majú viesť ku správnemu rozhodnutiu. Príklad: Človek pracuje za 70 Sk na hodinu, 12 hodín v mesiaci. Každý mesiac polovicu príjmu odloží. Koľko mesiacov musí pracovať, aby mohol ísť na výlet za 3 000 Sk?
  • Situačný kontext - Základná finančná gramotnosť obyvateľov by mala byť posilnená hlavne v štyroch situačných oblastiach. To znamená, že by si mali byť vedomí typických rizikových aj bežných situácií, pri ktorých sa rozhoduje o zadlžení alebo investíciách.

Kontext[upraviť | upraviť zdroj]

Situačný kontext - základná finančná gramotnosť obyvateľstva by mala byť posilnená hlavne v štyroch oblastiach. To znamená, že by si mali byť vedomí typických rizikových aj bežných situácií, pri ktorých sa rozhoduje o zadlžení, sporení alebo investíciách:

  • posúdenie nákladov na vzdelanie, pracovné právo
  • Domácnosť a rodina – prehľad o platbách spojených s bývaním, evidencia platieb, plánovanie nákupov.
  • Individuálne potreby – náklady na zábavu a voľný čas, nákup elektroniky (mobilných telefónov, tabletov), zmluvy s telefónnym operátorom
  • Spoločenská zodpovednosť – schopnosť umiestniť svoje konanie do širšieho kontextu spoločenskej zodpovednosti, ekológie, globálnych procesov, čo OECD považuje za nedeliteľnú časť finančnej gramotnosti.

Nekognitívne faktory finančnej gramotnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prístup k informáciám a vzdelaniu - niektoré sociálne prostredia poskytujú viacej informácií a tak si zjednodušujú orientáciu vo svete financií
  • Prístup k peniazom a finančným produktom - o fakticky nedostupných finančných produktoch človek nemáva dosť informácií
  • Osobný postoj k finančným otázkam a sebadôvera pri ich riešení - tendencia k impulzívnemu konaniu, prehnanému riskovaniu, a podobne.
  • Skutočné konanie, míňanie peňazí, ich ukladanie a šetrenie - finančná gramotnosť praktická, skutočné rozhodovanie v reálnych životných situáciách vybavuje človeka ďalšími skúsenosťami.

Alternatívne poňatie finančnej gramotnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Robert Toru Kijosaki, americký podnikateľ, investor a spisovateľ, sa preslávil na začiatku nového tisícročia svojou knihou „Bohatý otec. Chudobný otec: čo bohatí učia svoje deti a chudobní nie“.[7][8] Z jeho pôsobenia odvodzujú niektoré komerčné subjekty finančnú gramotnosť ako súbor znalostí a schopností, ktoré slúžia k dosiahnutiu finančnej nezávislosti, ľudovo povedané bohatstva bez práce. R. Kiyosaki definuje termín „finančná nezávislosť“ ako stav, kedy celkový pasívny príjem človeka prekročí jeho celkové náklady. V tej chvíli môže odísť zo zamestnania bez toho, aby to ovplyvnilo negatívne jeho životnú úroveň. Hoci je prístup autora v niektorých smeroch inšpirujúci, je takéto poňatie len malou časťou celkového obsahu pojmu finančná gramotnosť. Predovšetkým celkom obchádza a banalizuje jeho etické aspekty (Nechajte druhých, nech na vás pracujú.)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]