Hlboký vrch (Laborecká vrchovina)
| Hlboký vrch | |
| vrch | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo |
| Okresy | Medzilaborce, Sanok |
| Obce | Svetlice, Komańcza |
| Pohorie | Laborecká vrchovina |
| Povodia | Laborec, Oslawa |
| Nadmorská výška | 893,4 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′19″S 22°06′20″V / 49,2053°S 22,1056°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Svetlice |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hlboký vrch[1] (893,4 m n. m.[2][3]; poľ. Głęboki Wierch) je vrch v Laboreckej vrchovine, krajinnom celku Nízkych Beskýd.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, nad obcou Svetlice, približne 15 km juhovýchodne od Medzilaboriec.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v hraničnom hrebeni vrchoviny.[4] Južná časť hrebeňa zasahuje na územie Prešovského kraja, okresu Medzilaborce a katastrálne územie obce Svetlice[1], severné patria poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Sanok a gmine Komańcza.[6] Najbližšími sídlami sú západne situovaný Oľšinkov a Výrava, juhozápadne sa nachádzajú Svetlice, južne Vyšná Jablonka, juhovýchodne Osadné a severným smerom poľské obce Lupków a Smolník.[6] Oblasť je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v slovenskej a Cisniansko-wetlinského parku v poľskej časti.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Hlboký vrch leží na severovýchodnom okraji Laboreckej vrchoviny, v hraničnom hrebeni medzi Lupkovským priesmykom a Vysokým grúňom.[5] Západne sa nachádza Brincová (784 m n. m.), Ščob (764 m n. m.), Megelov grúň (762 m n. m.), Košiarka (793 m n. m.), Hojdov (809 m n. m.) a Gušina (580 m n. m.), južne Ostrý grúň (611 m n. m.), Černiny (671 m n. m.), Parilov (716 m n. m.) a Ščoby (801 m n. m.), východne Rydošová (877 m n. m.), Kýčerský grúň (870 m n. m.), Vysoký grúň (905 m n. m.), Patryja (1 071 m n. m.) a Jaworne (992 m n. m.) a severne Kraglica (942 m n. m.), Chryszczata (997 m n. m.), Jasieniowa (735 m n. m.) a Terpiak (744 m n. m.).[2] Juhozápadné svahy sú pramennou oblasťou Svetličky, odtekajúcej do Výravy v povodí rieky Laborec, vodu z juhovýchodných odvádza Rieka do Udavy. Severné časti hrebeňa odvodňuje potok Zubenczyk do rieky Oslawa v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[5][6]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Laboreckej vrchoviny, ojedinele tiež Slanské, Vihorlatské a Bukovské vrchy, ako aj okolité vrchy v Poľsku.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červeno značenej Východokarpatskej magistrále po hrebeni:
- od severozápadu z Lupkovského priesmyku cez Ščob, rázc. Pod Košiarkou a Hojdov
- od juhovýchodu z Rydošovej cez Vysoký grúň
- po
žlto značenom chodníku z Oľšinkova cez rázc. Pod Košiarkou - po
modrej značke z poľského Lupkowa cez rázc. Hlboký vrch[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 25.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.