Jim Morrison
| Jim Morrison | |
|---|---|
 | |
| Základné informácie | |
| Rodné meno | James Douglas Morrison |
| Umelecké mená | The Lizard King, Mr. Mojo |
| Narodenie | 8. december 1943 Melbourne, Florida, USA |
| Úmrtie | 3. júl 1971 (27 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Žáner | Psychedelický rock, Acid rock, Hard rock, Blues rock |
| Hrá na nástrojoch | vokály |
| Typ hlasu | barytón |
| Roky pôsob. | 1965 – 1971 |
| Vydavateľstvá | Elektra Records |
| Súvisiace články |
The Doors |
| Webstránka | www.thedoors.com |
Jim Morrison, vlastným menom James Douglas Morrison (* 8. december 1943, Melbourne, Florida, USA – † 3. júl 1971, Paríž, Francúzsko), bol americký básnik a spevák skupiny The Doors. Považujú ho za jedného z najcharizmatickejších, najoriginálnejších frontmanov hudobnej skupiny, ktorý svojím vystupovaním ovplyvnil spôsob života a správanie sa mnohých rockových hudobníkov. Bol aj autorom niekoľkých zbierok básní, krátkeho dokumentárneho filmu, aj troch hudobných videoklipov („The Unknown Soldier“, „Moonlight Drive“ a „People are Strange“). Morrison zomrel v Paríži, vo veku 27 rokov na zastavenie činnosti srdca.
Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v Melbourne na Floride v rodine írsko-škótskeho pôvodu, a to admirálovi vojenského námorníctva USA Georgeovi Stephen Morrisonovi a jeho manželke Clare Clarke. Mal dvoch mladších súrodencov: sestru Anne Robin (* 1947) a brata Andrewa Lee (* 1948).
Vzhľadom na otcovo povolanie sa rodina často sťahovala, na čo mnoho psychológov a Morrisonových biografov upozorňovalo ako na dôvod, kvôli ktorému sa Jim mohol cítiť vykorenený.[1] Keďže George Morrison svoju rodinu kvôli práci často opúšťal, prvé roky života strávil Jim s matkou u starých rodičov v Georgii, kde život podliehal prísnym viktoriánskym pravidlám.
Po vojne sa už úplná rodina presťahovala do Washingtonu D.C., vzápätí nato do Albuquerque. Tu zažil Jim udalosť, na ktorú neskôr spomínal ako na ,,najdôležitejší okamih svojho života"[2]. Cestou po diaľnici do Santa Fe, narazila rodina na cestnú haváriu kamiónu, kde ležali umierajúci puebloví Indiáni, pričom pohľad jedného z nich utkvel v mysli Morrisona navždy. Sám neskôr tvrdil, že duša Indiána vstúpila do jeho tela.
Morrison strávil časť detstva v San Diegu v Kalifornii, kde začal v roku 1958 navštevovať strednú školu Alameda High School v meste Alameda, ktorú nedokončil. V júni 1961 nastúpil na George Washington High School v meste Alexandria v štáte Virgínia. Neskôr žil u starých rodičov v meste Clearwater na Floride, kde sa zapísal do Florida State University, kde hral aj v náborovom filme tejto školy.
V období strednej školy sa začala výrazne formovať Morrisonova výstredná povaha. Začal byť trúfalý a experimentovať s hranicou dovoleného aj hranicou spoločenských a ľudských konvencií. Jeho charakter sa formoval aj na základe veľkého vzťahu k literatúre a filozofii. Veľkými vzormi bol Nietzsche, či beatnickí autori ako Ferlinghetti. Jima Morrisona považovali za veľmi bystrého a inteligentného žiaka, ktorý filozofov vedel pochopiť. Zaujímal sa aj o poéziu, ktorú sám písal a maľbu. Svoj záujem o film pretavil do štúdia na filmovej škole.
Po maturite nastúpil na University of California, Los Angeles (UCLA) na študijný odbor filmovej tvorby. Počas štúdia nakrútil dva krátke filmy, prvý z nich nazvaný First Love sa objavil na verejnosti v dokumente o filme, ktorý má názov Obscura. Na základe neúspechu svojho druhého filmu počas verejného školského premietania, Morrison školu opustil rok pred dokončením, cítiac sa ako nepochopený umelec. No počas rokov štúdia spoznal Raya Manzareka, s ktorým neskôr založil legendárnu skupinu The Doors.
The Doors[upraviť | upraviť zdroj]
Jim Morrison a Ray Manzarek stáli pri vzniku americkej rockovej skupiny Doors v roku 1965 v Los Angeles Obsadenie:
- Jim Morrison - spev,
- Ray Manzarek - klávesy, spev,
- Robby Krieger - gitara, spev,
- John Densmore - bicie, spev.
Meno skupiny sa odvolávalo na anglického básnika Williama Blakea (dvere medzi známym a neznámym) a spisovateľa Aldousa Huxleyho (brány vnímania). Skupina hľadala dvere do neznámeho a brány vnímania v drogách (meskalín, methedrin, LSD); v textoch sa objavovali motívy hrôzy, násilia, sexu, vzbury, zániku, smrti. Najmä samotný Morrison mal závažné problémy s alkoholizmom a LSD.
Skupina debutovala v Hollywoode v klube London Fog Club, prvé LP (The Doors) vydala počiatkom 1967. Doska im priniesla veľký úspech a ihneď ich včlenila do americkej rockovej špičky. Kriegerova skladba „Light My Fire“ vyšla v skrátenej verzii ako singel a získala 1. miesto v amerických rebríčkoch, ďalším hitom číslo jeden bol „Hello, I Love You“, zo záverečného obdobia uspel zvláštny titul „Riders On The Storm“. Vrchol úspechu dosiahla skupina okolo roku 1969 (koncert v Madison Square Garden v New York City za honorár 120 000 dolárov); LP dosahovali miliónových nákladov.
Vystúpenia skupiny boli v niektorých amerických štátoch zakazované pre agresivitu, obscénnosť a pod. (Liga pre slušnosť usporiadala 1969 proti Doors manifestáciu s 30 000 účastníkmi), čo skupine prinieslo v určitých vrstvách mládeže a v undergroundovom prostredí zvýšený rešpekt.
Skupina Doors patrila k najrozporuplnejším na rockovej scéne. Na jednej strane stáli nezodpovedný prístup k životu, nedokonalosť hudobnej stránky prejavu, na druhej trvalý odpor k tzv. americkému spôsobu života, priekopnícke uplatnenie princípu epického divadla a iné. Dávno po svojom zániku sa Doors stali jednou z inšpirácií novej vlny.
Smrť[upraviť | upraviť zdroj]
Po vydaní úspešného albumu L. A. Woman sa Jim Morrison dostal z drogovej a alkoholovej závislosti. Neskôr odišiel na oddych do Paríža, kde mal v pláne sa sústrediť na písanie poézie. Našli ho ale mŕtveho v jeho hotelovej izbe vo vani dňa 3. Júla 1971. Mal len 27 rokov, čím sa stal ďalším členom nechválne známeho Klubu 27. Hoci nebola spravená pitva, ako príčina smrti bol napísaný infarkt. Jeho smrť tým pádom dodnes nie je jednoznačne vysvetlená a vznikajú okolo nej rôzne teórie.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- DOE, Andrew - TOBLER, John: Ich vlastnými slovami - Doors. Bratislava : Champagne Avantgarde, 1993. (2. vyd.) 100 s. ISBN 80-7150-129-8
- HOPKINS, Jerry - SUGERMAN, Danny: Nikdo to tu nepřežije. Praha : Regent Art Press, 1992. 382 s. ISBN 80-900312-7-7
- SEYMORE, Bob: The End : Smrt Jima Morrisona. Olomouc : Votobia, 1994. 91 s. ISBN 80-85885-28-X
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Hopkins, Jerry; Sugerman, Danny: Nikdo to tu nepřežije. Praha : Regent Art Press, 1992, s. 18 - 20.
- ↑ Hopkins, Jerry; Sugerman, Danny: Nikdo to tu nepřežije. Praha : Regent Art Press, 1992, s. 17.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jim Morrison
