Juan Manuel Fangio
| Juan Manuel Fangio | |
.jpg) | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Národnosť |  Argentína |
| Miesto narodenia | Balcarce, Buenos Aires, Argentína |
| Dátum úmrtia | 17. júl 1995 (84 rokov) |
| Miesto úmrtia | Buenos Aires, Argentína |
| Kariéra vo Formule 1 | |
| Sezóny | 1950 – 1950, 1953 – 1958 |
| Tímy | Alfa Romeo, Maserati, Mercedes, Ferrari |
| Počet pretekov | 53 (51 štartov) |
| Majster sveta | 5 (1951, 1954, 1955, 1956, 1957) |
| Víťazstvá | 24 |
| Stupne víťazov | 35 |
| Body | 277,64 |
| Pole positions | 29 |
| Najrýchlejšie kolá | 23 |
| Prvá GP | VC Veľkej Británie 1950 |
| Prvé víťazstvo | VC Monaka 1950 |
| Posledné víťazstvo | VC Nemecka 1957 |
| Posledná GP | VC Francúzska 1958 |
| Odkazy | |
 Juan Manuel Fangiomultimediálny obsah na commons | |
Juan Manuel Fangio (* 24. jún 1911, Balcarce, Argentína – † 17. júl 1995, Buenos Aires, Argentína) bol argentínsky automobilový pretekár, päťnásobný majster sveta Formuly 1 (1951, 1954, 1955, 1956, 1957). Je považovaný za jedného z najväčších jazdcov v histórii motoršportu, pričom jeho rekord piatich titulov vydržal 46 rokov, až do prekonania Michaelom Schumacherom v roku 2003. Do dnešného dňa, je držiteľom viacerých rekordov Formuly 1.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Fangio sa narodil v argentínskom Balcarce, v rodine talianskych emigrantov. Z počiatku sa venoval futbalu a pre typický tvar svojich nôh získal prezývku El Chueco, čo znamená žokej na sude, ale veľmi rýchlo sa u neho prejavila vášeň pre mechaniku.
V 16-ich rokoch opustil štúdia na škole, aby sa vyučil automechanikom. Po vojenskej službe si otvoril malý autoservis a začal pretekať v miestnych pretekoch. Išlo predovšetkým o diaľkové preteky na nespevnených cestách naprieč juhoamerickým kontinentom. Juan Manuel Fangio pretekal od 18. rokov na aute Ford, ktorý získal od taxislužby. Prvé veľké preteky absolvoval v roku 1934 na aute Ford T, musel však odstúpiť kvôli zlomenej očnici.
V roku 1938 zostrojil spolu s bratom automobil, s ním nastúpil do pretekov Cochea. Preteky dokončil na 7. pozícii, keď dokázal zájsť najlepšie tréningové jazdy. Jedným z najzaujímavejších pretekov, v ktorom zvíťazil, bola Veľká cena severu na 10 000 kilometrov. Tieto preteky začína v Buenos Aires, stúpa pohorím Ánd až do Limy v Peru a vracia sa späť do Argentínskeho hlavného mesta.
Po 2. svetovej vojne sa v roku 1947 vracia do sveta pretekárskych automobilov ako pozorovateľ a nasledujúci rok i ako pilot. Vláda Juana Peróna mu dala špičkový pretekársky automobil Maserati 4CLT, aby sa zúčastnil Veľkej ceny Argentíny. Tam sa zoznámil s Francúzom Jeanem Pierrem Wimillem. V roku 1949 Fangio odišiel do Európy podporovaný režimom Juana Peróna.
Formula 1
[upraviť | upraviť zdroj]1950 – Alfa Romeo
[upraviť | upraviť zdroj]Fangio sa zúčastnil inauguračnej sezóny majstrovstiev sveta Formuly 1 s tímom Alfa Romeo, jazdiac po boku Guiseppe Fariniho. Vyhral tri preteky (Monaco, Spa, Reims) a bojoval o titul až do poslednej Veľkej ceny, no technické problémy mu zabránili získať prvenstvo. Skončil druhý za Farinim.
1951 – Alfa Romeo
[upraviť | upraviť zdroj]V sezóne 1951 Alfa Romeo dominovala opäť. Fangio vyhral v Švajčiarsku, Francúzsku a Španielsku, pričom titul si zaistil víťazstvom v záverečných pretekoch v Pedralbes. Stal sa majstrom sveta, čím potvrdil svoju výnimočnosť.
1952 – Maserati / Talianstvo a zranenie
[upraviť | upraviť zdroj]Po odchode Alfy z F1 prešiel Fangio k Maserati, no už v prvom roku sa stal obeťou vážnej nehody počas neoficiálnych pretekov v Monze. Aby mohol pretekať na okruhu v Monze, musel pricestovať na okruh z Belfastu, kde pretekal pár hodín predtým. Z Paríža išiel bez prestávky celú noc, aby dorazil necelú polhodinu pred štartom. Unavený Fangio štartoval s vozidlom Maserati, nad ktorým po pár kolách stratil kontrolu a ťažko havaroval. Pri havárii utrpel zlomeninu krčnej chrbtice a musel vynechať celú sezónu majstrovstiev sveta. Jeho kariéra visela na vlásku, no Fangio sa po dlhom zotavovaní dokázal vrátiť.
1953 – Maserati
[upraviť | upraviť zdroj]Po návrate preukázal, že jeho talent a presnosť zostali nedotknuté. Pravidelne bodoval a získal niekoľko pódií, vrátane víťazstva na Veľkej cene Talianska. Skončil 2. v celkovom poradí, čo bolo pozoruhodné vzhľadom na predchádzajúce zranenie.
Éra dominancie (1954 – 1958)
[upraviť | upraviť zdroj]1954 – Maserati / Mercedes-Benz
[upraviť | upraviť zdroj]Sezónu začal s Maserati, no po návrate Mercedesu do Formuly 1 prestúpil do Mercedes-Benz. Ich monopost W196 bol technicky prevratný – aerodynamický, spoľahlivý a mimoriadne rýchly. Fangio vyhral šesť z ôsmich pretekov, čím si zabezpečil druhý titul majstra sveta.
1955 – Mercedes-Benz
[upraviť | upraviť zdroj]Mercedes dominoval aj v sezóne 1955. Fangio vyhral Veľkú cenu Argentíny, Monaka, Belgicka a Holandska, a získal tretí titul. Sezónu poznačila tragédia v Le Mans, kde zomrelo 82 ľudí, ktorá spôsobila, že niektoré preteky boli zrušené. Mercedes sa po sezóne z F1 stiahol.
1956 – Ferrari
[upraviť | upraviť zdroj]Po odchode Mercedesu Fangio podpísal zmluvu s Ferrari. Auto bolo rýchle, no interné napätie v tíme komplikovalo sezónu. Fangio však preukázal svoju skúsenosť – víťazstvá v Argentíne, Británii a Nemecku mu priniesli štvrtý titul majstra sveta.
1957 – Maserati
[upraviť | upraviť zdroj]Vrátil sa k Maserati, s ktorým dosiahol legendárnu sezónu. Vyhral štyri preteky vrátane epickej Veľkej ceny Nemecka na Nürburgringu, kde po neúspešnom pitstope strácal viac než minútu na vedúcich jazdcov, no brilantnou jazdou ich predbehol a vyhral. Tento výkon je dodnes označovaný za najväčšie preteky v histórii F1. Fangio získal svoj piaty a posledný titul majstra sveta vo veku 46 rokov.
Koniec kariéry a život po F1 (1958 – 1995)
[upraviť | upraviť zdroj]1958
[upraviť | upraviť zdroj]Fangio sa zúčastnil len niekoľkých pretekov a postupne ukončil aktívnu kariéru. Jeho posledný štart vo Formule 1 bol Veľká cena Francúzska 1958.
Po kariére
[upraviť | upraviť zdroj]Po odchode zo súťažného jazdenia pôsobil ako reprezentant značky Mercedes-Benz, ambasádor motoršportu a mentor mladých jazdcov. V 50. rokoch sa stal obeťou únosu na Kube počas pretekov Grand Prix v Havane – rebelovia z hnutia Fidela Castra ho zajali, no neskôr bezpečne prepustili. Fangio tento incident niesol s pokojom a nikdy nevzniesol obvinenie.
V nasledujúcich desaťročiach žil prevažne v Buenos Aires, kde viedol autosalón Mercedes-Benz a zúčastňoval sa historických pretekov a charitatívnych podujatí. Bol všeobecne uznávaný ako „El Maestro“ – učiteľ a legenda motoršportu.
Štýl jazdy a dedičstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Fangio bol známy svojím pocitom pre rovnováhu, výnimočnou technickou inteligenciou a schopnosťou šetriť auto bez straty rýchlosti. Vyhral 24 z 52 Veľkých cien, čo znamená, že zvíťazil v takmer polovici svojich štartov – rekord, ktorý dodnes nemá obdobu.
Jeho päť titulov získaných s piatimi rôznymi tímami (Alfa Romeo, Maserati, Mercedes-Benz, Ferrari a opäť Maserati) je unikátom v histórii Formuly 1.
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Juan Manuel Fangio nikdy nebol ženatý, no v roku 2021 test DNA potvrdil, že bol otcom dvoch synov, o ktorých existencii sa vedelo už počas jeho života, ale nebola oficiálne uznaná. Žil skromne, s dôrazom na rodinu, techniku a pokoru.
Zomrel 17. júla 1995 vo veku 84 rokov v Buenos Aires na srdcový kolaps. Na jeho počesť je pomenovaný okruh v Balcarce (Autódromo Juan Manuel Fangio) a múzeum, ktoré uchováva jeho autá, trofeje a pamiatky. Argentína vyhlásila trojdňový smútok za päťnásobného svetového šampióna. Išlo o rekord, ktorý bol vyrovnaný až v roku 2002 Michaelom Schumacherom.[1]
Tituly
[upraviť | upraviť zdroj]Víťazstvá
[upraviť | upraviť zdroj]- 1940 Grand Prix Internacional del Norte
- 1940 Mil Millas Argentinas
- 1942 Premio Mar y Sierras
- 1947 Grand Prix Ciudad de Rosario
- 1947 Premio Mecánica Rioplatense Ciudad de Montevideo
- 1947 Premio Primavera Mecánica Argentina
- 1947 Premio Doble Vuelta Sierra de la Ventana
- 1948 Grand Prix Vuelta de Coronel Pringles
- 1948 VIII Grand Prix Otoño Palermo
- 1948 Premio Vuelta de Entre Rios
- 1948 Grand Prix Ciudad de Mercedes
- 1949 Grand Prix Jean-Pierre Wimille
- 1949 II Grand Prix Internacional Gral San Martin
- 1949 Premio Fraile Muerto Bell Ville
- 1949 Grand Prix San Remo
- 1949 Grand Prix Perpignan
- 1949 Grand Prix Marseilles
- 1949 Grand Prix Pau
- 1949 Grand Prix Albi
- 1949 Grand Prix Monza
- 1950 Grand Prix de Pau
- 1950 Grand Prix di San Remo
- 1950 Grand Prix de Monaco
- 1950 Circuit Des Ramparst
- 1950 Grand Prix van Belgie
- 1950 Grand Prix de l' A.C.F.
- 1950 Circuito di Pescara
- 1950 Grand Prix de Parana
- 1950 Grand Prix del Presidente Arturo Alessandri Palma
- 1950 XV 500 Millas de Rafaela
- 1951 Grand Prix der Schweiz
- 1951 Grand Prix de l' A.C.F.
- 1951 Grand Prix di Bari
- 1951 Grand Prix de España
- 1952 Grand Prix da Cidade de Sao Paolo
- 1952 Grand Prix Quinta de Boa Vista
- 1952 Grand Prix Presidente Peron
- 1952 Grand Prix Maria Eva Duarte de Peron
- 1952 Grand Prix de Uruguay
- 1952 Grand Prix de la ciudad de Montevideo
- 1953 Vue des Alpes
- 1953 Grand Prix Supercortemaggiore
- 1953 Grand Prix d'Italia
- 1953 Grand Prix Modena
- 1953 Carrera Panamericana
- 1954 Grand Prix de Republica Argentina
- 1954 Grand Prix van Belgie
- 1954 Grand Prix de l' A.C.F.
- 1954 Grand Prix von Deutschland
- 1954 Grand Prix der Schweiz
- 1954 Grand Prix d'Italia
- 1955 Grand Prix de la Republica Argentina
- 1955 Grand Prix Ciudad de Buenos Aires
- 1955 Internationales ADAC-Eifel-Rennen
- 1955 Grand Prix van Belgie
- 1955 Grand Prix van Nederland
- 1955 Grand Prix Routier de Kristianstadt
- 1955 Grand Prix d'Italia
- 1955 Grand Prix Internacional de Venezuela
- 1956 Grand Prix de la Republica Argentina
- 1956 Grand Prix Ciudad de Buenos Aires
- 1956 12 horas de Sebring
- 1956 Grand Prix di Siracusa
- 1956 British Grand Prix
- 1956 Grand Prix von Deutschland
- 1957 Grand Prix de la Republica Argentina
- 1957 Grand Prix Ciudad de Buenos Aires
- 1957 Grand Prix de Cuba
- 1957 12 horas de Sebring
- 1957 Grand Prix de Monaco
- 1957 Grand Prix de Portugal
- 1957 Grand Prix de l' A.C.F.
- 1957 Grand Prix von Deutschland
- 1957 Grand Prix Ciudad de Sao Paolo
- 1957 Grand Prix de Rio de Janeiro
- 1958 Grand Prix Buenos Aires
Pretekárske výsledky Formuly 1
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Tím | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | Body | Poradie |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1950 | Alfa Romeo SpA | GBR
DNF |
MON
1 |
500 | SUI
DNF |
BEL
1 |
FRA
1 |
ITA
DNF |
* | * | * | * | 27 | 2.miesto |
| 1951 | Alfa Romeo SpA | SUI
1 |
500 | BEL
9 |
FRA
1 |
GBR
2 |
GER
2 |
ITA
DNF |
ESP
1 |
* | * | * | 37 | 1. miesto |
| 1953 | Officine Alfieri Maserati | ARG
DNF |
500 | NED
DNF |
BEL
DNF |
FRA
2 |
GBR
2 |
GER
2 |
SUI
4 |
ITA | * | * | 29 | 2.miesto |
| 1954 | Officine Alfieri Maserati | ARG
1 |
500 | BEL
1 |
* | * | * | * | * | * | * | * | 57,14 | 1. miesto |
| Daimler Benz AG | * | * | * | FRA
1 |
GBR
4 |
GER
1 |
SUI
1 |
ITA
1 |
ESP
3 |
* | * | |||
| 1955 | Daimler Benz AG | ARG
1 |
MON
DNF |
500 | BEL
1 |
NED
1 |
GBR | ITA
1 |
* | * | * | * | 41 | 1. miesto |
| 1956 | Scuderia Ferrari | ARG
1 |
MON
2 |
500 | BEL
DNF |
FRA
4 |
GBR
1 |
GER
1 |
ITA
2 |
* | * | * | 33 | 1. miesto |
| 1957 | Officine Alfieri Maserati | ARG
1 |
MON
1 |
500 | FRA
1 |
GBR
DNF |
GER
1 |
PES
2 |
ITA
2 |
* | * | * | 46 | 1. miesto |
| 1958 | Scuderia Sud Americana | ARG
4 |
* | * | * | * | * | * | * | * | * | * | 7 | 14. miesto |
| Novi Auto Air Conditioner | * | * | * | 500 | * | * | * | * | * | * | * | |||
| Juan Manuel Fangio | * | * | * | * | * | FRA
4 |
* | * | * | * | * | |||
| Zdroj: [2] | ||||||||||||||
| Legenda | ||
|---|---|---|
| Farba | Výsledok | Skratka |
| Zlatá | Víťaz | – |
| Strieborná | 2. miesto | – |
| Bronzová | 3. miesto | – |
| Zelená | Bodované umiestnenie | – |
| Modrá | Umiestnenie mimo bodované pozície | – |
| Neklasifikované umiestnenie | NC | |
| Fialová | Nedokončil | DNF |
| Červená | Nekvalifikoval sa | DNQ |
| Nepredkvalifikoval sa | DNPQ | |
| Čierna | Diskvalifikovaný | DSQ |
| Biela | Neštartoval | DNS |
| Závod zrušený | C | |
| Bez farby | Netrénoval | DNP |
| Vylúčený | EX | |
| Neprišiel | DNA | |
| Odstúpil | WD | |
| Tučné písmo / P | Pole position | |
| Kurzíva / F | Najrýchlejšie kolo | |
| Malý index - 1 | Šprintové umiestnenie | |
| † | Nedokončil, no odjazdil 90% pretekov a teda bol klasifikovaný | |
| * | Prebiehajúca sezóna | |
Monoposty
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Juan Manuel Fangio | Formula 1® [online]. www.formula1.com, [cit. 2025-10-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Juan Manuel FANGIO • STATS F1 [online]. www.statsf1.com, [cit. 2025-10-15]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juan Manuel Fangio