Vitamín D

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kalciferol)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cholekalciferol, živočíšny prekurzor kalcitriolu
Ergokalciferol, rastlinný prekurzor kalcitriolu

Vitamín D alebo kalciferol(y) je názov skupiny vitamínov, ktoré sa rozpúšťajú v tuku.

Pod vitamínom D sa chápe skupina látok, ktoré boli objavené v roku 1922 (Elmer McCollum). Sú to steroidové hormonálne prekurzory, ktoré sú známe najmä svojou antirachitickou účinnosťou. Keďže si ho telo vytvára samo, ide skôr o hormón, ako o vitamín. Pri nedostatočnom oslnení človek potrebuje vitamín D prijímať ešte aj v potrave. Vitamín D sa rozpúšťa v tukoch.

Formy Vitamínu D[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje vitamínu D[upraviť | upraviť zdroj]

Za normálnych okolností sa vitamín D tvorí v koži pôsobením slnečného žiarenia z provitamínu 7-dehydrocholesterolu, derivátu cholesterolu. Ultrafialové žiarenie štiepi B jadro zlúčeniny za vzniku cholekalciferolu, teda vitamínu D3. Ten, kto strávil aspoň 2-razy do týždňa 20 min. na jarnom, či letnom slnku (jasné že nie medzi 11.00 - 15.00 hod.), by teoreticky mal mať aspoň načas po probléme. Ľudské telo vie vyrobiť 10 000 – 12 000 medzinárodných jednotiek IU (1mcg zodpovedá 40 IU) pri 30 minútovom letnom opaľovaní. Slnečná ochrana s faktorom (SPF) 8 a viac zablokuje UV lúče, ktoré produkujú vitamín D. Počiatočné opaľovanie v trvaní 10 – 15 min. bez použitia opaľovacieho faktora vytvorí dostatok vitamínu D. Potom by sa mal ihneď použiť ochranný faktor 15 a viac, aby bola pokožka chránená. Takéto opaľovanie, ktoré zahŕňa tvár, ruky, dlane alebo chrbát najmenej dvakrát do týždňa zabezpečí dostatok vitamínu D. Zásoba vitamínu D stačí na 2 – 4 mesiace. Existujú však faktory, ktoré limitujú využitie UV B na tvorbu tohto slnečného vitamínu v koži, t. j. ročné obdobie, lokalita, časť dňa, smog a vek. Napríklad ľudia žijúci na severnej alebo južnej pologuli (od 40° zemepisnej šírky na sever a na juh) nie sú vystavení dostatočnému množstvu UV B počas zimných mesiacov potrebných na tvorbu vitamínu D. S pribúdajúcim vekom sa znižuje schopnosť organizmu syntetizovať vitamín D expozíciou slnečným žiarením. Zaujímavé však je, že ak sme opálení alebo ľudia s tmavšou pokožkou budú prijímať oveľa menej déčka, pretože ich pigment pôsobí ako filter a prepustí menej slnečných lúčov. Problém nastáva v období od novembra do februára. Dávka slnečných lúčov v zime nie je dostatočná na to, aby sa v pokožke vyprodukovalo dostatok vitamínu D.

V zime sa dostáva do tela zväčša iba potravou živočíšneho pôvodu (napr. olej z rybej pečene [treska, platýz], sleď, sardinka, losos). Menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku, mlieku, mliečnych výrobkoch. Vegetariáni majú k dispozícii iba hríby sušené na slnku, kvasnice, kakao, kokos, ďatle. alebo rastlinné tuky a oleje, či obilniny "umelo" obohatené (fortifikované) o vitamín D. Rajčiny obsahujú déčko len v lístkoch rastliny. Zelenina je na tom dosť zle. Pri varení sa našťastie vitamín neznehodnocuje.

U rastlín je prekurzorom ergosterol a rastlinný vitamín je potom ergokalciferol, alebo vitamínu D2

Účinky vitamínu D v organizme[upraviť | upraviť zdroj]

Vitamín D sa zúčastňuje regulácie metabolizmu vápniku a fosforu. V čreve a obličkách sa aktiváciou receptorov vitamínu D (VDR) zvyšuje absorpcia týchto minerálov. Týmto účinkom prispieva spoločne s parathormónom, kalcitonínom a nadobličkovými hormónmi k udržaniu minerálnej rovnováhy medzi vápnikom a fosforom v telesných tekutinách a tkanivách (účinok hormonálneho charakteru). Okrem známych účinkov na hustotu kostí a zdravie chrupu má aj ďalšie pozitívne účinky. Má potenciál regulovať - priamo či nepriamo - viac ako 200 rôznych génov zodpovedných za mnohé biologické procesy ľudského organizmu. Posilňuje imunitný systém (tzv.cytotoxicita makrofágov a aktivita buniek imunitného systému – zabijakov). Hypoteticky je dokonca schopný modifikovať proliferáciu a diferenciáciu buniek, angiogenézu. Týmto spôsobom zabraňuje aspoň čiastočne a za určitých okolností deleniu rakovinových buniek, predovšetkým v prípade prostaty, hrubého čreva, rakoviny kože a prsníka a vyvoláva niekedy aj smrť rakovinových buniek. Pôsobí teda antikarcinogénne. Je účinný pri liečbe niektorých ochorení kože (psoriáza), stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky (zabraňuje deleniu keratinocytov). Dopĺňanie vitamínu D počas tehotenstva zabezpečuje správny vývoj kostry plodu a predchádza nízkej pôrodnej váhe. V období dojčenia zvyšuje tvorbu mlieka. Adekvátny príjem vitamínu D v detstve a puberte sa tiež podieľa na správnom vývoji organizmu. Vitamín D má aj dokázateľné pozitívne účinky na centrálny nervový systém. Deficit spôsobuje únavu, depresívne ladenie. Uvažuje sa o význame jeho nedostatku v etiológii roztrúsenej sklerózy a neutralizácii toxických účinkov olova a ďalších ťažkých kovoch. Posledné štúdie naznačujú, že vitamín D môže zlepšiť glukózovú toleranciu nielen diabetikov a znížiť riziko cukrovky 1. typu.

Odporúčaná denná dávka[upraviť | upraviť zdroj]

Komplexné pozitívne účinky vitamínu D na organizmu na imunitu, procesy bunkového delenia, kosti, svaly, mozog a psychiku, krvný obeh, ochorenia ako cukrovka 1. typu, roztrúsená skleróza, porážka, sa môžu podľa najnovších štúdii uplatniť až pri vyšších dávkach metabolitov déčka, ktoré sú dopĺňané do tela. Výrobcovia by mali informáciu o obsahu vitamínov uvádzať na obaloch alebo etiketách výrobkov. Najnižšia koncentrácia 25-hydroxy-vitamínu D3 v krvi je pre väčšinu ľudí 30-32 ng/ml (74-80 nmol/l). Denný príjem má celoročne zodpovedať odporúčanej dávke (POZOR! norma sa zvyšuje hlavne v zime). Zhruba 5 mikrogramov (200 IU), ktorá sa dá získať v 200 g ryby, 3 vajciach či 100 g avokáda je v zime pre dospelého človeka nedostačujúca.

V roku 2012 zverejnil Úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) nové bezpečné denné príjmy vitamínu D:

Vek Cholekalciferol (D3)
Deti 0 – 12 mesiacov 25 µg 1000 IU
Deti 1 – 10 rokov 50 µg 2000 IU
Deti 11 – 17 rokov 100 µg 4000 IU
Dospelí nad 18 rokov 100 µg 4000 IU
Tehotné a dojčiace ženy 100 µg 4000 IU

Zdroj údajov: EFSA Journal 2012;10(7):2813

Minimálne denné dávky vitamínu D, ktoré slúžia na udržanie jeho fyziologickej hladiny vi organizme (z roku 1989):

vek (roky) cholekalciferol [μg]
Dojčatá 0,0-0,5 7,5
0,5-1,0 10
Deti 1-3 10
4-6 10
7-10 10
Muži 11-14 10
15-18 10
19-24 10
25-50 5
51+ 5
Ženy 11-14 10
15-18 10
19-24 10
25-50 5
51+ 5
Tehotné ženy 10
Dojčiace matky 10

Údaje z Recommended Dietary Allowances, 10th Edition. Food and Nutrition Board, National Research Ccouncil–National Academy of Sciences, 1989 [1]