Košeca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 13:24, 11. október 2013, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky) (Revízia 5624845 používateľa 62.168.67.152 (diskusia) bola vrátená)
Košeca
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Ilava
Región Považie
Nadmorská výška 255 m n. m.
Súradnice 49°00′35″S 18°15′42″V / 49,009722°S 18,261667°V / 49.009722; 18.261667
Rozloha 18,94 km² (1 894 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 830 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 149,42 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1272
Starosta Radomír Brtáň[3] (NEKA)
PSČ 018 64
ŠÚJ 513253
EČV (do r. 2022) IL
Tel. predvoľba +421-42
E-mailová adresa starosta@koseca.sk
Telefón 00421424468183
Fax 00421424468023
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Košeca
Webová stránka: koseca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Košeca je obec na Slovensku v okrese Ilava.

Poloha

Obec leží v Ilavskej kotline na ľavom brehu rieky Váh, na 211. kilometri jej toku. Z južnej strany bezprostredne susedí s okresným mestom Ilava, zo severu s obcou Ladce, z východnej strany s Košeckým Podhradím a zo západnej strany je ohraničená riekou Váh. Obec leží na náplavovej časti Podhradského potoka, pričom jej tvar určovala rieka Váh. Zalesnené časti obce tvoria Strážovské vrchy, ktoré sa nachádzajú na východnej časti. Cez obec prechádza cesta I/61 z Bratislavy do Bytče, ktorá sa križuje v obci s cestou III/061040 do Zliechova. Medzi vážskym kanálom a riekou Váh prechádza diaľnica D1. Západnou časťou obce vedie aj železničná trať č. 120 Bratislava – Žilina.

Členenie obce

Časti obce

Obec má historické lokality: Bálentka, Prúdy, Horný a Dolný majer, Rudé, Rudé nad Zábrehy, Sedlište, Štepnica a Krúžok. Okrem týchto lokalít má obec niekoľko miestnych názvov. Jednou z nich je Nová Košeca, ktorá sa rozprestiera juhovýchodne od centra obce. Časť Planina sa nachádza na výjazde smerom na Považskú Bystricu. Priemyselná zóna na severozápade obce sa nazýva Plošina. Nachádza sa tu aj materská škola a dom dôchodcov. Pod obec Košeca patrí aj miestna časť Nozdrovice, ktorá leží asi jeden km severovýchodne od centra obce pri hlavnej ceste do Považskej Bystrice.

Ulice obce

Hlavná, Školská, Zliechovská, Železničná, Nad brehom, Rudnianska, Továrenská, Športovcov, Sadová, Pri tehelni, Pod Hôrkou, Prúdy, Pekárska, Bálentova, Dolný Majer, V slatinách, Krúžok, Úzka, Želiarska, Bytovky, Horniacka, Mojtinárska, Za parkom, Na vyhni, Za Barborkou.

Dejiny

Košeca patrí medzi najstaršie osady Trenčianskeho Považia. Jej územie bolo obývané už pred našim letopočtom. Svedčia o tom žiarové hroby, ktoré sa našli po oboch stranách cesty vedúcej z Košece do Zliechova. História obce siaha až do rímskeho obdobia, kedy Rimania Košecu spolu s Trenčínom a Lednicou založili. Názov Košeca sa odvodzuje od rímskeho slova Kassa (chatrč, chyža), ktorým Rimania označovali obec na území dnešnej Košece. Historicky je obec spojená s hradom Košeca, ktorý sa dnes nachádza nad obcou Košecké Podhradie. Prvýkrát sa spomína v roku 1272 pod názvom Kassa, v rokoch 1332 a 1337 sa Kassa spomína ako opidium - mestečko. V dokumente kráľa Karola Róberta v r. 1330 je uvedená pod názvom Kazcha. V listine Jána Jiskru z Brandýsa z roku 1443 nazýva Košecu - Košatec. V roku 1467 sa mestečko Košeca uvádza ako stredisko plniace funkciu remeselníckeho, trhového a obchodného centra panstva. Košecké panstvo malo v minulosti právo meča. Popravné miesto bolo spoločné s Ilavou a bolo na mieste, ktoré aj dnes nesie názov Šibenice.

Nozdrovice sú úzko späté so zemianskou rodinou Nozdrovických, ktorej prvý známy príslušník Peter sa spomína v roku 1250. Rodina Nozdrovických po rozpredaní majetku vymrela posledným potomkom Mikulášom v druhej polovici 20. storočia. Šľachtický cintorín v tejto časti pochádza ešte z čias rodiny Nozdrovických.

Bitka uhorských vojsk s husitmi v roku 1431

V rokoch 14281433 bolo niekoľko vpádov husitských vojsk na naše územie. Pri prvých vpádoch uhorské vojsko nedokázalo výraznejšie čeliť husitským vojskám. V septembri 1431 sa konala štvrtá husitská výprava. Husiti vpadli na Slovensko v dvoch prúdoch - cez stredné Považie pod vedením Petra Holého a zo Sliezska cez Jablunkovský priesmyk. Husiti na strednom Považí sa vracali zo svojej výpravy a chceli prejsť trenčianskym mostom na druhú stranu rieky Váh, aby sa vrátili na Moravu. Tieto mosty však boli strhnuté a preto pokračovali proti prúdu rieky. Uhorské vojsko im pripravilo pri Ilave pascu. Bitka sa odohrala na poli medzi Košecou a Ilavou 9. novembra 1431. Počas bitky utrpeli husiti citeľné straty. Zvyšky vojsk sa potom stiahli Púchovskou dolinou naspäť na Moravu. Ešte aj dnes z pokolenia na pokolenie rozprávajú Košečania o tejto bitke s husitmi. Polia, ale dnes aj obytná časť v Košeci, kde sa odohrala krvavá bitka nesie pomenovanie od českých husitov Rudé, prípadne aj Rudé pole.

Pamiatky

Košeca bola spätá s hradom Košeca, ktorý bol od 13. storočia centrom košeckého panstva. V roku 1671 za Leopolda I. dali hrad zbúrať a novým centrom panstva sa stalo mestečko Košeca. Panstvo s personálom sídlilo v kaštieli. Z tohto obdobia sa zachovalo niekoľko pamiatok.

V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1830. Základný kameň bol položený už v roku 1799. Bol postavený v barokovo-klasicistickom slohu ako jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria.

Kaplnka sv. Anny v miestnom parku je z roku 1750. Dala ju postaviť Judita Motešická.

Kaplnku sv. Barbory povyše obce dali postaviť v roku 1883 pri stavbe železničnej trate Antonio Luketti (Talian, ktorý pracoval na trati ako míner) a Ján Kútny.

Socha Jána Nepomuckého z roku 1872 stojí pri Podhradskom potoku. Dal ju postaviť vtedajší farár Ján Budinský. Pred kostolom je postavený kamenný barokový kríž z roku 1784. Ďalší kamenný kríž je postavený na námestí. Dal ho postaviť v roku 1851 richtár Ján Kútny. Stojí na mieste, kde predtým stál pranier, ktorý v revolučnom roku 1848 občania zhodili a potopili do Váhu. Na vyvýšenom mieste na obcou nazývanom Hôrky, dal mlynár Ľudovít Benda postaviť veľký kamenný kríž, ktorý bol odhalený 1. mája 1946.

V starej časti obce sa nachádza historická zvonica, ktorá zároveň slúžila ako neskororenesančná brána (asi r. 1600) do starého cintorína. Zvonica (brána) je štvorcová jednoposchodová budova s podklenutým podchodom. K budove priliehajú zvyšky renesančného múru. Na bráne sa zachovali zvislé slnečné hodiny na ktorých je nápis: "VICHOD UKAZUJEM ŽIVIM, ZÁPAD SEM DO NUTRA MRTVÝM". Pôvodne na poschodí bola farská sýpka, ale aj zvonica, do ktorej boli premiestené zvony zo starého kostola, ktorý mal narušenú statiku. Starý cintorín za neskororenesančnou bránou zrušili v roku 1786 krátko predtým, ako sa začal stavať nový kostol a cintorín.

Neďaleko sa nachádza budova starej fary zo 17. storočia, ktorá slúžila neskoršie aj pre miestne JRD. V obci bola v minulosti evanjelická modlitebňa so samostatnou drevenou zvonicou s troma zvonmi. Po prestavbe v roku 1994 na Deň reformácie bola vysviacka nového kostola.

V Nozdroviciach, miestnej časti Košece, sa nachádza malý šľachtický cintorín. Pred jeho založením sa nozdrovickí zemepáni nechávali pochovávať v krypte košeckého kostola, neskoršie na vlastnom cintoríne. Z cintorína sa zachovali len dva náhrobné kamene.

Priemysel

Vďaka výrobe farieb a náterov tu prevláda chemický priemysel.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

Košeca (okr.IL) SODB 2001
Slováci
  
99,00 %
Ostatní,Nezistení
  
1,00 %

Náboženské zloženie

Košeca (okr.IL) SODB 2001
Rímskokatolícka c.
  
87,00 %
Evanjelická c.a.v
  
6,00 %
Bez vyznania
  
5,00 %
Ostatní,Nezistení
  
2,00 %

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.

Zdroj: Lipták, B., Košeca, Ametyst, vydavateľstvo Milana Húževku, Zbora, 2007.

Externé odkazy