Kostol svätej Kataríny (Banská Štiavnica)

Kostol svätej Kataríny
slovenský
pohľad z ulice A. Kmeťa
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický
Okres	Banská Štiavnica
Mesto	Banská Štiavnica
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	Západná
- diecéza	Banskobystrická
- dekanát	Banská Štiavnica
- farnosť	Banská Štiavnica
Súradnice	48°27′32″S 18°53′35″V
Štýl	gotika
Výstavba	1488
- dokončenie	1491
Dátum
- posvätenia	1500
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	602-2485/0
- dátum zápisu	18. 5. 1955
Poloha kostola na Slovensku
Wikimedia Commons: Church of St Catherine, Banská Štiavnica
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

Kostol svätej Kataríny v Banskej Štiavnici je neskorogotický rímskokatolícky chrám, nazývaný „slovenský“ od roku 1658, kedy sa v ňom začalo kázať po slovensky.

Výstavba a vysvätenie

Výstavba je datovaná v rokoch 1488 až 1491 a vysvätenie roku 1500. Rok 1491 sa tiež uvádza ako dátum založenia kostola. Staršie pramene dokonca uvádzajú ako rok začatia stavby 1443, respektíve 1444, čo zodpovedá dobe, keď sa obyvateľstvo Banskej Štiavnice po zničení starého mesta presťahovalo na územie dnešného mesta. V roku 1555 bol premenený na farský kostol. Medzi rokmi 1580 – 1672 patril kostol slovenským evanjelikom.

Investori

Iniciátormi výstavby Kostola sv. Kataríny boli zrejme bohaté rodiny banských podnikateľov, vlastniace domy na Námestí sv. Trojice („Ringburgeri“).

Situácia

Stojí na pomerne prudkom svahu ako solitér uzatvárajúci dolnú časť Námestia sv. Trojice. Orientovaný je približne severozápadne – juhovýchodne. Má dominantné postavenie priamo v strede mesta, na križovatke dvoch najvýznamnejších stredovekých mestských komunikácií – dnešného Námestia sv. Trojice a Ulice Andreja Kmeťa. Aj dnes je situovaný na priesečníku hl. komunikačných osí mesta Banská Štiavnica.

• 
  Pohľad z Trojičného námestia
• 
  Pôdorys kostola sv. Kataríny
• 
  Rez – kostol sv. Kataríny

Dispozícia

Kostol dispozične predstavuje neskorogotický (gotika) jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom svätyne, ktorá bez delenia triumfálnym oblúkom splýva s loďou a západným chórom. V kostole sa objavujú charakteristické neskorogotické oporné piliere vtiahnuté dovnútra dispozície. Medzi oporné piliere po stranách lode sú vložené na severnej strane tri gotické kaplnky neskorogotickou sieťovou klenbou, ktorá plynule prechádza z lode do uzáveru presbytéria. Poschodový priestor pri juhozápadnom nároží lode má valené klenby s lunetami. Z tela stavby vystupujúca sakristia a v západnom smere šírkou i výškou prečnievajúci poschodový priestor, slúžil v spodnej časti tiež ako kaplnka. Na poschodí je rozšírením chóru, ktorý je tadiaľto prístupný priamo z exteriéru. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov. Pred západným priečelím gotického kostola je pôvodný vstupný portál, sedlový profilovaný, v horných rohoch s figurálnymi konzolami. Nad portálom je namaľovaný krajinský a mestský erb s letopočtom 1555 (premena na farský kostol). V roku 1962 je datovaná prvý renovácia. V roku 1776 bola k presbytériu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého a koncom 19. Storočia sa regotizoval interiér.

Interiér

Hlavná loď je zaklenutá plynulou hviezdicovou klenbou, ktorá je veľmi podobná klenbe hlavnej lode kežmarského kostola sv. Kríža. Vďaka tejto podobnosti a podobnosti interiérovej figurálnej výzdoby sa predpokladá, že na oboch kostoloch pracovali rovnakí kamenári. Čas ukončenia prác na kežmarskom kostole – rok 1488 – sa prekrýva s rokom výstavby štiavnickej kaplnky sv. Anny, ako súčasti budúceho kostola, čo podporuje túto teóriu.

Klenbové rebrá v hlavnej lodi dosahujú po stranách na figurálne konzoly. Kaplnky sa otvárajú do lode lomenými oblúkmi a zaklenuté sú individuálnymi obrazcami sieťových, väčšinou hviezdicovitých klenieb.

O vysokej úrovni architektúry svedčia aj mnohé interiérové prvky, napríklad jemne vypracované detaily portálov a figurálnych konzol klenby, napríklad jemne vypracované detaily portálov a figurálnych konzol klenby, a najmä bohato zdobená krstiteľnica.

V hlavnom priečelí sa nachádzajú tri vysoké okná vyplnené vytrážami, v hornej časti zakončené polovičnými trojlístkovými kružbami. Okná v jednotlivých kaplnkách sú vyplnené kružbami s farebnými vytrážami. Okno je v spodnej časti rozdelené na 4 časti vyplnené obrázkami kresťanských výjavov, ukončené polovičnými trojlístkovými kružbami. V hornej časti sa nachádza veľká štvorlístková kružba, po stranách farebné plamienkové kružby. Časť kružieb a farebné okná presbytéria pochádzajú z roku 1894 a farebné okná kaplniek z roku 1907.

Exteriér

Kostol má z exteriéru jasne poznateľné neskorogotické prvky. Oporný systém vytŕča z hlavnej lode šiestimi opornými ústupkovými pilierami po každej strane. Práve medzi týmito pilierami sú vstavané jednotlivé kaplnky. Fasády sú z časti kamenné a z časti omietané. V roku 1656 ho pokryli medeným plechom.

Inventár

Z pôvodného gotického inventára je dochovaná veľmi cenná, bohato zdobená kamenná krstiteľnica zo 16. storočia, kríž z 15. stor. a neskorogotická socha P. Márie. Je to umelecky významná drevená socha Madony z roku 1506, pochádzajúca z pôvodného hlavného oltára. V 19. Storočí bola silne premaľovaná a umiestnená sekundárne na stene.

Nástenná maľba zobrazujúca posledný súd nachádzajúca sa na južnej strane presbytéria je najvzácnejšou časťou celého kostola. Je kombináciou dvoch maliarskych techník: fresky a techniky typu "a la secco" ("na sucho"). Výjav začína v klenbe, kde je zobrazený Kristus ako spasiteľ sveta. V priestore medzi klenbovými rebrami sa zobrazenie Krista opakuje, tentoraz ako sediaceho na dúhe s nohami položenými na zemeguli. Vedľa neho sa nachádza sv. Panna Mária a sv. Ján Evanjelista. Pod nimi je dav vedľa seba stojacich a sediacich ľudí. Predpokladá sa, že by mohlo ísť o 12 apoštolov alebo 12 starcov, ale keďže je maľba v zlom stave, nie je ich možné presne identifikovať. Pod touto scénou je zobrazené už samotné rozdeľovanie duší s hlavnou postavou sv. Archanjelom Michalom bojujúcim s diablom. Na ľavej strane sú ľudia kráčajúci k nebeským bránam v sprievode anjelského chóru. Na pravej strane je dav ľudí obklopený diablami smerujúci do brucha Leviatana. Diabli nesú vlajky s obrázkami zvierat, symbolizujúce 7 hlavných hriechov. Maľba bola objavená pri rekonštrukcií v roku 1971 – 1973. Predpokladá sa že pôvodne siahala aj na ostatné steny. Je najväčšia svojho druhu na Slovensku.

V 18. storočí sa pôvodné vybavenie kostola zmenilo. Zo siedmich barokových oltárov inštalovaných v tom čase sa zachoval hlavný, stĺpový oltár sv. Kataríny z roku 1727, reštaurovaný v roku 1887. Spolu s oltárom sa zachoval aj obraz svätej Kataríny a jej zasnúbenie s Kristom, ktorý sa pripisuje maliarovi J.G. Grossmayrovi. Oltárne obrazy sa pôvodne menili podľa liturgických období roka. V nadstavci sa nachádza menší obraz Boha-Otca, na postranných konzolách sochy sv. Barbory a Margity.

Galéria

• 
  pohľad na gotické okná a klenbu
• 
  pohľad z chóru na kaplnky
• 
  hviezdicová klenba nad svätyňou
• 
  gotické okno jednej z troch severných kaplniek

Existujúce zdroje

• MORAVČÍKOVÁ, Henrieta, ed. Architektúra na Slovensku : stručné dejiny. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2005. 183 s. ISBN 80-8085-079-8. S. 46 – 47.
• FOLTYN, Ladislav; KEVICZKY, Alexander; KUHN, Ivan. Architektúra na Slovensku do polovice XIX. storočia. 1. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1958. 607 s. S. 51.
• Ing. arch. GOJDIČ, I.; prom. hist. PAULUSOVÁ, S.; Banská Štiavnica – kostol sv. Kataríny. Umelecko-historický a architektonický výskum fasád, program pamiatkových úprav 1977, Archív pamiatkového úradu SR Bratislava, Zbierka výskumných správ, sign. T 1396
• JANKOVIČ, Vendelín. Stredoveká sakrálna architektúra v Banskej Štiavnici. Pamiatky a múzeá : revue pre kultúrne dedičstvo, 1995, roč. 44, čís. 4, s. 24, 25. ISSN 1335-4353.
• LUXOVÁ, Viera. Figurálne konzoly v Kremnici a Banskej Štiavnici. Pamiatky a múzeá : revue pre kultúrne dedičstvo, 1991, roč. 40, čís. 1, s. 16. ISSN 1335-4353.
• KAHOUN, Karol. Neskorogotická sakrálna architektúra na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 1995. 79 s. ISBN 80-223-0820-X. S. 22 – 23.
• KAHOUN, Karol. Banskoštiavnický staviteľský okruh v kontaktoch románsko-gotickej strednej Európy. Pamiatky a múzeá : revue pre kultúrne dedičstvo, 1996, roč. 45, čís. 1, s. 13. ISSN 1335-4353.
• DVOŘÁKOVÁ, Viera; TÓTHOVÁ, Štefánia, eds. Banská Štiavnica : svetové kultúrne dedičstvo. 1. vyd. Bratislava : Pamiatkový ústav, 1995. 71 s. ISBN 80-967163-0-1.
• BANSKÁ ŠTIAVNICA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I A – J. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 73 – 75.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätej Kataríny (Banská Štiavnica)

Externé odkazy

• http://www.banskastiavnica.sk/navstevnik/banicke-dedicstvo-a-historia/pamiatky/kostol-sv-katariny-1.html Archivované 2014-02-01 na Wayback Machine
• http://www.farar.inky.sk/Stabile/KostolSvKatariny.htm Archivované 2014-02-01 na Wayback Machine
• http://www.katnoviny.sk/Kn_2001/29_2001/kultura.htm
• http://www.pamiatky.sk