Kostol svätého Mikuláša (Višňové)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°09′47″S 18°46′42″V / 49,163148°S 18,778336°V / 49.163148; 18.778336
Kostol svätého Mikuláša
Kostol Višňové - panoramio.jpg
Patrocínium: Svätý Mikuláš
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Obec Višňové (okres Žilina)
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Rímskokatolícka
 - provincia Západná provincia
 - diecéza Žilinská diecéza
 - dekanát Rajec
 - farnosť Višňové
Súradnice 49°09′47″S 18°46′42″V / 49,163148°S 18,778336°V / 49.163148; 18.778336
Dĺžka 46 m
Šírka 27 m
Výška
 - najvyššej veže 36 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 2
 - počet kupol 0
Architekt Peter Miller
Štýl barokovo-klasicistický[1]
Výstavba 1769
 - dokončenie 1782
Dátum  
 - posvätenia 29. septembra 1783
Správa RKFÚ Višňové
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[2]
 - číslo 511-1391/1
 - dátum zápisu 5. 11. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church Višňové, Žilina District
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kostol svätého Mikuláša je rímskokatolícky chrám, nachádzajúci sa v obci Višňové v okrese Žilina. Farnosť patrí do žilinskej diecézy a dekanátu Rajec. Tvorí zastávku Slovenskej mariánskej cesty.

História[upraviť | upraviť zdroj]

V kronikách sa už v roku 1514 spomína richtár Wyšnovsky, ktorý dal v obci postaviť jednoloďový gotický kostolík s drevenou zvonicou. Okolo kostola ponechal ohradené miesto pre cintorín.

V roku 1674 sa objavuje záznam o Višňovskej Panne Márii, ktorá sa stala cieľom pútí veriacich zo širokého okolia. Pútnický kostolík nestačil pojať veľké množstvo pútnikov, preto bol v priebehu niekoľkých desaťročí až trikrát rozšírený. V polovici 18. storočia vymohol Ján Laffiri (Zaffiri) u nitrianskeho biskupa Jána Gustínyho stavbu nového kostola. Povolal z Kremnice skúseného architekta Petra Millera, ktorý navrhol, aby starý kostol nechali stáť a okolo neho dvíhali múry nového, neskorobarokového kostola. Základný kameň bol položený r. 1769 a r. 1782 bol kostol celý zastrešený. Novopostavený kostol má dĺžku 46 metrov a v najširšom mieste meria až 27 metrov.

Dňa 29. septembra 1783 bol kostol slávnostne posvätený a socha prenesená na hlavný oltár. 20. novembra 1801 udelil pápež Pius VII. višňovskému chrámu milosť obsiahnutia odpustkov a v roku 1805 tu bola ustanovená fara. Roku 1816 nariadil nitriansky biskup Jozef Kluch dokončiť veže a maľbu interiéru urobil v rokoch 1901 – 1902 slovenský maliar Jozef Hanula.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný oltár[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný oltár sa nachádza v západnej časti chrámu a ten pôvodný kostolu daroval žilinský rodák Daniel Dlabač. Centrálnym prvkom barokového oltára je na vyvýšenom tróne umiestnená socha sediacej Madony s dieťatkom na rukách. Pôvodné časti krídlového oltára s bohatou výzdobou, na evanjeliovej i epištolovej strane s dvojicou sôch (sv. Ján Nepomucký a sv. František Xaverský) a Ukrižovaným boli neskôr upravené. Po bokoch oltára pribudli sochy sv. Petra a Pavla a štyri korintské stĺpy, ktoré nesú klasicistický tympanón s obrazom sv. Mikuláša. V oltárnom priestore je veľký obraz Navštívenia Panny Márie.

Samotný oltár má tri časti: najnižšia slúži na odkladanie monštrancie a kalichov s hostiami, v strednej, polkruhovej nike býva vystavený kríž, večné svetlo alebo relikvie. V najvyššej, presklenej časti, je soška Madony. Prikrývadlo bohostánku nesú dvaja anjeli, ďalší pár klaňajúcich anjelov je v jeho hornej časti.[3]

Bočné oltáre[upraviť | upraviť zdroj]

Ľavú stranu hlavnej lode zdobí oltár sv. Antona Padovského, ktorý pätica trnavských majstrov dokončila v roku 1797. Dominuje mu obraz svätca, vzdávajúcemu úctu malému Ježiškovi v náručí matky. Nad obrazom je symbol tzv. Božieho oka. Náprotivný oltár (zrejme od rovnakých majstrov) je z roku 1802 a je venovaný sv. Mikulášovi. Na oltárnom obraze je svätec s trojicou anjelov, ktorí držia biskupskú palicu a tri zlaté jablká. V hornej časti je monogram sv. Márie.[3]

Krstiteľnica[upraviť | upraviť zdroj]

Plastika Kristovho krstu dominuje krstiteľnici, ktorá je prácou Jozefa Točkoviča z Rajca. Pochádza z roku 1810 a nachádza sa v pravej lodi kostola.

Interiér chrámu

Kazateľnica[upraviť | upraviť zdroj]

Dominuje ľavej časti na okraji bočnej lode a je dielom trojice nitrianskych majstrov. Čelnej strane dominujú kruhové reliéfy, baldachýn zdobí socha Všemohúceho, na spodnej strane holubica.[3]

Lavice[upraviť | upraviť zdroj]

V kostole sa zachovali pôvodné lavice zo smrekovcového dreva, ktoré vyrobil v roku 1795 mošovský majster Krištof Laur. Okraje lavíc zdobia volúty. Spovedelnice sú približne z rovnakého obdobia a zdobia ich zlátené esovité pletence a rímsy so zuborezom. Umiestnené sú v bočných lodiach kostola.

Vitráže[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné vitráže boli v chráme osadené začiatkom 20. storočia, zrejme počas realizácie maľby interiéru. Zobrazujú výjavy Nepoškvrneného počatia, sv. Alojza, sv. Alžbety a sv. Antona Padovského. Chrámu ich darovali žilinskí mešťania, súčasní farníci prispeli na ich obnovu.

Organ[upraviť | upraviť zdroj]

Je umiestnený na chóre nad vchodom do chrámu a zhotovil ho v roku 1797 Ján Pažický z Rajca. Ide o dvojmanuálový desaťregistrový nástroj so skriňami po stranách medzivežového okna. Výzdobu predstavujú sošky anjelikov, hrajúcich na hudobné nástroje.

Maľby[upraviť | upraviť zdroj]

Interiér chrámu
Betlehem v bočnej lodi

Pôvodne bol až do začiatku 20. storočia interiér vymaľovaný na bielo, zmenu vykonal až farár Alexej Frátrik. Zorganizoval zbierku a výmaľbu interiéru urobil v rokoch 19011902 slovenský maliar Jozef Hanula. Popredný maliar kostolných klenieb nadviazal na tradíciu pútneho miesta a vyzdobil interiér ľahko zrozumiteľnými výjavmi s dôrazom na Pannu Máriu a ruženec. Klenbu nad hlavným oltárom zdobí obraz posledného súdu, nad svätyňou je výjav vyhnania z raja. Nasleduje víťazný oblúk s nápisom „Ja som cesta, pravda a život“, odkazujúci na Ježiša a užšie pole s baránkom s kalichom a hostiou (symbol večného života), ležiaceho na knihe. Centrálnu časť hlavnej lode zdobí obraz korunovania Panny Márie, v rohoch sú kruhové medailóny, zobrazujúce zvestovanie, navštívenie, útek do Egypta a smrť Bohorodičky.

Ľavá (južná) loď zobrazuje Máriu s Ježiškom v náručí, obkolesenú radom svätcov. Pravá (severná) loď zobrazuje Pietu – obraz mŕtveho Krista v Máriinom náručí. Strop nad chórom je vyzdobený kruhovou maľbou štyroch postáv, symbolizujúcich vieru, nádej, lásku a múdrosť. Nad chórom je obraz sv. Cecílie s hrajúcimi anjelmi a maliarova signatúra je na oblúku nad rímsou chóru.[3]

Krížová cesta[upraviť | upraviť zdroj]

V interiéri kostola sa nachádza Krížová cesta, ktorú tvorí 14 maľovaných obrazov. Tie sú rozmiestnené po stenách chrámu.

Sochy[upraviť | upraviť zdroj]

Po okrajoch oltára sú sochy sv. Petra a Pavla. Svätý Peter je naľavo, v pravej ruke drží knihu a v ľavej, zohnutej na hrudi, drží kľúč. Vpravo je socha svätého Pavla, ktorý v ľavej ruke drží palicu. V priestore svätyne sa nachádza i najnovšia socha Fatimskej Panny Márie, ktorá bola do Višňového privezená priamo z Fatimy. Na víťaznom oblúku, vymedzujúcom priestor svätyne, sú od začiatku 20. storočia umiestnené sochy Božského Srdca Ježišovho (vľavo) a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie (vpravo). Interiér chrámu zdobia ešte sochy sv. Terézie, svätého Jozefa, sv. Antona Padovského a sv. Jána Nepomuckého.[3]

Novšie úpravy[upraviť | upraviť zdroj]

V 80. rokoch bola realizovaná postupná obnova kostola, kedy boli vykonané nátery strechy, fasády, interiéru, doplnené bolo osvetlenie i ozvučenie a generálnou opravou prešiel organ. V 90. rokoch 20. storočia bolo odstránené zábradlie, oddeľujúce svätyňu od hlavnej lode. Výrazná obnova kostola začala po príchode Jozefa Bagina, ktorého zásluhou začala skutočná záchrana pamiatky. Osadené boli kompletne nové strešné časti veží, opravený bol krov i strecha a začalo sa s vysúšaním navlhnutých omietok. V interiéri boli vymenené elektrické rozvody i kabeláž rozhlasu, vymenené boli staré okná i dvere. Reštaurované boli vitráže a inštalované bolo kúrenie. Veže kostola boli po oprave omietok namaľované.[3]

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Na priečelí nad vstupom boli v minulosti hodiny. Pred vstupom do kostola je neskorobarokové súsošie Kalvárie z konca 18. storočia, ktoré podľa návrhu Bartolomeja Minicha vytesal Ján Kurie. Pri juhovýchodnom rohu je umiestnený drevený kríž.

V minulosti vymedzovala priestor kostola stromová alej, ktorá zároveň v dávnejších časoch určovala priestor na pochovávanie. Zlý stav stromov a najmä ich negatívny vplyv na vlhnutie stien boli dôvodom ich odstránenia. Pre potreby slávností bolo okolo roku 2010 za kostolom vybudované zastrešené drevené pódium.

Relikvie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Relikvia krvi sv. Jána Pavla II. bola kostolu darovaná 1. júla 2011 krakovským kardinálom Stanislawom Dziwiszom.
  • Relikvie sv. Františka a Hyacinty boli kostolu darované pri príležitosti 100. výročia fatimských zjavení.
  • Relikvia sv. Pátra Pia z Pietrelciny bola v kostole vystavená pri príležitosti 100. výročia jeho stigmatizácie.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VIŠŇOVÉ. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 3. R – Ž. Bratislava : Obzor, 1969. 568 s. S. 406.
  2. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2017-09-02]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g ŠUŠOLIAKOVÁ, Zuzana. Kostol sv. Mikuláša, Višňové. Višňové : Vydavateľstvo Alfa a Omega a RKFÚ Višňové, 2018. ISBN 978-80-89828-13-5.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]