Preskočiť na obsah

Košice – mestská časť Luník IX

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Košice – mestská časť Luník IX
mestská časť Košíc
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice II
Región Abov (Košice a okolie)
Nadmorská výška 244 m n. m.
Súradnice 48°41′50″S 21°13′17″V / 48,697222°S 21,221389°V / 48.697222; 21.221389
Rozloha 1,07 km² (107 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 146 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 6 678,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1979
Starosta Marcel Šaňa[3] (SRK)
PSČ 040 11
ŠÚJ 599972
EČV (do r. 2022) KE
Tel. predvoľba +421-55
Adresa miestneho
úradu
Krčméryho 2[4]
E-mailová adresa lunik9@centrum.sk
Telefón 055/643 52 52
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Luník IX
Webová stránka: mclunik9.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Košice – mestská časť Luník IX[5] (iné názvy: Košice-Luník IX, Luník IX) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice II. Kapacita bytov na sídlisku je 2 400 ľudí, v roku 2019 bolo na Luníku IX prihlásených takmer 6 600 obyvateľov, z toho približne 2 200 bolo detí. V priemere obýva jeden byt 14 – 16 ľudí. Pôrodnosť v tejto mestskej časti je 150 až 170 detí ročne, úmrtnosť asi 5%. Nevyhovujúce sociálne a hygienické podmienky obyvateľov sídliska predstavujú pre mesto Košice ťažko riešiteľnú záťaž, ktorá je ako súčasť zložitého riešenia rómskej otázky problémom celého Slovenska.

Názov sídliska

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Luník je označenie pre okrsky tretieho najväčšieho sídliska na Slovensku – Nového Mesta (tiež Terasa), ktoré sa skladá z ôsmich takýchto častí (Luník I-VIII). Po dostavbe týchto častí nasledovala výstavba experimentálneho okrsku Luník IX, ktoré však bolo situované v značnej vzdialenosti od ostatných Luníkov. Luník IX sa nepovažuje za súčasť Nového Mesta – Terasy a podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 1990 o meste Košice 401/1990 Zb. je samostatnou mestskou časťou s vlastnou samosprávou.[6]

Symboly sídliska

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Heraldického registra[7] obec Luník IX prijala popisované symboly 28. februára 2008. Erb je novotvar a znázorňuje širokovýznamové symboly, ktoré pripomínajú rómske obyvateľstvo v tejto mestskej časti.

V červenom štíte zlaté osemšpicové koleso, prevýšené v hlave štítu troma striebornými podkovami.

Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva zo piatich pozdĺžnych pruhov bieleho, žltého, červeného, žltého a bieleho v pomere 1:1:2:1:1. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Mestská časť Lunik IX bola pôvodne projektovaná ako sídlisko typu ABC, ktoré mali obývať predovšetkým vojaci (A-armáda), policajti (B-bezpečnosť) a Rómovia (C-Cigáni). S výstavbou sa začalo na konci 70-tych rokov 20. storočia, kedy sa asanovala rómska osada Tábor v širšom centre Košíc. Od roku 1978 sa na sídlisko sťahovali prví nájomníci, pričom zložky A a B oproti plánu v značne zníženom množstve, a teda už v rokoch 1981 – 1989 sa sídlisko vyznačovalo vysokou koncentráciou Rómov. Z približne 2 000 obyvateľov tvorili asi polovicu.[8]

Od roku 1995 v rámci novej koncepcie mesta Košice pre životné podmienky neplatičov, neprispôsobivých a obyvateľov protiprávne obsadených bytov boli takíto občania vysťahovaní na sídlisko Luník IX. Naopak odtiaľ boli postupne vysťahované bezproblémové rodiny, ktoré o to požiadali.[9]

V roku 2021 navštívil pápež František Luník IX ako súčasť svojej trojdňovej návštevy Slovenska.[10]

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

31. decembra 2019 mal Luník IX 6 596 obyvateľov.[11]

Počet obyvateľov od roku 2001.[11]

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2011 sa najviac obyvateľov tejto mestskej časti hlásilo k Rímskokatolíckej cirkvi.

Súčasná sociálna situácia

[upraviť | upraviť zdroj]
Sídlisko v roku 2020
Pohľad na ulicu v roku 2008
Sídlisko v roku 2000

Väčšina obyvateľov sú neplatičmi energií. Preto sú odpojení od elektriny, tepla aj teplej vody. Dlh obyvateľov za elektrinu predstavuje vyše 2,3 milióna eur. Zo 498 bytov neplatí za elektrinu 496 bytov. Celkový dlh za nájomné, zdroje energií a odvoz odpadu v roku 2011 činil 6,3 milióna eur a stále narastá.[12]

Z uvedených dôvodov bola prideľovaná obyvateľom iba studená voda, aj to iba na dve hodiny denne.[12] Pre podozrenie na únik studenej vody z vodovodných domových prípojok je od augusta 2012 pitná voda odstavená úplne, pričom jej dodávka je riešená prostredníctvom cisterny každý deň v čase od 7.30 do 8.30 ráno.[13]

Niektorí obyvatelia sídliska zdemolovali bytové bloky do takej miery, že je narušená ich statika. Z tohoto dôvodu nechalo mesto Košice v roku 2008 zbúrať prvé dva panelové bloky.[14] Do roku 2014 bolo zbúraných už šesť panelových blokov.[12] Vzhľadom na zlý technický stav je naplánované búranie ďalších blokov. Náklady na demoláciu jedného bloku (2 vchody) predstavujú okolo 100 000 eur, ktoré sú platené z rozpočtu mesta Košice. Náhradné ubytovanie sa poskytuje iba obyvateľom s platnou nájomnou zmluvou. V priemere na jeden vchod s 30 bytmi pripadajú iba dva s platnou zmluvou, čím sa fakticky zvyšok obyvateľov stáva bezdomovcami. Títo obyvatelia si zakladajú ďalšie ilegálne osady aj na súkromných pozemkoch. V roku 2012 mesto Košice evidovalo na svojom území celkom štrnásť ilegálnych osád.[15]

Podľa oficiálnych čísel pripadá na jeden byt na Luníku IX 6,5 obyvateľov, reálnejšie odhady však počítajú s dvojnásobkom, teda 12-14 obyvateľov na jeden byt.[16]

Zdevastované potrubia a zapchatá kanalizácia zhoršujú hygienické podmienky na sídlisku, pričom hrozí šírenie epidémií do mesta. Obyvatelia sídliska vyhadzujú odpad priamo pod okná bytoviek. V roku 2009 boli zlikvidované nelegálne skládky na sídlisku v objeme 800 ton odpadu, za čo mesto Košice zaplatilo 80 000 eur.[17]

Na sídlisku sa nachádza materská aj základná škola. Na bezpečnosť na sídlisku mala dohliadať rómska občianska hliadka. Táto pomocná poriadková služba bola zriadená v roku 2009, ale zanikla kvôli financiám a problémom ako „pracovná nedisciplinovanosť, nedokončené stredoškolské vzdelanie, ako aj nedostatok zodpovednosti“.[18] V roku 2011 tu bola zriadená riadna stanica mestskej polície.

Na Luník IX premáva autobusová linka číslo 11, ktorá zastavuje iba na vybraných zastávkach. Nástup do autobusu je povolený iba cez predné dvere. Vzhľadom na časté útoky vodiči nasadení na túto linku dostávajú rizikový príplatok.[19] Nachádza sa tu tiež kostol Saleziánov, ktorého kňazi výrazne pomáhajú obyvateľom tejto mestskej časti.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. MČ Luník 9. Kontakt [online]. mclunik9.sk, 2019-05-28, rev. 2020-04-24, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  5. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  6. Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice [online]. 01.10.1990, [cit. 2009-07-29]. Dostupné online. Archivované 2012-01-06 z originálu.
  7. Heraldický register SR VII. – str.92-93
  8. Košice-Luník IX [online]. portal.gov.sk, [cit. 2011-11-05]. Dostupné online.
  9. Košice – mestská časť Luník IX [online]. Košice: cassovia.sk, [cit. 2011-11-05]. Dostupné online.
  10. TASR. Pápež na Slovensku navštívi štyri mestá, stretne sa aj s mládežou. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-07-21. Dostupné online [cit. 2021-09-15].
  11. a b DATAcube. [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  12. a b c Na košickom Luniku IX rovnajú so zemou už šiesty dom [online]. Košice: korzár.sme, 9.8.2014, [cit. 2014-08-09]. Dostupné online.
  13. SAMBOR, Miroslav. Na Luniku IX odstavia vodu, bude len z cisterien [online]. Košice: korzár.sme.sk, 31.7.2012, [cit. 2012-07-21]. Dostupné online.
  14. Košice zbourají „vybydlené“ paneláky na romském sídlišti Luník [online]. idnes.cz, 5.8.2008, [cit. 2011-02-12]. Dostupné online.
  15. Jaroslav. Oproti Optime rastie ďalšia nelegálna osada [online]. Košice: korzar.sme, 14.5.2012, [cit. 2012-05-29]. Dostupné online.
  16. Jaroslav. Na Luniku IX budú búrať bytovku na Hrebendovej [online]. Košice: korzar.sme, 29.5.2012, [cit. 2012-05-29]. Dostupné online.
  17. JESENSKÝ, Mikuláš. Lunik IX je čistejší o 800 ton smetí [online]. Košice: korzár.sme, 8.12.2009, [cit. 2009-12-08]. Dostupné online.
  18. PORACKÝ, Marek. Rómska občianska hliadka na Luniku IX skončila [online]. sme.sk, 2010-08-17, [cit. 2014-02-07]. Dostupné online.
  19. Lunik IX chce častejšiu mestskú dopravu [online]. Košice: korzár.sme.sk, 21.11.2011, [cit. 2011-11-21]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KOHOUTOVÁ, Klara. Od Esterházyho po Luník IX : etnicky kódovaná místa paměti v lokálním kontextu. Košice : Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, 2020. 195 s. ISBN 978-80-89524-53-2.
  • KOHOUTOVÁ, Klara. Luník IX: skryté miesta pamäti : vedecká monografia. Prvé slovenské vyd. Košice : Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, 2021. 92 s. ISBN 978-80-89524-64-8.
  • FICERI, Ondrej. Luník IX - zrod rómskeho geta. Košice. Bratislava : Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v.v.i., 2022. 150 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-74-7.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]