Preskočiť na obsah

Lietajúca ryba (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lietajúca ryba
Mapa súhvezdia Lietajúca ryba
Mapa súhvezdia Lietajúca ryba

Latinský názovVolans
SkratkaVol
GenitívVolantis
Symbolické vyjadrenielietajúca ryba
Rektascenzia8h
Deklinácia-70°
Plocha141  štvorcových stupňov
Poradie: 76
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezdaβ Vol
(Zdanl. magnitúda 3,77)
Meteorický roj

žiadny

Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +15° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Marec

Lietajúca ryba je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu. Z územia Slovenska je nepozorovateľné.

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
β Vol β Vol 3,77m
α Vol α Vol 4m
γ Vol γ Vol 3,6m

Lietajúca ryba obsahuje iba málo jasných hviezd. Alfa Volantis napodiv nie je jej najjasnejšou hviezdou, ale je až tretia v poradí. Táto biela hviezda hlavnej postupnosti uvádzaná aj ako podobor leží 124 ly od nás. Beta Volantis je o čosi jasnejšia ako alfa. Najjasnejšou hviezdou Lietajúcej ryby je však až dvojhviezda gama Volantis. Tvoria ju zložky s magnitúdami 3,78 a 5,67 v uhlovej vzdialenosti 14,1”. Obe hviezdy ležia vo vzdialenosti od nás udávanej v rozsahu 130 – 142 ly.

Blízko pri okraji Mliečnej cesty žiari delta Volantis. Patrí k žltobielym jasným obrom. Je pomerne podobná Polárke, no na rozdiel od nej nie je premenná.

Ďalšou zaujímavou dvojhviezdou je epsilon Volantis. Tvorí ju párik modrobielych hviezd s magnitúdami 5,4 a 6,7. Ide o tesnejšiu dvojicu, ktorá je dobre rozlíšiteľná až v 15-centimetrovom ďalekohľade.

Oranžový obor zeta Volantis s magnitúdou 3,89 má vo vzdialenosti 17“ fyzického sprievodcu 9. magnitúdy. Dvojhviezdou je aj kappa Volantis, ktorej zložky majú magnitúdy 5,4 a 5,7. Delí ich vzdialenosť 65”, preto je ľahko rozlíšiteľná aj poľným ďalekohľadom. V odstupe 37” leží ďalší sprievodca s magnitúdou 9.

V súhvezdí nie je zvláštností veľa ani medzi hviezdami, ani medzi objektami. Hoci leží blízko Mliečnej cesty, neobsahuje žiadne hmloviny ani hviezdokopy. Aj galaxie sú v Lietajúcej rybe väčšinou slabé. Najjasnejšia je NGC 2442 jedenástej magnitúdy s pozoruhodným, no nie veľmi známym názvom „Hák na mäso“. Nájdeme ju blízko stredu lichobežníka tvoriaceho hlavný obrazec súhvezdia.

Galaxia ESO 34-11 je taká slabá, že aj najlepšie amatérske ďalekohľady ju zobrazia iba ako hmlistú škvrnu. Ide však o zaujímavý objekt, vzácnu prstencovú špirálovú galaxiu.

Lietajúca ryba je menšie súhvezdie zväčša označované ako nevýrazné. Nájdeme ju v polovičnej vzdialenosti medzi jasnou hviezdou Miaplacidus v Kýle a Veľkým Magellanovým mrakom. Alfu a betu nájdeme blízko Miaplacidu.

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Lietajúca ryba, s. 550 – 551.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]