Lipovany

Lipovany
obec
Kostol Sedembolestnej Panny Márie
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Lučenec
Región	Novohrad
Nadmorská výška	215 m n. m.
Súradnice	48°13′03″S 19°42′22″V
Rozloha	10,34 km² (1 034 ha)
Obyvateľstvo	230 (31. 12. 2023)
Hustota	22,24 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1238
Starosta	Vladimír Kumštár (SNS)
PSČ	985 31 (pošta Rapovce)
ŠÚJ	511544
EČV (do r. 2022)	LC
Tel. predvoľba	+421-47
E-mailová adresa	lipovany@dkn.sk
Telefón	+421 47 4399 872
Fax	+421 47 4399872
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Lipovany
Webová stránka: lipovany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Lipovany sú obec na Slovensku v okrese Lučenec.

Fyzickogeografická charakteristika

Poloha obce

Matematicko-geografická poloha je určená súradnicami (vzťahujúcimi sa na stred obce): 48º 13' 03 severnej zemepisnej šírky a 19º 42' 22 východnej zemepisnej dĺžky. Obec sa rozprestiera na ploche 1 033,62 ha. Vzdialenosť dvoch jej najvzdialenejších bodov v smere SZ-JV je približne 5,1 km. Nadmorská výška obce Lipovany (vzťahujúca sa na stred obce) je 215 m n. m. Rozpätie nadmorských výšok v katastrálnom území sa pohybuje medzi 210 m n. m. – (bod, v ktorom Mučínsky potok opúšťa kataster obce) a 391,3 m n. m. (vrch Nagy-Hallgató na štátnej hranici s Maďarskom).

Fyzicko-geografická poloha. Obec Lipovany leží v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty provincie Západné Karpaty patriacej do Alpsko-himalájskej sústavy. Patrí do Matransko-slanskej oblasti a geomorfologického celku Cerová vrchovina. V rámci nej patrí do oddielu Mučínska vrchovina, kde sa rozprestiera v pramennej oblasti Mučínskeho potoka. Vrchovinový reliéf ovplyvnil rozvoj zástavby obce, ktorá sa sformovala pozdĺž Mučínskeho potoka a jeho prítokov ako typ potočnej dediny.

Humánno-geografická poloha. Kataster obce Lipovany sa nachádza v južnej časti stredného Slovenska, v Banskobystrickom kraji. Administratívne patrila obec Lipovany do okresu Lučenec. Situovaná je v jeho južnej časti. Viac ako polovica hranice obce je zároveň aj štátnou hranicou s Maďarskom. Na obecnej úrovni hraničí len s dvoma obcami okresu a to s obcami Mučín a Pleš.

Poloha obce v rámci okresu je excentrická, okrajová a marginálna. Napriek značnej vzdialenosti od okresného mesta Lučenec (cestná vzdialenosť 14 km) je obec vo viacerých oblastiach (zamestnanosť, služby, dochádzka do škôl, zdravotná starostlivosť) naviazaná na okresné mesto, ktorým prechádzajú pre obec dôležité dopravné ťahy. Na ne je obec napojená cestnou sieťou III. triedy. Pre dopravnú dostupnosť je dôležitá existencia cestného ale aj železničného spojenia okresného mesta Lučenec so Zvolenom a Banskou Bystricou ale aj Bratislavou a Košicami. Najkratšia autobusová vzdialenosť z obce do Zvolena je 72 km, do Banskej Bystrice 92 km, do Bratislavy 270 km a do Košíc cca 150 km. Najbližšie letiská sú v Boľkovciach (malé športové letisko) vzdialené asi 19 km, na Sliač, v Poprade a v Košiciach. Na území iného štátu je to letisko v Győri vzdialené 42 km.

Panoramatická fotografia obce Lipovany

Geologické pomery

Geologický vývoj širšieho územia

Študované územie zaberá oblasť Lučenskej kotliny a Cerovej vrchoviny. Budujú ho molasové sedimenty a vulkanity terciéru, zakryté sedimentami kvartéru. Predterciérne útvary sú zastúpené v dvoch tektonických jednotkách – v gemeriku a veporiku.

Podstieľajú sedimenty terciéru a na povrch vystupujú na severnom okraji Lučenskej kotliny. Okrajový výskyt hornín kryštalinika patrí k najstaršej etape. Usudzuje sa, že vek je predvrchnokarbónsky. V závere varíského orogénu sa uložili klastické formácie revúckej skupiny. Nový sedimentačný cyklus začal ukladaním sedimentov spodného triasu s kontinentálno – príbrežným sedimentačným režimom. Gemerikum je zastúpené variskou vývojovou etapou v podobe zachovaných fragmentov. Sú prikryté turnianskym príkrovom a vystupujú i v podloží terciéru Lučenskej kotliny. Charakter sedimentov odráža podmienky v hlbokomorskom žľabe. Alpínska etapa je zachovaná rudimentárne (obmedzené výskyty turnianskeho príkrovu a sekvencie typu meliatickej skupiny). Alpínska vývojová etapa bola charakterizovaná intenzívnymi tektonickými pohybmi v strednej až vrchnej kriede, ktoré znamenali vytvorenie hlavnej príkrovovej stavby.

Charakteristickým znakom je intrúzia granitoidov. Procesy súvisiace s touto intrúziou sú jedným z dôležitých faktorov rudotvornych procesov. Po týchto procesoch bolo študované územie aspoň sčasti zaliate epikontinentálnym morom. Po ústupe vrchnokriedového mora bolo celé územie vyzdvihnuté a denudované o čom svedčia hrubé kôry zvetrávania, ktoré sú zakryté sedimentami egeru.

Najstaršie terciérne sedimenty svedčia o sedimentácii v kontinentálnych podmienkach, ktorá pokračovala zaliatím kišcelským morom, ktoré na sklonku kišcelu ustupuje. Nová transgresia začala v egeri. Koncom egeru more opäť ustupuje. V egenburgu bolo toto územie opäť zaliate plytkým morom a sprevádzané vulkanizmom. Neskôr došlo k vyzdvihu študovaného územia spolu s rozsiahlym teritóriom dnešnej panónskej panvy. Sedimentácia pokračovala v kontinentálnych podmienkach. Bola sprevádzaná silnou vulkanickou aktivitou.

Predzvesťou novej transgresie bola uhoľná sedimentácia v riečno-močiarnom prostredí. Koncom alebo počas karpatu more ustúpilo a denudácia odstránila časť karpatských sedimentov.

Nová spodnobádenská transgresia je sprevádzaná silnou vulkanickou aktivitou (vulkán Lysec, pokoradské súvrstvia). Náznak morskej transgresie v spodnom bádene je posledným prejavom prítomnosti mora v študovanej oblasti. Počas bádenu a po bádene bola väčšia časť sedimentov denudovaná. Riečno – jazerná sedimentácia nastala až v ponte. V severozápadnej časti Lučenskej kotliny bola sprevádzaná bazaltovým vulkanizmom. Od pontu sa celé študované územie dvíha. Na prelome pliocénu a pleistocénu dochádza k obnove bazaltového vulkanizmu (cerová bazaltová formácia). Po výraznom zarovnaní reliéfu územia koncom pliocénu bola sformovaná rozsiahla poriečna roveň. Bazaltový mechanizmus spolu s intenzívnym zdvihom mladej klenby Cerovej vrchoviny podmienili čiastočnú reorganizáciu riečnej siete a jej usmernenie v dnešnom smere.

V strednom pleistocéne je územie charakterizované celkovým rovnomerným zdvihom, čo v podmienkach periglaciálnej klímy viedlo k formovaniu stredných terás. So zmenšovaním amplitúdy zdvihu dochádza k laterálnej erózii, sedimentácii a formovaniu sprašových pokryvov. Tektonická aktivita, ktorá sprevádzala ukladanie terciérnych sedimentov a vulkanickú aktivitu mala prevažne zlomový charakter. Významnejšie posuny po zlomoch sa nepodarilo zistiť. V holocéne dochádza k formovaniu povodňového krytu nív riek.

Geologická stavba

Geologická stavba územia katastra obce Lipovany pozostáva najmä z terciérnych sedimentov. Spodnými tektonickými jednotkami sú staropaleozoické kryštalinikum veporika a gemerika.

Sedimenty a vulkanity egenburského veku budujú Cerovú vrchovinu. Tvoria litologicky zásadne sa odlišujúce súvrstvia:

• fiľakovské súvrstvie morského pôvodu (spodné) a
• bukovinské súvrstvie kontinentálneho pôvodu (vrchné).

Zatiaľ, čo pre prvé súvrstvie je typický piesčitý vývoj a v niektorých vrstevných jednotkách bohatá morská fauna, pre bukovinské súvrstvie sú typické štrky až zlepence a pestré íly s úplnou absenciou morskej fauny, ale miestami s bohatými nálezmi teplomilnej flóry. Pre bukovinské súvrstvie je typická prítomnosť lavíc ryodacitových tufov, zatiaľ čo vo fiľakovskom súvrství sú polohy tufov a tufitov zriedkavé a majú malú hrúbku.

Fiľakovské súvrstvie predstavuje hlavnú horninovú masu Cerovej vrchoviny a podieľa sa na stavbe juhozápadnej časti Lučenskej kotliny. Leží na lučenskom súvrství. Jeho maximálna hrúbka je 250 metrov. Na základe litologických znakov bolo rozdelené na niekoľko nižších litostratigrafických jednotiek, z ktorých v katastrálnom území obce možno sledovať lipovianske pieskovce a čakanovské vrstvy.

• Lipovianske pieskovce sú sivé, v zvetranom stave hnedé, hnedozelené a hrdzavohnedé rozpadavé pieskovce. Sú v nich polohy siltovcov, ryodacitových tufov a polohy zlepencov, resp. rozptýlené valúny. Typickým znakom je pomerne hojný výskyt morskej makrofauny.
• Čakanovské vrstvy sa vyskytujú len v západnej časti Cerovej vrchoviny. Sú to sivé prachovce až jemnozrnné pieskovce. Majú bridličnatý rozpad a obsahujú pomerne hojnú tenkostennú morskú makrofaunu.
• Ryodacitové tufy a tufity tvoria v lipovianskych pieskovcoch resp. v čakanovských vrstvách pomerne hrubé polohy od 0,5 cm do niekoľkých centimetrov. Sú svetlosivej farby. Niekedy je v nich pozorovateľná vnútorná textúra.

Bukovinské súvrstvie tvorí vrchnú časť egenburgu. Leží na fiľakovskom súvrství, v severzápadnej časti Lučenskej kotliny aj na lučenskom súvrství. Usadilo sa po denudačnom zreze a jeho kontakt s podložím je ostrý. Na povrch vystupuje medzi obcami Šiatorská Bukovinka a Kalonda. Hrúbka je nestála kolíše od niekoľkých do cca 200 metrov. Súvrstvie predstavuje cyklické striedanie štrkov, pieskov, pestrých ílov. Do týchto sedimentárnych hornín sa vkladajú lavice a polohy ryodacitových tufov a tufitov.

Sedimenty otnangského veku Sú rozšírené v juhozápadnej časti Lučenskej kotliny a v strednej časti Cerovej vrchoviny. Vytvárajú šalgotarjánske súvrstvie, ktoré pozostáva z dvoch vrstevných celkov:

• pôtorských vrstiev
• plachtinských vrstiev (tie sa v katastrálnom území obce nevyskytujú).

Pôtorské vrstvy tvoria spodnú časť šalgotarjánskeho súvrstvia. Ležia konkordne na bukovinskom súvrství a bývajú zakryté plachtinskými vrstvami. V okolí Čakanoviec a Lipovian predstavujú denudačný relikt. Hrúbka vrstiev kolíše od 35 do 50 m, ojedinele aj 70 m. Sú tvorené hlavne pieskami vzácne alebo slabo stmelenými, v ktorých sú uložené uhoľné sloje a polohy piesčitých ílov až prachovcov. Uhoľné sloje sú typickým prvkom pôtorských vrstiev.

Kvartérne sedimenty tvoria nerovnomerný pokryv. Pre vývoj sedimentov pri nerovnomernom zdvihu územia (cca 140 m) je charakteristický polycyklický vývoj. Vypĺňajú najmä dná dolín. V katastrálnom území obce sú významnejšie zastúpené sedimenty mladadšieho pleistocénu (würm). Ide najmä o :

• eolické deluviálne sedimenty, spraše a sprašové hliny
• deluviálne sedimenty – hlinité a hlinito-ílovité (sprašovité) hliny

Do najmladšieho obdobia kvartéru – holocénu začleňujeme fluviálne (povodňové) sedimenty, ktoré sú hlinitopiesčitej až ílovitej štruktúry.

Geomorfologické pomery

Kataster obce Lipovany je situovaný do subprovincie vnútorných Západných Karpát, do jej Matransko-slanskej oblasti. V rámci celku Cerová vrchovina sa rozprestiera v podcelku Mučínska vrchovina. Ide o vrchovinný reliéf s eróznymi brázdami a kotlinami.

Cerová vrchovina je súčasťou morfoštruktúry Lučensko-košickej zníženiny. V rámci nej má charakter mierne pozitívnej čiastkovej morfoštruktúry v rámci depresie.

Nadmorská výška v katastrálnom území sa pohybuje medzi 210 m n. m. až 391,3 m n. m. Na základe morfologicko-morfometrických parametrov možno povedať, že má charakter silne členitej pahorkatiny.

Povrchová tvárnosť Cerovej vrchoviny je výsledkom deštrukcie pôvodného sopečného reliéfu. Výrazne sa tu prejavuje závislosť povrchových foriem od odolnosti hornín. Na neogénnych sedimentoch, zväčša málo odolných, sa vyvinul hlboko modelovaný prevažne pahorkatinový reliéf. Inverzná pozícia plio-pleistocénnych bazaltov naznačuje, že dnešný reliéf sa formoval počas kvartéru. Počas zdvihu klenby Cerovej vrchoviny došlo k reogranizácii riečnej siete. Mučínsky potok pôvodne tečúci na juh vtedy zmenil smer toku na opačný s reorganizáciou riečnej siete.

Orientácia reliéfu v katastrálnom území obce je prevažne severovýchodná, sčasti juhozápadná. Sklon reliéfu sa pohybuje v rozpätí od roviny až po príkre svahy so sklonom do 25º.

Klimatické pomery

Obec Lipovany patrí podľa Končekovej klasifikácie do teplej klimatickej oblasti s priemerne viac ako 50 letných dňami za rok (s denným maximom teploty vzduchu viac alebo rovným 25 °C). Na základe indexu zavlaženia je územie začlenené do teplého, mierne suchého okrsku s chladnou zimou s januárovými teplotami ≤ −3 °C a indexom zavlaženia Iz = 0 až −20.

Podľa klimatickogeografického členenia Slovenska, ktoré vypracoval Tarábek je obec zaradená do typu horskej klímy do mierneho subtypu v oblasti pohraničných vrchov a teplého subtypu v centrálnej časti katastra obce a smerom na sever.

Keďže v obci ani v jej blízkosti sa okrem zrážkomernej nenachádza žiadna meteorologická stanica, možno hodnoty pre obec odvodiť zo starších dlhodobých meraní zo stanice v Lučenci alebo z hodnôt za rok 2005, ktoré boli získané zo stanice Boľkovce. Keďže obe stanice patria do iného klimatického okrsku so suchšou a teplejšou klímou, údaje pre obec budú len približné.

Teplota vzduchu. Priemerná teplota vzduchu v Lučenci (merané v rokoch 1931 – 1960) je 9,3 °C a v Boľkovciach 8,7 °C (8,9 °C v roku 2005). Priemerná teplota vzduchu v mesiaci január dosahuje –3,4 °C (Lučenec), -3,5 °C v Boľkovciach a –1,5 °C (Boľkovce, 2005). V júli dosahujú priemerné teploty 18,6 °C (Lučenec), 19,0 °C v Boľkovciach a 20,4 °C (Boľkovce, 2005). Priemerný počet mrazových dní je 119, priemerný počet letných dní (max. teplota 25 °C a viac) je 69. Vykurovacie obdobie, určené poklesom priemernej dennej teploty vzduchu pod 13 °C vo dvoch dňoch po sebe nasledujúcich do vzostupu priemernej dennej teploty nad túto hodnotu, trvá v priemere 210 – 240 dní (Boľkovce).

Na stanici Boľkovce sa v roku 2005 vyskytlo 22 dní s minimálnou teplotou nižšou ako −10 °C, nevyskytla sa ani jediná tropická noc (min. t. > 20 °C) a 15 dní s maximálnou teplotou nad 30 °C.

Dlhodobými laickými pozorovaniami a skúsenosťami možno konštatovať, že rozdiel v teplotnom režime v katastrálnom území obce oproti meracím staniciam je najvýraznejší v jarných a jesenných obdobiach ale i v zimnom období najmä vplyvom teplotných inverzií so zatečeným bazénom studeného vzduchu. Letné teploty sa prakticky nelíšia.

Zrážky. Priemerný ročný úhrn zrážok (1931 – 1960) v Lipovanoch je 580 mm, v januári 33 mm a v júli 62 mm. Absolútne maximum mesačných úhrnov zrážok v roku 2005 však bolo 184,6 mm (v auguste) a denných 46,5 mm (v septembri). Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 40 až 60 a jej priemerná výška dosahuje 9,8 cm. Priemerná ročná teplota aktívneho povrchu pôdy je v rozmedzí 10 až 11 °C. Priemerná ročná hodnota radiačného indexu sucha je väčšia ako 1,25. Priemerný ročný počet dní s hmlou je 50 až 70.

Vietor a slnečný svit. Priemerná ročná suma globálneho žiarenia je 1 250 – 1 300 kWh.m-2. Prevládajúci smer vetra je severovýchodný resp. juhozápadný so silou zväčša v rozsahu 2 – 6 m.s-1. Až 32 % obdobia je bezvetrie. V roku 2005 bolo v obci viac ako 2 100 hod. slnečného svitu. Na meracej stanici Boľkovce bolo priemerne ročne nameraných 63 dní s dusným počasím a nízkou relatívnou vlhkosťou vzduchu (menšou ako 40 %).

Hydrogeologické pomery

Povrchové vody Výskyt vodných tokov v rámci katastra nie je veľký. Hlavným vodným tokom v obci je Mučínsky potok, ktorý v katastrálnom území obce pramení. Tento je súčasťou povodia rieky Ipeľ. V závere krátkych dolín pramenia málo výdatné potoky a potôčky, ktoré sa postupne vlievajú do Mučínskeho potoka. Celková dĺžka pravidelných vodných tokov v katastrálnom území je cca 9,3 km, čo predstavuje hustotu riečnej siete 0,89 km.m-2. Okrem toho v katastrálnom území obce možno v obdobiach s výdatnejšími zrážkami sledovať viacero občasných vodných tokov odvádzajúcich zrážkovú vodu. Koeficient odtoku je 0,19. Minimálny špecifický odtok je menší ako 0,1 l.s-1, km-2 a maximálny špecifický odtok (s pravdepodobnosťou opakovania sa raz za sto rokov) 0,4 – 07 m³.s-1, km-2.

Typ režimu odtoku je vrchovinovo – nížinný a dažďovo – snehový s akumuláciou v decembri a januári, vysokou vodnatosťou vo februári až apríli, najvyššími stavmi v marci a najnižšími v septembri. Možno pozorovať výrazné podružné zvýšenie vodnatosti koncom jesene a začiatkom zimy.

Podzemné vody Územie je vzhľadom na malú intenzitu zvodnenia hornín málo hydrologicky preskúmané. Vrty v terciérnych sedimentoch v obci s hĺbkou 50 m potvrdili výdatnosť 1 – 2 l.s-1. Výsledky vrtných prác dokumentujú slabé zvodnenie pieskovcov. Kvartérne sedimenty na území regiónu tvoria najvýznamnejší horizont podzemnej vody. V katastrálnom území obce tvoria slabú akumuláciu. Prietočnosť a hydrogeologická produktivita je na väčšine územia nízka – 1.10-4 až 1.10-5 m².s-1. V rámci členenia na hydrogeologické regióny územie spadá pod neogén západnej časti Cerovej vrchoviny.

Pôdne pomery

Pôdne typy sú na území obce zastúpené nasledovne:

1. Zo skupiny iniciálnych pôd: Regozeme – zo subtypov sú to najmä regozeme modálne a kultizemné a variety silikátová a karbonátová. Možno ich nájsť na sypkých sedimentoch. Obsahujú do 1 % humusu. Fluvizeme patria k azonálnemu typu pôd. Ovplyvňuje ich vysoká hladina spodnej vody (1 – 2 m pod povrchom). Sú zastúpené subtypmi glejovými a kultizemnými, kyslým a nasýteným. Vznikli na holocénnych aluviálnych sedimentoch a obsahujú okolo 2,5 % humusu.
2. Zo skupiny ilimerizovaných pôd: Hnedozeme Najčastejším subtypom su hnedozeme pseudoglejové, modálne a kultizemné kyslé. Vypĺňajú spravidla sprašové pahorkatiny smerom k pohoriam. Je to najhojnejší pôdny typ v katastrálnom území obce. Obsah humusu v pôde tohto pôdneho typu je 2 %.
3. Zo skupiny hnedých pôd: Kambizeme Tento pôdny typ je na území obce zastúpený subtypom pseudoglejovým, kultizemným a andozemným. Je to typická hnedá lesná pôda vrchnej časti dubového stupňa. Obsahuje 4 – 8 % humusu.

Pôdne druhy na sledovanom území:

• stredne ťažké  – hlinité pôdy sú najrozšírenejším pôdnym druhom v katastrálnom území obce
• ťažké ílovito-hlinité pôdy

Priepustnosť a retenčná schopnosť pôd v sledovanom území korešponduje s výskytom pôdnych druhov v území. Na území s výskytom ťažkých ílovitých pôd je priepustnosť pôd malá a retenčná schopnosť stredná, prechod k ílovito-hlinitým pôdam sa prejavuje i na spomínaných ukazovateľoch – priepustnosť je stredná a retenčná schopnosť pôd veľká. Pôdna reakcia je na väčšine územia stredne až silno kyslá. Vlhkostný režim pôd je mierne suchý.

Z hľadiska skeletovitosti patria pôdy tejto oblasti k pôdam bez skeletu. Obsah skeletu do hĺbky 60 cm tvorí 0 až 10 %. Výnimočne sa vyskytujú slabo skeletnaté pôdy (obsah skeletu v povrchovom a podpovrchovom horizonte je 10 až 25 %). Pôdy v katastrálnom území obce patria podľa hĺbky hornej hranice horizontu s obsahom skeletu väčším ako 50 % k hlbokým pôdam (viac ako 60 cm), výnimočne k stredne hlbokým (30 – 60 cm).

Dejiny

Poznatky o osídlení územia dnešnej obce Lipovany možno datovať do neskorej kamennej doby (eneolit). V katastrálnom území obce sa vtedy nachádzalo nížinné sídlo kultúry z kostolackej skupiny. Zo strednej a mladšej doby bronzovej zasa neopevnenú osadu pilianskej kultúry, či z neskorej bronzovej doby osadu kyjatickej kultúry.

V novovekých historických materiáloch možno nájsť z rokov 1236 – 37 registráciu sporov o majetok Romháň, ktorý viedli hradní ľudia Novohradského hradu majúci osobitné postavenie a strážnu funkciu (Pečenehovia a Plavci). V 13. storočí vlastnil túto oblasť šľachtickým rodom Pilišovcov. Odtiaľ pravdepodobne vznikol aj miestny názov obce Piliš = Pleš, ktorej súčasťou bola aj oblasť dnešných Lipovian (Romháň, Romháň pusta, Veľký Romháň, Malý Romháň). Prvá písomná zmienka o ňom je datovaná do roku 1238 a o obci Pleš do roku 1247. Možno predpokladať, že názov pustatiny pochádza z obdobia tatárskych vpádov, kedy bolo v tejto oblasti vyplienených mnoho sídiel (romháň = rumovisko). V 16. a 17. storočí patrilo územie obce do oblasti pustošenej tureckými vpádmi. Poddaní obce koncom 17. storočia odvádzali dane a naturálne dávky Siman Pašovi.

Pri súpise v roku 1715 žilo v Pleši 10 poddanských domácností v roku 1720 ich bolo 15. V sedemdesiatych rokoch 18. storočia sa tejto oblasti dotklo vysťahovalectvo (najmä na dolnú zem) a urbárska regulácia. Pre život obce mala význam hradská cesta, ktorá viedla z Lučenca cez Šalgotarijan do Budapešti. Táto po výstavbe železničného prepojenia cez Fiľakovo stratila po roku 1870 svoj význam. V roku 1873 postihla obec epidémia cholery.

Koncom 19. storočia vlastnili pozemky v obci dve rodiny. Sakálovská v časti Malý Romháň vlastnila 2000 jutár pôdy. Z nej ½ tvorili lúky. Pestovali dobytok, ovce a hydinu pre lučenský trh. Bane na uhlie dávali do prenájmu. Veľký Romháň s 1500 jutrami pôdy patril Zoltánovi Törökovi, ktorý tu pestoval tabak, hrozno, cukrovú repu a dobytok. Vlastnil aj parný mlyn a kameňolom. Výhradné práva kutby v hnedouhoľných baniach boli udelené po roku 1870 rodine Sakálovej a Siďártó. Najintenzívnejšia ťažba prebiehala v rokoch 1910 až 1913, kedy sa ročne vyťažilo 2500 až 5300 t uhlia Ešte pred prvou svetovou vojnou bola baňa vyťažená.

Viac informácii o obyvateľstve možno čerpať z uhorských štatistických materiálov. Podľa nich z obyvateľov obce Pleš až 45 % žilo v pustatine Romháň. V roku 1880 žilo 488 obyvateľov v 69 domoch. Na jeden dom pripadalo 7,07 obyvateľa. Prevažná časť domov bola postavená z nepálených tehál. V roku 1910 bolo v obci 30 vlastníkov pôdy. Z toho traja vlastnili pozemky s výmerou vyššou ako 100 jutár. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorilo 36,9 % a z poľnohospodárstvom sa živilo až 80,1 % obyvateľstva. Z priemyslu žilo 9,85 % obyvateľstva. Námezdne pracovalo 65,5 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Obec bola v roku 1918 začlenená do novovzniknutej ČSR. Pozemková reforma nového štátu spôsobila, že niektorí majitelia pôdy sa vysťahovali do Maďarska, alebo ich pôda bola skonfiškovaná. Z pôvodného obyvateľstva zostala v obci len jedna statkárska rodina Patay a zopár námezdne pracujúcich robotníkov patriacich k veľkostatku. Ponúkanú pôdu si začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia kupovali obyvatelia pochádzajúci z hornatých oblastí stredného Slovenska (okolie Detvy, Kokavy nad Rimavicou a pod.). Usádzanie nového (často príbuzensky spriazneného) obyvateľstva, ktoré sa venovalo poľnohospodárstvu, trvalo až do konca desaťročia. Dosiaľ sú najčastejšími priezviskami v obci: Babic, Bariak, Danko, Gábera, Ľalík, Libiak, Kamenský, Krupa, Kulich, Magera, Matúška, Moravčík, Podhora, Poliak, Sameliak, Siheľský, Stieranka, Rovňan, Segeč, Sivok. V období Slovenského štátu sa obec stala súčasťou Maďarska.

Po 2. svetovej vojne sa obec stala samostatnou. Keďže v nej žilo výlučne slovenské obyvateľstvo, neprevzala starý zaužívaný názov (Romháň). Obec dostala pomenovanie po lipách rastúcich v katastrálnom území obce. Miestne pomenovania v obci sú buď zmesou pôvodných (skomolených) maďarských názvov – Baboš, Bagoľ, Bán, Čapáš, Ekerheď, Halgatov, Juhasky vrch, Kút, Sombať, alebo nových názvov – Baňa, Hole, Na zadku pri studni, Pastvy, Pri válovoch, Prvý jarok, Smrečina, Suchá dolina, Svinská pastva, Roveň, Močidlá.

Obdobie socialistického združstevňovania zasiahlo obec až v roku 1957. V tom istom roku prebehla elektrifikácia obce. Spevnená prašná cesta dostala asfaltový koberec až začiatkom sedemdesiatych rokov. V obci v dvadsiatom storočí existoval obchod s rozličným tovarom, miestna krčma a malotriedna základná škola pôvodne slúžila pre všetky ročníky, od polovice päťdesiatych rokoch len prvý stupeň a v sedemdesiatych rokoch bola úplne zrušená. Poslední učitelia ktorí pôsobili v malotriednej škole boli pán Martin Ďuriška a pani Emília Hubová. V druhej polovici šesťdesiatych rokov 20 storocia bol v obci vedľa cintorína na mieste obecnej márnice postavený rímskokatolícky kostol Sedembolestnej panny Márie.

Príroda

Flóra a fauna krajiny je do významnej miery formovaná a ovplyvnená spoločenstvami vytvárajúce Chránenú krajinnú oblast Cerová vrchovina. Najrozšírenejším lesným spoločenstvom na území oblasti sú bukové dúbravy. Najväčšie zastúpenie tu má Dub cerový (Quercus cerris). Pôvodný je aj buk lesný (Fagus sylvatica), ktorý sa v súčasnosti uplatňuje s hrabom (Carpinus betulus). V zmysle zoogeografického členenia patrí územie do panónskeho pásma stepí. Z viacerých vzácnych skupín stavovcov sa tu vyskytuje napríklad jašterica zelená. V juhovýchodnej časti katastra obce blízko hraníc s Maďarskom sa nachádza Prírodná pamiatka Lipovianske pieskovce bola vyhlásená 1. 5. 1990. Ide o významnú geologickú lokalitu medzinárodného významu. V pieskovni, v k. ú. Lipovany, sú odkryté dva členy fiľakovského súvrstvia: lipovianske a čakanovské pieskovce. Vek oboch je egenburg (spodný miocén). Zo stratigrafického hľadiska sa nachádzajú vo vyššej časti pieskovcového súboru fiľakovského súvrstvia (nad. tachtianskymi pieskovcami). Podľa ekologických nárokov zistenej fauny sa dá rekonštruovať, že lipovianske pieskovce sedimentovali v príbrežnej zóne mora, s veľkou pravdepodobnosťou pred pobrežnými piesočnými valmi.Táto lokalita, vzhľadom na jej nesporný vedecko – náučný význam, bola pomerne často v minulosti navštevovaná najmä študentmi so zameraním na geológiu. Okrem našich sem chodili (a chodia) aj naši maďarskí susedia.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lipovany

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci