Liptovské Revúce
| Liptovské Revúce | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Ružomberok |
| Región | Liptov |
| Vodný tok | Revúca |
| Nadmorská výška | 670 m n. m. |
| Súradnice | 48°55′04″S 19°10′19″V / 48,9177°S 19,1719°V |
| Rozloha | 76,91 km² (7 691 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 463 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 19,02 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1233 |
| Starosta | Jana Šimová[3] (KDH) |
| PSČ | 034 74 |
| ŠÚJ | 510718 |
| EČV (do r. 2022) | RK |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Liptovské Revúce | |
| Webová stránka: liptovskerevuce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Liptovské Revúce sú obec na Slovensku v okrese Ružomberok.
Dejiny
Najstaršia zmienka o slovanskej občine pochádza z roku 1233, kedy kráľ Ondrej II daroval istému Hudkovi 3 podlužia zeme (Terra Reucha). Občina s názvom Revúca zanikla v roku 1355. Ďalšie zmienky o priestore Liptovských Revúc pochádzajú až z 15. storočia, kedy sa osada spomína v súvislosti so spracovaním medenej rudy vyťaženej v Španej doline. S úpadkom banskej činnosti klesal aj význam osady a po skončení ťažby v roku 1560 už prevládalo poľnohospodárstvo.
V roku 1625 sa v likavskom urbári objavila Nižná a Stredná Revúca. V roku 1671 sa objavila zmienka o Veľkom a Malom Hričkove (Vyšná Revúca), čím sa spojili tri osady neskôr už s názvom Tri Revúce (Revúca, Veľká a Malá Revúca) pod jedným zemepánom. Revúckou dolinou viedla stará kráľovská cesta z Krakova cez Liptov, Veľký Šturec do Banskej Bystrice a ďalej do Budapešti. Revúčania sa preto často živili aj ako povozníci, alebo prenajímali svoje kone na prekonanie stúpania cez Šturec. Po výstavbe novej cesty z Ružomberka do Banskej Bystrice cez Donovaly a výstavbe Košicko-bohumínskej železnice a úzkorozchodnej trate do kúpeľov Korytnica tento spôsob obživy stratili.
Prvá polovica 20. storočia bola v obci v znamení vysťahovalectva, najmä počas krízových rokov obyvatelia odchádzali do viacerých európskych štátov, ale aj do Severnej Ameriky. Počas 2. svetovej vojny sa obyvatešstvo aktívne zapojilo do Slovenského národného povstania, kedy sa obec stala dôležitou zásobovacou trasou povstalcov a bola bombardovaná a obsadená fašistami až do jej oslobodenia Červenou armádou 4. apríla 1945. Revúčania sa v päťdesiatych rokoch v dôsledku insdustrializácie zamestnávali najmä v priemyselných podnikoch v mestách Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Banská Bystrica. V obci neskôr došlo k vybudovaniu novej školy, požiarnej zbrojnice, ale aj lyžiarskeho svahuv.[4]
Zaujímavosti
- Najvyšší počet obyvateľov mala obec v roku 1961, kedy počet stúpol na 2261.[4]
- V obci bol pôvodne drevený kostol z roku 1694, na ktorého mieste vyrástol v roku 1819 barokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol. Samostatná farnosť v obci vznikla v roku 1772 a patrila pod spišskú diecézu.
- Liptovské Revúce sú známe aj organizovaním podujatia vo varení bryndzových halušiek pod názvom Revúcke halušky.
Osobnosti obce
- Miroslav Saniga, (* 1964)vedecký pracovník, prírodovedec a spisovateľ..
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ a b Oficiálna stránka obce Liptovské Sliače - časť O Obci (Osídlenie) Chyba citácie Neplatná značka
<ref>; názov „hist“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liptovské Revúce
