Preskočiť na obsah

Liptovská Teplička

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Liptovská Teplička
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Región Liptov
Vodný tok Čierny Váh
Nadmorská výška 920 m n. m.
Súradnice 48°57′59″S 20°05′20″V / 48,966389°S 20,088889°V / 48.966389; 20.088889
Rozloha 98,7 km² (9 870 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 380 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 24,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1634
Starosta Slavomír Kopáč[3] (nezávislý)
PSČ 059 40
ŠÚJ 523631
EČV (do r. 2022) PP
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad ul. Štefana Garaja 398/16 059 40
E-mailová adresa poslať email
Telefón 052/7884911-13
Fax 052/7884911
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Liptovská Teplička
Webová stránka: liptovskateplicka.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Liptovská Teplička je obec na Slovensku v okrese Poprad.

Leží v hornej časti Čiernovážskej doliny v Teplickej kotline na severnom úpätí Nízkych Tatier, asi 8 km južne od Štrby a 20 km juhozápadne od Popradu. Obcou preteká potok Teplica, ktorá sa na jej severnom okraji vlieva do Čierneho Váhu.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1634. Historici predpokladajú, že obec bola osídlená už skôr ako v tomto roku. Na severnej strane Kráľovej hole sa usadili goralskí kolonisti, ktorí prišli zo slovensko-poľského pomedzia. Dokladom toho je dodnes zachované originálne nárečie, ktoré prevzalo mnohé slová z poľského jazyka. Toto pozoruhodné nárečie sa používa ešte aj dnes v ustálenej podobe v dôvernom familiárnom a bežnom pracovnom , ale aj zábavnom styku. Lesnatý kraj pod Kráľovou hoľou kolonisti osídlili na popud liptovsko-hrádockého panstva. Obyvatelia novovzniknutej obce predovšetkým ťažili drevo v lesoch. Obrábali úzke pásiky polí a na pasienkoch chovali dobytok. Drevo splavovali v koryte Čierneho Váhu do Liptovského Hrádku.[4] V rokoch 1912 – 1972 viedla z Liptovského Hrádku údolím Čierneho Váhu Považská lesná železnica, ktorej jedna z vetiev zachádzala i do Liptovskej Tepličky. Obec bola v decembri 1944 čiastočne vypálená počas povstaleckých bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo 17 budov.[5]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Ľudové pivničky

V okolí obce sa zachovali unikátne, hlboko vyhĺbené pivničky. Každoročne sa tu konajú Folklórne slávnosti pod Kráľovou hoľou.

Ukážka nárečia, o sadení smriečkov rozprávala Anna Šebestová, rod., Smolárová v roku 1953: "Ešče v marcu iďeme do śnegovich jam śneg nośiť. Tam je taka jama, jak ta kuchina medze śihlakami, abe beu ťen. A teraz vebereme śihláčki ze školnice, potem ich počiceme, každich sto še zvjonže a potem še po ťisicke ukuada do tej śnegovej jame. Keť skape śnek, začneme zakopovať a śihlački saďiť. Ale to še mauo inakši. To śe mauo tag napisať: S tej jame śe te śihlački bero do bremen na cherbet a śe zaneso tam, ďe śe iďe zakopovať a teraz uš kopeme jamki a saďime do nich śihlački. Jedno od drugego meter".[4]

Poloha obce vytvára dobré podmienky na horskú cyklistiku, letnú i zimnú turistiku a je jedným z východiskovým bodom pre výstup na Kráľovu hoľu.

  • po značke na Kráľovu hoľu
  • po značke
    • do sedla pod Doštiankou, odtiaľ po značke cez Panskú hoľu na Budnárku, odtiaľ po značke na Andrejcovú - hlavný hrebeň Nízkych Tatier
    • na rázcestie Doštianky, odtiaľ po značke do Vikartoviec alebo Smrečinského sedla (významná križovatka turistických trás)
    • z rázcestia Výpad po značke na Budnárku a na Andrejcovú - hlavný hrebeň Nízkych Tatier
Pohľad na Liptovskú Tepličku s Vysokými Tatrami v pozadí, počas Folklórnych slávností Pod Kráľovou hoľou 2015

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b Horák Gejza - Stančeková Mária: Nárečie Liptovskej Tepličky, vydala Slovenská technická univerzita vo vydavateľstve STU Bratislava, r.2000
  5. MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 55.
  6. Liptovská Teplička - Kostol sv. Jána Krstiteľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KOLLÁROVÁ, Zuzana (ed.): Liptovská Teplička. Liptovská Teplička : Obec Liptovská Teplička, 2020. 376 s. ISBN 978-80-89613-32-8

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]