Preskočiť na obsah

Lockheed Martin F-35 Lightning II

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 23:09, 28. november 2015, ktorú vytvoril Wizzard (diskusia | príspevky)
F-35 Lightning II

F-35C Lightning II, označené ako CF-1, počas testovacieho letu nad Chesapeake Bay
TypStealth viacúčelové bojové lietadlo
VýrobcaLockheed Martin Aeronautics
Prvý let15. december 2006
ZavedenýF-35B: 31. júla 2015 (USMC)
F-35A: 3. štvrťrok 2016 (USAF)
F-35C: 2018 (USN)[1]
Charakterv prevádzke (10 strojov F-35B, zaradených v letke VMFA-121)
Výroba2006 – súčasnosť
Vyrobených20 testovacích lietadiel + 95 produkčných lietadiel (október 2014)[2]
Cena za kusF-35A: US$122 miliónov[3]
F-35B: US$150 miliónov (priemerná cena, 2011)[4]
F-35C: US$139,5 milióna (priemerná cena, 2011)[4][5]
Pozn.: Priemerná cena nezahŕňa náklady na vývoj[4]
F-35A jednotková cena zbraňových systémov je US$183,5 milióna[3]
VariantyF-35A
F-35B
F-35C

Lockheed Martin F-35 Lightning II je trieda jednosedadlových, jednomotorových viacúčelových stíhacích lietadiel piatej generácie vo vývoji, určených na vykonávanie pozemných útokov, prieskumov, a vzdušných obranných misií s technológiou stealth.[6][7] Do F-35 patria tri hlavné modely: prvým je variant s konvenčným vzletom a prístátím (F-35A), druhým je variant so krátkym vzletom a zvislým prístátím (F-35B) a tretím je variant určený na operácie z lietadlových lodí (F-35C). Tieto tri varianty majú v budúcnosti nahradiť viacero v súčasnosti využívaných typov, ako sú A-10 Thunderbolt II, F-16 Fighting Falcon, AV-8B Harrier II a F/A-18 Hornet. Budú tak predstavovať väčšinu amerického taktického letectva, pilotovaného človekom.[8]

Spojené štáty uvažujú o kúpe celkovo 2443 týchto lietadiel.[9] Celkové náklady projektu F-35 Lightning II, ktoré zaplatí americký daňovník po zarátaní aj prevádzkových a servisných nákladov na 55 rokov dopredu, by sa mali vyšplhať na 1,3 bilióna USD. Do tejto sumy sú už zahrnuté náklady na vývoj v hodnote 59,2 miliárd USD a na obstaranie všetkých lietadiel v hodnote 261 miliárd USD.

Vznik a vývoj

F-35A s otvorenými dvojdielnymi dverami za kokpitom pilota

V roku 1996 bol oficiálne zahájený program JSF (Joint Strike Fighter), z ktorého neskôr vzišlo viacúčelové bojové lietadlo F-35 Lightning II. Na vývoji lietadla začali pracovať dve konkurenčné skupiny firiem, z ktorých ako prvá zahájila letové skúšky skupina pod vedením spoločnosti Boeing. Prototyp X-32A sa im podarilo dostať do vzduchu už 18. septembra 2000, avšak let bol predčasne ukončený kvôli úniku oleja. Druhá skupina firiem pod vedením spoločnosti Lockheed Martin vzlietla so svojím prototypom X-35A dňa 24. októbra 2000. Prvý let prebehol bez problémov, podobne ako tie nasledujúce pri vyšších rýchlostiach, a tak sa už 7. novembra testovalo tankovanie za letu.[10] Po sérii skúšok, trvajúcich celý rok, sa v októbri 2001 americké ministerstvo obrany rozhodlo pre riešenie z dielne Lockheed Martin, ktoré dostalo oficiálne pomenovanie F-35.[11]

Dôvodom víťazstva bola hlavne:

  • vyššia spoľahlivosť prototypu X-35B pri letoch extrémnych podmienkach,
  • lepšia ovládateľnosť variantu X-35C pri letoch v nízkych rýchlostiach počas pristávania na lietadlových lodiach,
  • lepšie predpoklady všetkých verzií X-35 na vybavenie lietadla množstvom senzorov, kľúčových pre začlenenie stroja do konceptu digitálneho bojiska,
  • možnosť využitia technológií vyvinutých spoločnosťou Lockheed Martin pre F-22 Raptor.

Okrem spoločnosti Lockheed Martin sa tak víťazmi v súťaži stali aj partnerské firmy Northrop Grumman a BAE Systems.

Vo februári 2006 zišiel z linky vo Fort Worth v Texase prvý sériovo vyrobený kus F-35A a v decembri toho istého roku uskutočnil svoj prvý let. Dňa 11. júna 2008 uskutočnil prvý let aj variant F-35B, vrámci ktorého vyletel do výšky asi 4570 m. Všetky plánované testy motora a riadenia prebehli bez akýchkoľvek problémov.[12] 19. januára 2012 sa uskutočnil nad základňou Edwards prvý nočný let s lietadlom F-35A.[13] Úspešné ukončenie tejto misie otvorilo cestu k zahájeniu testov nočného tankovania, ktoré sa konalo 26. marca 2012 za asistencie tankovacieho lietadla KC-135.[14] Ďalším významným míľnikom v programe JSF boli prvé pristátia lietadiel F-35 na palubách lietadlových lodí. V roku 2011 pristál variant F-35B na palube USS Wasp a dňa 3. novembra 2014 zrealizoval na palube USS Nimitz svoje prvé pristátie aj F-35C.[15]

Dňa 31. júla 2015 dosiahlo prvých 10 strojov F-35B (letka VMFA-121) počiatočných operačných schopností.

Konštrukcia

Schéma prúdenia vzduchu pri variante F-35B
Kabína pilota F-35
Prilba od Rockwell Collins ESA Vision Systems
AESA radar AN/APG-81
Elektro-optický systém F-35
Súbor:An F-35B test dropping a bomb.jpg
F-35B - test odhodenia bomby GBU-12 z vnútornej šachty. Na konci krídla má zavesenú raketu AIM-9 Sidewinder
Pohľad na výzbroj, umiestnenú vo vnútornej šachte

Motor

Pohonnou jednotkou lietadla F-35 je motor F135 od spoločnosti Pratt & Whitney, vďaka ktorému dosahuje stíhačka maximálnu rýchlosť viac ako Mach 1,6. Pratt & Whitney F135 má s prídavným spaľovaním ťah 191 kN, čo z neho robí najsilnejší motor, aký bol kedy inštalovaný do stíhacích lietadiel. Okrem predných prieduchov je vzduch do motora privádzaný aj dvojdielnymi dverami, umiestnenými na chrbte lietadla, hneď za kokpitom.

Nie je náhoda, že F-35B využíva zdvihové dúchadlo, podobné tomu z lietadla Jak-141. Konštrukčná kancelária Jakovlev totiž poskytovala technickú podporu pri vývoji dúchadla v F-35B, umiestneného za kokpitom.[16] Vzduch vychádza von cez zadnú trysku s vektorovaním ťahu, ale aj cez menšie trysky v krídlach, ktoré sa používajú pri vyrovnávaní lietadla počas vzletu. Systém vektorovania ťahu je nevyhnutný pre variant s krátkym vzletom a zvislým pristátím, ale pri variante F-35A použitý nebol, lebo by to zbytočne navýšilo výrobné náklady.

Ako alternatíva k F135 bol vyvíjaný motor F136 od spoločností General Electric a Rolls-Royce. Práce na vývoji však boli pozastavené v decembri 2011 po tom, čo Kongres spojených štátov zamietol ďalšie financovanie.[17]

Kokpit

Kokpit F-35 je vybavený jediným dotykovým displejom po celej šírke prístrojovej dosky a jeho rozmery sú 50 x 20 centimetrov.[18] F-35 bude po 50 rokoch prvým americkým bojovým lietadlom, ktoré nebude mať priehľadový displej (HUD). Najdôležitejšie informácie, ktoré doteraz zobrazoval tento displaj, budú pilotovi premietané na displaj integrovaný v prilbe. Súčasťou prilby je aj zameriavač, vďaka ktorému môže pilot uzamknúť cieľ, odovzdať informácie o cieli rakete a vystreliť aj tzv. „cez rameno“. V súčasnosti piloti F-35 používajú prilbu Gen 2, vyvinutú konzorciom Rockwell Collins ESA Vision Systems.[19] Dňa 11. Augusta 2015 však konzorcium oznámilo dodanie prvej prilby novej generácie Gen 3. Tá by mala zabezpečiť lepšiu spoluprácu so senzormi, vďaka čomu pilot dostane informácie zo 6 infra-červených senzorov v reálnom čase. Prilba má tiež vylepšený software, kvalitnejší displej, poskytuje pilotovi lepšie videnie v noci a mala by byť zavedená do používania v roku 2016.[20]

Aby sa minimalizoval reakčný čas pilota pri náročných bojových podmienkach, v kokpite je využitý koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t.j. najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke.

Lietadlo je vybavené systémom rozpoznávania reči, vďaka čomu ho pilot môže ovládať aj hlasovými pokynmi. Podobný systém bol v USA v minulosti testovaný na experimentálnom lietadle F-16 VISTA a použitý len na stroji AV-8B Harrier II. Systém rozpoznávania reči je už integrovaný aj v európskych lietadlách (napr. Eurofighter Typhoon, Dassault Rafale), ale zatiaľ nie je známe jeho efektívne využitie v boji.[21]

Avionika

Lietadlá F-35 sú vybavené radarom typu AESA (Active Electronically Scanned Array), vyvinutým spoločnosťou Northrop Grumman. Je to moderný radar s aktívnym elektronickým vychylovaním lúča a nesie označenie AN/APG-81.[22] Radar funguje vo viacerých módoch tak, že popri zameraní vzdušných a pozemných cieľov poskytuje pilotovi neustále vynikajúci prehľad o dianí v jeho okolí. Vyznačuje sa vysokým výkonom voči rušeniu, pokročilými možnosťami identifikácie nepriateľa a schopnosťou vysoko-rýchlostnej komunikácie. Pri testoch dokázal radar do 9 sekúnd nájsť a následne sledovať 23 cieľov rozptýlených až do vzdialenosti 160 km. V móde vzduch-zem mapuje terén vo vysokom rozlíšení a je schopný identifikovať veľké množstvo pozemnej vojenskej techniky, ktorú v prípade pohybu dokáže neustále sledovať. Dokáže presne lokalizovať, identifikovať a rušiť prostriedky protivzdušnej obrany z bezpečnej vzdialenosti.

Súčasťou elektro-optického systému AN/AAQ-37 je 6 pasívnych infra-červených senzorov, rozmiestnených po celom draku. Tieto senzory nahrádzajú klasické prostriedky pre nočné videnie, poskytujú pilotovi prehľad o situácii vo všetkých smeroch (360o vertikálne aj horizontálne), dokážu vyhľadať a sledovať blížiace sa lietadlo a fungujú tiež ako varovný systém pred letiacimi raketami.[23] Navyše poskytujú pilotovi informáciu o pozícii výstrelu riadenej strely, údajne až na vzdialenosť 1900 km.[24]

AN/ASQ-239 (Barracuda) je systém elektronického boja, ktorý združuje informácie, získané z viacerých senzorov, ako je radar, infra-červené senzory alebo radarový výstražný systém, pozostávajúci z desiatich antén.

Výzbroj

Variant F-35A je jediný, ktorý je vybavený vnútorným kanónom GAU-22/A kalibru 25 mm. Varianty F-35B a F-35C môžu mať kanón ukrytý v stealth kontajneri, upevnenom na vonkajšom závesníku.

Ak si chce F-35 zachovať stealth vlastnosti, môže niesť vo vnútri len obmedzené množstvo rakiet typu vzduch-vzduch a vzduch-zem. Lietadlo je vybavené dvomi vnútornými šachtami, z ktorých každá disponuje dvomi závesníkmi. Môže tak niesť len 4 rakety vzduch-vzduch (AMRAAM, ASRAAM) alebo kombináciu dvoch rakiet typu vzduch-vzduch a dvoch presne navádzaných striel typu vzduch-zem. S integráciou zbraní do vnútra lietadla súvisí jeden vážny problém, a tým je zvýšená teplota v oboch šachtách. Tá hraničí s prevádzkovými limitmi plánovanej výzbroje, ktorá nebola konštruovaná na takýto spôsob nesenia. Konštruktéri F-35 alebo vývojári výzbroje budú preto musieť prísť s riešením, ako predísť nežiadúcemu vznieteniu munície.[25]

V prípade potreby môžu byť ďalšie rakety, bomby alebo prídavné nádrže pripevnené na 6 vonkajších závesníkoch, avšak na úkor zvýšeného radarového odrazu. Závesníky na koncoch krídel sú určené len na nesenie ľahších rakiet typu vzduch-vzduch, ako sú strely AIM-9X Sidewinder alebo ASRAAM.

Kľúčom k dosiahnutiu počiatočných operačných schopností lietadiel a neskôr k plnému využitiu možností F-35 je software. Software F-35 bude obsahovať viac ako 8 miliónov riadkov kódu, čo je štyri krát viac, ako má prvá stealth stíhačka F-22 Raptor. Projekt vývoja softwaru a integrácie zbraní je rozdelený do šiestich fáz, počas ktorých budú inštalované nasledovné verzie softwaru:

  • Block 1A/1B – úvodná tréningová konfigurácia[26]
  • Block 2A - rozšírená tréningová konfigurácia
  • Block 2B – zabezpečuje dosiahnutie počiatočných operačných schopností lietadiel U.S. Marines a použitie zbraní vo vnútorných šachtách (AMRAAM, GBU-32, GBU-12).
  • Block 3I – zabezpečuje dosiahnutie počiatočných operačných schopností lietadiel US Air Force a mala by byť k dispozícii do augusta 2016. Na rozdiel od predchádzajúcej verzie by mala zabezpečiť integráciu nového procesora a GBU-31.
  • Block 3F – verzia softwaru, ktorá umožní použitie zbraní aj na externých závesníkoch. Má byť integrovaná v roku 2018 a okrem kanónu by mala umožniť použitie celej škály zbraní, ako sú AIM-120D AMRAAM, AIM-9X-2 Sidewinder, GBU-39, AGM 154A/C JSOW, GBU 10/12/16 Paveway II, GBU 24A/B Paveway III, Storm Shadow, AGM 158 JASSM. Záujmom Británie bude vrámci tohto softwarového balíka integrovať tepelne navádzané rakety AIM-132 ASRAAM, riadené strely vzduch-zem Brimstone a presne navádzané bomby Paveway IV.[27]
  • Block 4 – konečná verzia, ktorá by mala umožniť použitie zbraní ako sú bomby GBU-53, radarom navádzané rakety Meteor, ale tiež atómová bomba B61-12. V záujme Nórska bude integrovať protilodnú strelu JSM (Joint Strike Missile), ktorú v súčasnosti vyvíja spoločnosť Kongsberg Defence & Aerospace. Dokončenie a inštalácia tejto verzie softwaru je plánované medzi rokmi 2020 a 2022.[28]

Integrácia výzbroje do stíhačky je vždy "behom na dlhú trať" a potrvá ešte veľa rokov, kým F-35 bude schopná využívať celé spektrum plánovanej munície. Hoci ide o náročný proces, postupne sa darí integrovať čoraz viac zbraní:

  • Bomba GBU-32 bola prvýkrát odhodená 8. augusta 2012 z lietadla F-35B a to vo výške 1280 m.[29]
  • 907 kg vážiaca bomba GBU-31 bola prvýkrát odhodená 16. októbra 2012 z lietadla F-35A.[30]
  • 7. júla 2013 sa uskutočnil prvý ostrý výstrel rakety vzduch-vzduch AIM-120C-5 a 30. októbra toho istého roku aj výstrel na letiaci terč.
  • 21. októbra 2013 zrealizovala F-35B testované odhodenie laserom navádzanej bomby GBU-12.[31] Prvé odhodenie tejto bomby z externých závesov sa uskutočnilo 23. septembra 2015 a celkovo boli počas testu odhodené štyri kusy.[32]
  • 6. decembra 2013 lietadlo F-35B úspešne odskúšalo bombardovanie pozemného cieľa bombou GBU-32 z výšky 7620 m.[33]
  • 9. júna 2015 sa začali pozemné testy kanónu GAU-22/A, ktoré sa opakovali ešte 12-krát v priebehu nasledujúcich troch mesiacov.[34] Po úspešnom ukončení tejto fázy, pokračovalo testovanie streľbou vo vzduchu. Dňa 30. októbra 2015 vyskúšala stíhačka F-35A prvýkrát kanón GAU-22/A priamo počas letu. Test funkčnosti kanónu prebehol úspešne potom, čo bola vystrelená jedna dávka po 30 nábojov a dve dávky po 60 nábojov. Plná integrácia GAU-22/A má byť ukončená v roku 2017.[35]

Varianty

Holandská stíhačka F-35A
Porovnanie F-35C s väčšími krídlami (vľavo) s verziou F-35B (vpravo)

F-35A

F-35A je lietadlo s konvenčným vzletom a pristátím (CTOL), určené pre US Air Force a vzdušné sily ďalších štátov. Je najľahšou verziou F-35. Je jediným variantom, vybaveným vnútorným kanónom GAU-22/A. F-35A by sa mala vyrovnať stíhačke F-16 v schopnosti manévrovať a zvládať vysoké preťaženie. Predčiť by ju mala v stealth vlastnostiach,objeme vnútorných palivových nádrží a avionike. Mala by byť schopná akcelerovať rovnako rýchlo ako zrýchľuje F-16, ktorá má zavesené externé palivové nádrže. Všetky tieto vlastnosti by jej mali zabezpečiť väčšiu schopnosť prežitia a americké letectvo plánuje postupne nahradiť všetky F-16 lietadlami F-35A.

Nórska verzia F-35A bude mať na rozdiel od "áčkových" verzií iných štátov nainštalovaný brzdiaci padák.

F-35B

F-35B je verzia s krátkym vzletom a zvislým pristátím (STOVL), podobná svojimi rozmermi variante "A". Zásadným rozdielom medzi týmito verziami je integrácia zdihového dúchadla do F-35B, ktoré jej umožňuje pristávať vertikálne a vzlietnuť na veľmi krátkej dráhe. Inštalácia tohto zariadenia zapríčinila, že F-35B má o 28% menšie vnútorné palivové nádrže ako "áčko". Ďalším kompromisom je menší priestor v zbraňových šachtách, ktorý mierne limituje možnosti, vyzbrojiť lietadlo. Kým pri F-35A bol kladený dôraz na schopnosť zniesť preťaženia do 9g pri náročnejších manévroch, F-35B je limitovaná na preťaženie do 7g.

USMC plánuje lietadlami F-35B nahradiť postupne všetky stroje F/A-18 Hornet (varianty A, B, C a D) a AV-8B Harrier II.

F-35C

V porovnaní s F-35A má verzia F-35C väčšie krídla, ktoré sa na koncoch dajú zalomiť, aby bolo možné na lietadlovej lodi previezť čo najviac strojov. Väčšia plocha krídel umožňuje pristávať pri nižšej rýchlosti, zvyšuje užitočné zaťaženie, objem vnútorných palivových nádrží a tým aj dolet. Úpravou prešiel taktiež podvozok, ktorý je pre potreby pristávania na lodi značne zosilnený.

F-35I

F-35I je v podstate verzia F-35A so špeciálnymi izraelskými modifikáciami. Izrael integroval do lietadla svoje vlastné systémy elektronického boja, ako sú snímače a jednotlivé protiopatrenia. Hlavný počítač bude mať "plug-and-play" funkciu, čo umožní použitie izraelskej elektroniky. Ďalšími systémami budú vonkajšia rušička, nové izraelské rakety typu vzduch-vzduch a navádzané bomby, integrované vo vnútorných šachtách.

Používatelia

F-35B pristáva na palube lode USS Wasp
Prototyp F-35A s vlajkami partnerských krajín na trupe
Let prvej F-35, dodanej USAF

Austrália Austrália

Royal Australian Air Force: ako náhradu za lietadlá F/A-18 Hornet objednala Austrália 72 strojov F-35A, z ktorých chce zostaviť tri operačné letky. V budúcnosti plánuje vytvoriť ešte jednu letku, pozostávajúcu z ďalších 28 kusov F-35A.[36] Prvé 2 lietadlá boli Royal Australian Air Force doručené v roku 2014 a do roku 2018 by mal byť dodaný aj zvyšok prvej objednávky.[37] Všetky 3 letky by mali byť pripravené na operačné nasadenie do roku 2023. Celkové náklady na kúpu lietadiel, vybudovanie potrebných zariadení, nákup zbraní a tréning pilotov predstavujú 12,4 miliardy amerických dolárov.

Holandsko Holandsko

Holandské kráľovské letectvo záväzne objednalo 25. marca 2015 8 kusov F-35A, ktorých dodávky začnú v roku 2019. Celkovo Holandsko plánuje zakúpiť minimálne 37 lietadiel a nahradiť tak starnúce stroje F-16. V súčasnosti už Holandsko disponuje dvomi F-35, ktoré slúžia na testovanie a zácvik pilotov.

Izrael Izrael

Izraelské vzdušné sily: dňa 7. októbra 2010 sa Izrael stal prvým zahraničným zákazníkom, keď podpísal zmluvu na nákup 19 stíhačiek F-35I. Po podpísaní druhej zmluvy v roku 2015 na nákup ďalších 14 kusov bude Izrael disponovať celkovo 33 lietadlami F-35. Prvé dve F-35 by mali byť dodané už v roku 2016, čím sa stane Izrael jediným prevádzkovateľom stíhačky 5. generácie na Strednom východe. V druhom kontrakte bola jednotková cena za F-35 dohodnutá v sume 110 miliónov amerických dolárov.[38]

Japonsko Japonsko

Japonské vzdušné sily sebeobrany objednali 42 strojov F-35A, ako náhradu za zastarané F-4 Phantom. Dodávky prvých lietadiel by mali začať v roku 2016. F-35 Lightning II si Japonsko vybralo ešte v roku 2011, keď porazila konkurenciu, pozostávajúcu z lietadiel Eurofighter Typhoon a F/A-18 Super Hornet.[39][40]

Kórejská republika Kórejská republika

Vzdušné sily Kórejskej republiky plánujú objednať 40 kusov F-35A.[41]

Nórsko Nórsko

Nórske kráľovské letectvo: v novembri 2008 sa Nóri rozhodli nahradiť letky F-16 lietadlami F-35A. Nórska vláda zatiaľ uvoľnila zdroje na nákup 22 kusov z celkových 52 strojov, ktoré plánujú obstarať.[42]

Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo

Royal Air Force a Royal Navy zatiaľ záväzne objednali 48 ks F-35B z celkovo plánovaného množstva 138 lietadiel. Británii boli doteraz dodané 4 kusy na testovanie a tréning pilotov.

Taliansko Taliansko

Talianske vzdušné sily: dňa 7. septembra 2015 vzlietol z talianskej leteckej základne v Cameri prvý F-35A vyrobený mimo územia USA. Je produktom montážneho a opravárenského podniku FACO, patriaceho pod spoločnosť Alenia Aermacchi. Vrámci licenčnej zmluvy by malo byť v Taliansku poskladaných 60 strojov F-35A pre talianske vzdušné sily.
Talianske námorníctvo by malo dostať 30 kusov F-35B.[43]

Turecko Turecko

Turecké vzdušné sily objednali zatiaľ 6 strojov F-35A, ale celkovo ich plánujú obstarať 100.

USA USA

United States Air Force plánujú obstarať celkom 1763 kusov F-35A. V súčasnosti disponujú 46 strojmi.[44]
United States Marine Corps plánujú obstarať celkom 353 kusov F-35B a 67 kusov F-35C.
United States Navy plánujú obstarať celkom 260 kusov F-35C.[45]

Špecifikácie (F-35A)

Externé závesníky s raketou AIM-9X Sidewinder a guľometom v stealth kontajneri
Prierez variantu F-35B

Lockheed Martin špecifikácie,[46][47][48] F-35 Program list,[49] F-35 JSF štatistiky[50]

Hlavné charakteristiky

Výkony

  • Maximálna rýchlosť: Mach 1,6+[50] (1 200 mph, 1 930 km/h) Testovaný až do Mach 1,61[56]
  • Dolet: 2 220 km (na zásobe vnútornom palive)
  • Bojový dolet: 1 090 km (na zásobe vnútorného paliva)[57]
  • Dostup: 18 288 m[58]
  • Stúpavosť: dôverné (nie je dostupné pre verejnosť)
  • Plošné zaťaženie krídla: 446 kg/m²
  • Ťah/hmotnosť:
    • S palivom: 0,87
    • S 50% paliva: 1,07

Výzbroj

Avionika

Rozdiely medzi variantmi
F-35A
CTOL 		F-35B
STOVL 		F-35C
Variant pre operácie z lietadlovej lode
Dĺžka 15,7 m 15,6 m 15,7 m
Rozpätie krídel 10,7 m 10,7 m 13,1 m
Nosná plocha 42,7 m² 42,7 m² 62,1 m²
Prázdna hmotnosť 13 300 kg 14 500 kg 15 800 kg
Vnútorné zásoby paliva 8 390 kg 6 030 kg 8 890 kg
Maximálna vzletová hmotnosť 31 800 kg 27 000 kg 31 800 kg
Dolet 2 220 km 1 670 km 2 520 km
Bojový dolet on
vnútorné zásoby paliva 		1 090 km 833 km 1 185 km
Ťah/hmotnosť
plné zásoby paliva
50% paliva 		0.87
1.07 		0.90
1.04 		0.75
0.91

Referencie

  1. ↑ Shalal-Esa, Andrea. "US Navy, Air Force may field F-35s later than 2016." Thomson Reuters, 21 April 2011.
  2. ↑ F-35 Lightning II Program Status and Fast Facts
  3. ↑ a b "FY 2012 Budget Estimates", p. 01–1. U.S. Air Force, February 2011.
  4. ↑ a b c , Schwellenbach, Nick. "JSF Likely Far More Expensive Than Aircraft They're Replacing." Project on Government Oversight, 15 February 2011.
  5. ↑ Fulghum, David A. "Canada Expects Much Higher JSF Unit Costs." Aviation Week, 10 March 2011.
  6. ↑ "F-35 Capabilities." Lockheed Martin, 2009. Retrieved: 9 February 2009.
  7. ↑ "Knesset Finance Committee approves F-35 deal." Globes (Israel). Retrieved: 29 November 2010.
  8. ↑ F-35 Variants
  9. ↑ "Pentagon's F-35 Fighter Under Fire in Congress." PBS. Retrieved 22 August 2010.
  10. ↑ F-35 Lightning II - První neznamená vítěz
  11. ↑ F-35 Program Timeline
  12. ↑ F-35B STOVL achieves successful first flight
  13. ↑ Lockheed Martin F-35A Performs First Night Flight
  14. ↑ Lockheed Martin F-35A Completes First Night Refueling Mission
  15. ↑ F-35C makes 1st carrier landing, on USS Nimitz
  16. ↑ Yak-141 “Freestyle”- The F-35B Was Born In Moscow
  17. ↑ GE, Rolls-Royce power down F136 engine fight
  18. ↑ Lockheed Martin’s F-35 Lightning II most advanced cockpit
  19. ↑ F-35 Gen III Helmet Mounted Display System
  20. ↑ Rockwell Collins delivers first Gen 3 helmet for F-35
  21. ↑ Is the F-35 stealth jet so advanced that it can be flown using one hand only? Picture raise question
  22. ↑ AN/APG-81 AESA Radar
  23. ↑ AN/AAQ-37 Distributed Aperture System (DAS) for the F-35
  24. ↑ AN/AAQ-37 ‘A God’s Eye View Of The Battlefield:’ Gen. Hostage On The F-35
  25. ↑ F-35 Bay Presents Challenges To Weapons
  26. ↑ A Digital Jet for the Modern Battlespace
  27. ↑ RAF F-35B Lightning II
  28. ↑ Pentagon firming F-35 Block 4 configuration
  29. ↑ F-35 completes first airborne weapons separation
  30. ↑ F-35’s first in-flight weapon release (of a huge 2,000 pound GBU-31 JDAM)
  31. ↑ F-35A conducts first live fire with AMRAAM
  32. ↑ F-35C Conducts First External Weapons Release with Not One, but Four 500-pound Bombs
  33. ↑ GBU-32 Weapon Delivery Accuracy Test Completes F-35 Lightning II Flight Test Milestone
  34. ↑ F-35A Fires 25mm Gun at Full Capacity
  35. ↑ F-35A Completes First Aerial Gun Test
  36. ↑ F-35A Lightning II
  37. ↑ 5th Generation Capability for Australia
  38. ↑ Israel signs for next batch of F-35 'Adir' fighters
  39. ↑ Japan’s Next F-X Fighters: F-35 Wins Round 1
  40. ↑ JASDF's Next Generation Fighter
  41. ↑ F-X III Competition
  42. ↑ F-35 Partnership
  43. ↑ Italian AF, Navy Head for F-35B Showdown
  44. ↑ World Air Forces 2015
  45. ↑ U.S. Marine Corps moves forward with F-35 transition
  46. ↑ "F-35A – CTOL." Lockheed Martin. Retrieved: 28 July 2010.
  47. ↑ "F-35B STOVL." Lockheed Martin. Retrieved: 28 July 2010.
  48. ↑ "F-35C – CV." Lockheed Martin. Retrieved: 28 July 2010.
  49. ↑ a b Davis, Brigadier General Charles R. "F-35 Program Brief." USAF, 26 September 2006. Retrieved 5 June 2010.
  50. ↑ a b c "F-35 Joint Strike Fighter Media Kit Statistics." JSF, August 2004.
  51. ↑ Nativi, Andy. "F-35 Air Combat Skills Analyzed." Aviation Week, 5 March 2009."
  52. ↑ "F-35 variants." JSF. Retrieved: 22 August 2010.
  53. ↑ a b "The Pratt & Whitney F135". Jane's Aero Engines. Jane's Information Group, 2009. (subscription version, dated 10 July 2009).
  54. ↑ F-35B: vertikálny ťah 176 kN
  55. ↑ "Lockheed Martin F-35 Lightning II". Jane's All the World's Aircraft. Jane's Information Group, 2010. (subscription article, dated 1 February 2010).
  56. ↑ – 3030-4871-b60b-764c1213fb1a&plckScript=blogScript&plckElementId=blogDest "F-35A Pushes to Mach 1.6" AviationWeek, 9 December 2011.
  57. ↑ "F-35 brochure, p. 6." Lockheed Martin. Retrieved: 1 April 2009.
  58. ↑ "LockheedMartin F-35B JSF." Airtoaircombat.com. Retrieved: 15 August 2009.

Pozri aj

Porovnateľné lietadlá

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lockheed Martin F-35 Lightning II na anglickej Wikipédii.

Portal Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lockheed_Martin_F-35_Lightning_II&oldid=6167374“