Lodno
| Lodno | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Kysucké Nové Mesto |
| Región | Kysuce |
| Nadmorská výška | 513 – 750 m n. m. |
| Súradnice | 49°20′00″S 18°51′00″V / 49,333333°S 18,850000°V |
| Rozloha | 8,85 km² (885 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 963 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 108,81 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1658 |
| Starosta | Alžbeta Suriaková[3] (NEKA) |
| PSČ | 023 34 (pošta Kysucký Lieskovec) |
| ŠÚJ | 509272 |
| EČV (do r. 2022) | KM |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Lodno | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Lodno je obec na Slovensku v okrese Kysucké Nové Mesto. Obcou preteká rieka Lodňanka.
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Poloha
Obcou preteká rieka Lodňanka. Leží na upätí Kysuckej vrchoviny. Na západe bezprostredne susedí s Kysuckým Lieskovcom, na juhu cez Žihľavný grúň s Povinou, na západe cez sedlo Korcháň so Starou Bystricou a na severe cez Kýčer popri kaplnke s Klubinou.
Dejiny
Obec Lodno vznikla z pôvodného rozptýleného kopaničiarskeho osídlenia, keď sa v prvej polovici 17. storočia vyčlenila z časti chotára Kysuckého Lieskovca. Podľa zápisu v archíve to bolo v roku 1654. Roku 1658 tu bolo 10 valašských hospodárstiev, obec vtedy prislúcha k budatínskemu panstvu. V 1720 – 11 daňovníkov; 1784 – 89 domov, 95 rodín a 481 obyvateľov; 1828 – 108 domov a 834 obyvateľov; 1850 – 759 slovenských katolíkov a 3 židovskí obyvatelia. Dnešné pomenovanie Lodno sa používa od roku 1927. Od 50. rokov 20. storočia obec patrila pod farnosť v Kysuckom Lieskovci. V roku 1960 bola obec súčasťou okresu Čadca. V roku 1965 obec postihla povodeň.
Ľudia sa v minulosti a zaoberali poľnohospodárstvom, drotárstvom, sitárstvom, riečičiarstvom, kefárstvom, chovom oviec a spracúvaním dreva. Niektoré remeslá sa zachovali do polovice 20. storočia. Obec bola známa ako stredisko pestovania ovocia, najmä hrušiek. Z pôvodnej ľudovej architektúry sa zachovali niektoré dvoj- až trojpriestorové zrubové domy so sedlovými strechami a šachovnicovo lištami deleným štítom. Dvory boli neuzavreté.
V roku 1991 mala obec 255 domov a 940 obyvateľov. V roku 2008 oslávila obec 350. výročie vzniku.
Pamiatky
V obci je zachovaná murovaná zvonica zo začiatku 19. storočia, ktorá je hodnotným dokladom ľudovej architektúry. Klasicistický zvon umiestnený vo zvonici odliaty roku 1805 v známej banskobystrickej zvonolejiárskej dielni Františka Knoblocha je hodnotným dokumentom zvonolejárskej umeleckoremeselnej tvorby.
Kostol
Kostol patrí do farnosti Kysucký Lieskovec.Je zasvätený svätému Petrovi a Pavlovi. Je to rímskokatolícky kostol s troma zvonmi.Zasvätil ho Kardinál Chryzostom Korec v roku 1998.
- 29. júna 1998 sa tu konalo slávnostné posvätenie základného kameňa.
- 27. mája 1998 sa začali prvé zemné práce
- 13. júla 1998 sa začalo rezanie krovu
- 15. marca 1999 sa začali prípravné práce na zavedenie elektriny
- 30. apríla 1999 za začali omietať vnútorné steny
- 6. júla 1999 sa začali omietať vonkajšie steny
- 3. augusta 1999 sa začalo stavať oplotenie kostola
- 5. februára 2000 sa začalo zavedenie podlahového kúrenia
- v novembri sa zakrýval kostol plechom
Zvony posvätil dekan Anton Kopasek. V kostole slúžili farári: Anton Kopasek, Jozef Holka, Pavol Kalabus a súčasní farári Jozef Šamaj a Jozef Šuraba.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.