Mravčan vápenatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mravčan vápenatý
Mravčan vápenatý
Mravčan vápenatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec Ca(HCO2)2
Synonymá Vápenatá soľ kyseliny mravčej
Vzhľad Biele až žlté kryštály alebo kryštalický prášok
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 130,1 u
Molárna hmotnosť 130,113 g/mol
Teplota rozkladu 300 °C
Hustota 2,02 g/cm3
Rozpustnosť vo vode:
16,1 g/100 ml (0 °C)
16,6 g/100 ml (20 °C)
18,4 g/100 ml (100 °C)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
05- korozívna a žieravá látka07 - dráždivá látka
Nebezpečenstvo
Vety H H303, H315, H318, H319, H335
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P261, P264, P280, P302+352, P304+340, P305+351+338, P312, P321, P332+313, P362, P405
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Dráždivá látka
Dráždivá
látka
(Xi)
Vety R R36/37/38, R41
Vety S S24/25, S26, S37/39
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
1
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 544-17-2
EINECS číslo 208-863-7
Číslo RTECS LQ5600000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Mravčan vápenatý je vápenatá soľ kyseliny mravčej. Je tiež známy ako E 238. Pod týmto E číslom sa používa ako konzervačná látka v krmivách pre zvieratá v rámci Európskej únie, ale nie v potravinách určených pre ľudí.

Mravčan vápenatý je stabilný pri izbovej teplote, je horľavý a tvorí ortorombické kryštály.[1] Minerálna forma je veľmi zriedkavá a nazýva sa formicait a je známa z niekoľkých ložísk bóru.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Mravčan vápenatý sa používa v rámci EÚ ako konzervačná látka v krmive pre zvierata. Okysľuje krmivo, čím zabraňuje rastu mikróbov a zvyšuje jeho životnosť. Približne 15 g prídavku mravčanu vápenatého na kg krmiva znižuje jeho pH o jeden stupeň. 15 g/kg je maximálna odporúčaná koncentrácia krmiva v rámci Európskej únie - táto úroveň sa považuje za bezpečnú pre ošípané, kurčatá, ryby a prežúvavce. Táto zlúčenina nie je environmentálne škodlivá pri použití v krmivách na tejto úrovni. Mravčan vápenatý zabraňuje rastu baktériám, ako sú E. coli, Pseudomonas aeruginosa, Staphylococcus aureus a Enterococcus hirae v rastových médiách. Zabraňuje tiež rastu húb, ako sú Aspergillus niger a Candida albicans. Význam týchto experimentálnych pozorovaní na konzerváciu krmiva však nie je známy.

Mravčan vápenatý sa používa ako maskovacie činidlo pri vyčiňovaní kože. V zložení s trieslovinami podporuje rýchlejšie a účinnejšie prenikanie chrómu do kože. Mravčan vápenatý môže byť tiež použitý ako náhrada kyseliny mravčej pri morení.[2]

Ako injektážna a cementová prísada poskytuje mravčan vápenatý v konečnom produkte množstvo požadovaných vlastností, napríklad zvýšenú tvrdosť a skrátenie času tuhnutia. Jeho pridanie je žiaduce pre prácu pri nízkej teplote a pre inhibíciu korózie kovových substrátov v cementovo-injektážnej zmesi. Je tiež účinný pri prevencii výkvetov. V sadrokartóne (sadrokartónová doska) môže mravčan vápenatý fungovať ako spomaľovač horenia.[2]

Mravčan vápenatý v zmesi s močovinou je účinnou odmrazovacou latkou a má tendenciu spôsobovať menšie korózie oceľových a cementových povrchov v porovnaní s niektorými inými odmrazovacími látkami. [2]

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Mravčan vápenatý sa zdá byť bezpečný ako doplnok vápnika pre ľudí s jednorazovými dávkami 3,9 g (1200 kalcia) denne. Pri takýchto dávkach sa pozorovalo zvýšenie koncentrácie mravčanu v krvi, ale u zdravých jedincov sa mravčan neakumuluje a rýchlo sa metabolizuje. Ukazuje sa, že mravčan vápenatý je ľahšie absorbovaná forma vápnika ako uhličitan vápenatý a citrát vápenatý. Nepozorovali sa žiadne poškodenia optického nervu pri suplementácii mravčanom vápenatým. Spolu s formaldehydom, je mravčan vápenatý hlavným metabolickým produktom metanolu, ktorý môže po požití spôsobiť slepotu.

Mravčan vápenatý môže byť použitý na odstránenie škodlivých oxidov síry (SOX) ako napríklad z dymu uhoľných elektrární a výfukových plynov, z motorových vozidiel. K vlhkému uhličitanu vápenatému sa pridá mravčan vápenatý, aby sa podporila tvorba sadry, keď cez ňu prechádza dym. Tento proces sa nazýva mokré odsírovanie spalín (WFGS). Sadra viaže oxidy síry, čím znižuje ich uvoľňovanie do životného prostredia prostredníctvom dymu. Mravčan vápenatý sa javí ako účinnejší alebo takmer rovnako účinný ako niektoré iné priemyselne používané činidlá WFGS.

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Počas výroby trimetylolpropánu sa tvorí mravčan vápenatý ako ko-produkt. Ako zdroj vápnika sa používa hydratované vápno (hydroxid vápenatý). Butyraldehyd a formaldehyd reagujú vo vodnom roztoku v prítomnosti bázického katalyzátora za vzniku nestabilného medziproduktu, dimetylol butyraldehydu. Dimetylol butyraldehyd ďalej reaguje s formaldehydom za vzniku trimetylolpropánu a mravčanu vápenatého. Z roztoku sa oddelí mravčan vápenatý, tepelne sa spracuje na odstránenie formaldehydu a potom sa vysuší.

Mravčan vápenatý môže byť tiež vyrobený z hydroxidu vápenatého a oxidu uhoľnatého pri vysokom tlaku a teplote[1] - napr. od 180 °C a 35 atm. Môže byť tiež vyrobený z chloridu vápenatého a kyseliny mravčej.[1]

Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Čistý práškový mravčan vápenatý vážne dráždi oči, ale nespôsobuje podráždenie pokožky. Vdýchnutie prášku môže byť nebezpečné. Zlúčenina má pichajúcu chuť. Požitie tekutín s vysokými koncentráciami mravčanu vápenatého spôsobuje vážne gastrointestinálne lézie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c S Budavari, M O'Neil, A Smith The Merck index. 12. vyd. [s.l.] : Chapman & Hall Electronic Pub. Division, 2000. ISBN 9781584881292. S. 1675.
  2. a b c Calcium Formate Product Data [online]. 2015. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Calcium formate na anglickej Wikipédii.