Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Nemo plus iuris)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (skrátene zaužívané ako nemo plus iuris) je rímska zásada uplatňujúca sa aj v súčasnom platnom práve. Do slovenčiny ju možno preložiť ako: Nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. Ide tak o základný predpoklad derivatívneho nadobudnutia vlastníckych práv, pretože scudziteľ musí byť oprávnený na prevod práv.[1] Z uvedenej zásady existuje v dnešnom práve niekoľko výnimiek, a to najmä v tom prípade, ak nadobúdateľ práva nadobúda toto práva in bona fide, t. j. dobromyseľne v tom, že tomu od koho „právo“ nadobúda, toto právo aj skutočne patrí. Dobromyseľnosť sa v niektorých prípadoch prezumuje.

Ako príklad týchto výnimiek môžeme uviesť nadobudnutie nehnuteľnosti od nepravého dediča, nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci konkurzného konania, nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v exekučnom konaní, nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci dobrovoľnej dražby, či nadobudnutie nehnuteľnosti od oprávneného držiteľa podľa zákona č. 293/1992 Zb.[2]

Podobne sa uplatňuje napr. aj v práve duševného vlastníctva - konkrétne v oblasti autorského práva pri uzatváraní sublicenčnej zmluvy, ktorou udeľuje subjekt, ktorý má licenciu priamo od autora, súhlas na použitie diela nadobúdateľovi.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BLAHO, Peter; HARAMIA, Ivan; ŽIDLICKÁ, Michaela. Základy rímskeho práva. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo MANZ, Vydavateľské oddelenie PF UK, 1997. ISBN 80-85719-07-X, 80-7160-086-5. S. 190.
  2. SUDZINA, Milan. Výnimky zo zásady nemo plus iuris so zameraním sa na nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v slovenskom právnom poriadku [online]. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, [cit. 2020-01-29]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]