Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet je rímska zásada uplatňujúca sa aj v súčasnom platnom práve, ktorá znamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. Z uvedenej zásady existuje niekoľko výnimiek, a to najmä v tom prípade, ak nadobúdateľ práva nadobúda toto práva in bona fide, t. j. dobromyseľne v tom, že tomu od koho „právo“ nadobúda, toto právo aj skutočne patrí. Dobromyseľnosť sa v niektorých prípadoch prezumuje.

Ako príklad týchto výnimiek môžeme uviesť nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa obchodného zákonníka, nadobudnutie vlastníctva od nepravého dediča, nadobudnutie cenného papiera podľa zákona o cenných papieroch, prípadne aj nadobudnutie vlastníckeho práva bez zaťaženia zálohom v rámci bežného obchodného styku.

Podobne sa uplatňuje napr. aj v práve duševného vlastníctva - konkrétne v oblasti autorského práva pri uzatváraní sublicenčnej zmluvy, ktorou udeľuje subjekt, ktorý má licenciu priamo od autora, súhlas na použitie diela nadobúdateľovi.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]