Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (skrátene zaužívané ako nemo plus iuris) je rímska zásada uplatňujúca sa aj v súčasnom platnom práve. Do slovenčiny ju možno preložiť ako: Nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. Ide tak o základný predpoklad derivatívneho nadobudnutia vlastníckych práv, pretože scudziteľ musí byť oprávnený na prevod práv.[1] Z uvedenej zásady existuje v dnešnom práve niekoľko výnimiek, a to najmä v tom prípade, ak nadobúdateľ práva nadobúda toto práva in bona fide, t. j. dobromyseľne v tom, že tomu od koho „právo“ nadobúda, toto právo aj skutočne patrí. Dobromyseľnosť sa v niektorých prípadoch prezumuje.

Ako príklad týchto výnimiek môžeme uviesť nadobudnutie nehnuteľnosti od nepravého dediča, nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci konkurzného konania, nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v exekučnom konaní, nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v rámci dobrovoľnej dražby, či nadobudnutie nehnuteľnosti od oprávneného držiteľa podľa zákona č. 293/1992 Zb.[2]

Podobne sa uplatňuje napr. aj v práve duševného vlastníctva - konkrétne v oblasti autorského práva pri uzatváraní sublicenčnej zmluvy, ktorou udeľuje subjekt, ktorý má licenciu priamo od autora, súhlas na použitie diela nadobúdateľovi.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BLAHO, Peter; HARAMIA, Ivan; ŽIDLICKÁ, Michaela. Základy rímskeho práva. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo MANZ, Vydavateľské oddelenie PF UK, 1997. ISBN 80-85719-07-X, 80-7160-086-5. S. 190.
  2. SUDZINA, Milan. Výnimky zo zásady nemo plus iuris so zameraním sa na nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka v slovenskom právnom poriadku [online]. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, [cit. 2020-01-29]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]