Olga Tokarczuková
| Olga Nawoja Tokarczuková | |
.jpg) Olga Tokarczuk (2018) | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Natasza Borodin |
| Narodenie | 29. január 1962 (62 rokov) |
| Sulechów, Poľsko | |
| Národnosť | poľská |
| Alma mater | Varšavská univerzita |
| Súrodenci | Tatiana Tokarczuk |
| Manžel | Roman Fingas, Grzegorz Zygadło |
| Deti | Zbigniew Fingas |
| Dielo | |
| Významné práce | Pravek a iné časy, Dom vo dne, dom v noci, Hra na mnohých bubienkoch, Bieguni, Księgi Jakubowe |
| Významné ocenenia | Nagroda Fundacji im. Kościelskich (1997) |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Olga Tokarczuková na wydawnictwoliterackie.pl | |
 | Olga Tokarczuková (multimediálne súbory na commons) |
Olga Nawoja Tokarczuková[1] (bez prechýlenia: Tokarczuk; IPA: [ɔlga tɔˈkart͡ʂuk]) (* 29. január 1962, Sulechów, Poľsko) je poľská spisovateľka, esejistka, poetka a scenáristka, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru za rok 2018.[2]
Nositeľka Medzinárodnej Man Bookerovej ceny 2018 za knihu Bieguni (en: Flights),[3] ako aj dvojnásobná nositeľka poľskej ceny za literatúru Nike za knihy Bieguni (2008) a Księgi Jakubowe (2015).[4]
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Dcéra učiteľov, Wandy a Józefa Tokarczukovcov.[5] Narodila sa v poľskom Sulechówe[6] a vyrastala v Klenici,[7] odkiaľ sa s rodičmi presťahovala do Kietrzu.[8] Tam ukončila Gymnázium Cypriana Kamila Norwida.[9] V rokoch 1980 – 1985 absolvovala Fakultu psychológie Varšavskej univerzity.[10] Počas štúdií sa ako dobrovoľníčka zaoberala pomocou osobám s psychickými ťažkosťami.[8] Zaujali ju práce Carla Junga,[11][12] čo ovplyvnilo jej tvorbu. Po štúdiách pracovala ako psychoterapeutka v poradni psychického zdravia vo Wałbrzychu.
Z prvého manželstva s vydavateľom Romanom Fingasom má syna, Zbigniewa. V súčasnosti je vydatá za Grzegorza Zygadła.[13] Býva vo Vroclave a Krajanówe. Je spolumajiteľkou umeleckej kaviarne „Dobra Nowina“ otvorenej 13. júla 2020 v Nowej Rude.[14]
Diela[upraviť | upraviť zdroj]
- 1989 – Miasto w lustrach – zbierka poézie vyšla ako príloha literárneho časopisu Okolice č. 10/1989[15]
- 1993 – Podróż ludzi Księgi
- 1995 – E. E.
- 1996 – Prawiek i inne czasy (sk: Pravek a iné časy, Premedia, 2015, preložil Karol Chmel, ISBN 978-80-8159-329-1)
- 1997 – Szafa
- 1998 – Dom dzienny, dom nocny (sk: Dom vo dne, dom v noci, Záujmové združenie žien Aspekt, 2002, preložil Karol Chmel, ISBN 80-85549-34-4)
- 2000 – Opowieści wigilijne, spolu s Jerzym Pilchom a Andrzejom Stasiukom
- 2001 – Lalka i perła
- 2001 – Gra na wielu bębenkach (sk: Hra na mnohých bubienkoch, Drewo a srd, 2003, preložil Karol Chmel, ISBN 80-88965-78-0)
- 2004 – Ostatnie historie
- 2006 – Anna In w grobowcach świata (sk: Anna In v hrobkách sveta (Sumerský mýtus o Inanne, ktorá porazila smrť), Slovart, 2008, preložil Karol Chmel, ISBN 978-80-8085-445-4)
- 2007 – Bieguni (cs: Běguni, Host, 2018, preložili Petr Vidlák a Pavel Peč, ISBN 978-80-7577-637-2)
- 2009 – Prowadź swój pług przez kości umarłych (sk: Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď, Premedia, 2021, preložil Karol Chmel, ISBN 978-80-8159-928-6)
- 2012 – Moment niedźwiedzia, zbierka esejí
- 2014 – Księgi Jakubowe, ISBN 978-83-08-04939-6
- 2017 – Zgubiona dusza (sk: Stratená duša, Artforum, 2020, preložil Karol Chmel, ISBN 978-80-8150-311-5)
- 2018 – Opowiadania bizarne (cs: Bizarní povídky, Host, 2020, preložil Petr Vidlák, ISBN 978-80-275-0148-9)
- 2018 – Profesor Andrews w Warszawie. Wyspa
- 2022 – Empuzjon
Sfilmované diela[upraviť | upraviť zdroj]
- 1998 – E. E. (televízna inscenácia podľa rovnomennej knihy, réžia: Maria Zmarz-Koczanowicz, hlavná úloha: Agata Buzek)
- 1998 – Prawiek i inne czasy (televízna inscenácia podľa rovnomennej knihy, réžia: Piotr Tomaszuk, hlavná úloha: Joanna Kasperek a Jan Peszek)
- 2000 – Numery (televízna inscenácia podľa rovnomennej poviedky z knihy Szafa, réžia: Agnieszka Lipiec-Wróblewska, hlavná úloha: Ewa Dałkowska)
- 2000 – Skarb (televízna inscenácia podľa fragmentov knihy Dom dzienny, dom nocny, réžia: Piotr Mularuk, hlavná úloha: Maja Ostaszewska);
- 2003 – Żurek[16] (film na základe rovnomennej poviedky z knihy Gra na wielu bębenkach, réžia: Ryszard Brylski)
- 2004 – Miłości (televízna inscenácia podľa poviedok knihy Gra na wielu bębenkach, réžia: Filip Zylber)
- 2007 – Aria Diva (krátky film podľa poviedky Ariadna na Naksos z knihy Gra na wielu bębenkach, réžia: Agnieszka Smoczyńska)
- 2011 – Zniknięcie (krátky film na motívy románu Bieguni, réžia: Adam Uryniak)
- 2016 – Glicynia (krátky film, réžia: Izabela Kiszczak)
- 2017 – Cez kosti mŕtvych[17] (pl: Pokot) (film podľa románu Prowadź swój pług przez kości umarłych, réžia: Agnieszka Holland i Kasia Adamik)
- 2019 – Noc v Mariandu[18] (krátky film, réžia: Matěj Chlupáček, Maja Hamplová, Martin Hradecký)
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- 1994 – Cena Poľskej spoločnosti vydavateľov kníh (PTWK) za Podróż ludzi Księgi[19]
- 1996 – Paszport „Polityki“ – ocenenie týždenníka Polityka v oblasti kultúry[20]
- 1997 – Nike – cena čitateľov za literatúru za Pravek a iné časy
- 1997 – Cena nadácie Kościelskich
- 1999 – Nike – cena čitateľov za literatúru za knihu Dom vo dne, dom v noci
- 1999 – Literárna cena Władysława Reymonta
- 2002 – Nike – cena čitateľov za literatúru za knihu Hra na mnohých bubienkoch
- 2005 – čestné obyvateľstvo mesta a gminy Bardo
- 2008 – Nike – cena za literatúru za knihu Bieguni[4]
- 2008 – Cena Samuela B. Lindeho, poľsko-nemecká cena udeľovaná zástupcami partnerských miest Toruňa a Göttingenu
- 2009 – čestné obyvateľstvo mesta Nowa Ruda[21]
- 2010 – nominácia na cenu za literatúru Nike za Prowadź swój pług przez kości umarłych
- 2013 – Stredoeurópska cena Vilenica
- 2014 – Dolnosliezska cena kultúry Silesia udeľovaná snemom Dolnosliezskeho vojvodstva
- 2015 – Nike – cena za literatúru za Księgi Jakubowe[4]
- 2015 – Nike – cena čitateľov za literatúru za Księgi Jakubowe
- 2015 – medzinárodná Cena mosta (pl: Nagroda Mostu, de: der Internationale Brückepreis) miest Görlitz a Zgorzelec[22]
- 2016 – „Zasłużona dla Miasta Wałbrzycha“, ocenenie mestského zastupiteľstva mesta Wałbrzych
- 2017 – Medzinárodná literárna cena zastupiteľstva Štokholmu za Księgi Jakubowe
- 2017 – hviezda v Aleji hviezd literatúry pri Mestskej knižnici v meste Mińsk Mazowiecki
- 2017 – Cena (IX) Kongresu žien, Poznaň[23]
- 2018 – Cena Polcul foundation „za dobrovoľnícku prácu v oblasti kultúry Dolného Sliezska“
- 2018 – The Man Booker International Prize 2018 za knihu Bieguni (en: Flights, Fitzcarraldo Editions, preložila Jennifer Croftová)
- 2019 – čestné obyvateľstvo Vroclavu[24]
- 2019 – Prix Laure-Bataillon pre najlepšiu knihu preloženú do francúzštiny za Księgi Jakubowe (fr: Les Livres de Jakob, Éditions Noir sur Blanc, preložila Maryla Laurentová)[25]
- 2019 – Nobelova cena za literatúru 2018 „za rozprávačskú predstavivosť, ktorá s encyklopedickou vášňou prekračuje hranice ako svojbytná forma života“
- 2019 – príležitostná medaila Senátu Poľskej republiky[26]
- 2020 – čestné obyvateľstvo hlavného mesta Varšavy[27]
- 2020 – La storia in un romanzo na knižnom festivale Pordenonelegge – Festa del libro con gli autori[28]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Rejestrio – vyhľadávač v Štátnom súdnom registri [online]. https://rejestr.io, [cit. 2019-12-16]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ The Nobel Prize [online]. https://www.nobelprize.org, [cit. 2019-12-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The International Booker Prize [online]. https://thebookerprizes.com, [cit. 2019-12-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c Fundacja Agory finansuje Nagrodę Literacką NIKE od początku jej powstania [online]. http://fundacjaagory.pl/fundacja/0,0.html, 2017-02-20, [cit. 2019-12-19]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ SUCHECKA, Justyna. Olga Tokarczuk jest pisarką dobra [online]. https://tvn24.pl/, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Tokarczuk Olga – Encyklopedia PWN [online]. https://encyklopedia.pwn.pl/, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ OCZAK-STACH, Dorota. Literacki Nobel dla Olgi Tokarczuk. Pisarka niepokorna i zaangażowana. Czytelnicy ją uwielbiają, hejterzy grozili jej śmiercią [online]. https://wyborcza.pl/, 2019-10-10, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ a b SZAŁAGAN, Alicja. Polscy pisarze i badacze literatury przełomu XX i XXI wieku [online]. http://www.ppibl.ibl.waw.pl/mediawiki/index.php?title=Lista_hase%C5%82, rev. 2019-10-10, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Olga Tokarczuk – Absolwentka Liceum Ogólnokształcącego w Kietrzu-matura 1980 [online]. http://www.lokietrz.pl, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. Archivované 2009-04-18 z originálu. (po poľsky)
- ↑ Olga Tokarczuk laureatką Literackiej Nagrody Nobla [online]. http://psych.uw.edu.pl/, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. Archivované 2019-10-10 z originálu. (po poľsky)
- ↑ ARMITSTEAD, Claire. Olga Tokarczuk: ‘I was very naive. I thought Poland would be able to discuss the dark areas of our history’ [online]. https://www.theguardian.com/international, 2018-04-20, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Świat z odwrotnej strony [online]. https://www.tygodnikpowszechny.pl/, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ CZERNECKA, Gabriela. Nie uważa się za idealną żonę i matkę. Kim prywatnie jest Olga Tokarczuk? [online]. https://viva.pl/, 2019-12-10, [cit. 2019-12-17]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Olga Tokarczuk została współwłaścicielką kawiarni. Nazwa lokalu nawiązuje do jednej z jej książek [online]. Booklips.pl, 2020-07-16, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Miasto w lustrach [online]. https://lubimyczytac.pl/, [cit. 2020-01-11]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Żurek [online]. https://www.filmweb.pl/, [cit. 2019-12-22]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Cez kosti mŕtvych [online]. https://asfk.sk/, [cit. 2019-12-22]. Dostupné online.
- ↑ Noc v Mariandu [online]. https://www.csfd.cz/, [cit. 2019-12-22]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ WIERZBOWSKA-SIKORSKA, Olcha. Konkurs Literacki PTWK [online]. https://www.ptwk.pl/, [cit. 2019-12-19]. Dostupné online. Archivované 2019-12-18 z originálu. (po poľsky)
- ↑ Wszyscy laureaci Paszportów [online]. https://www.polityka.pl/, 2014-07-25, [cit. 2019-12-19]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ HONOROWI OBYWATELE [online]. http://www.um.nowaruda.pl/, [cit. 2019-12-21]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Nagroda Mostu [online]. https://zgorzelec.eu/, 2018-11-30, [cit. 2019-12-20]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ IX ogólnopolski Kongres Kobiet [online]. https://www.kongreskobiet.pl/, [cit. 2019-12-20]. Dostupné online. Archivované 2019-12-20 z originálu. (po poľsky)
- ↑ WYSOCKI, Tomasz. Pisarka Olga Tokarczuk z tytułem Honorowej Obywatelki Wrocławia [online]. https://zgorzelec.eu/, 2019-06-24, [cit. 2019-12-20]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ MEET – LES LAUREATS [online]. http://www.meetingsaintnazaire.com/, [cit. 2019-12-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Spotkanie Marszałka Senatu z Olgą Tokarczuk [online]. https://www.senat.gov.pl/, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. Archivované 2019-12-17 z originálu. (po poľsky)
- ↑ Znamy nowych Honorowych Obywateli m.st. Warszawy [online]. Urzad m. st. Warszawy, 2020-06-19, [cit. 2020-09-21]. Dostupné online. (po poľsky)[nefunkčný odkaz]
- ↑ La storia in un romanzo [online]. https://www.pordenonelegge.it/, [cit. 2020-09-21]. Dostupné online. (po taliansky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olga Tokarczuková
