Omša (bohoslužba)
O hudobnom výraze pozri Omša (hudba).| Kresťanstvo |
 |
| Hlavné znaky |
| Viera v jedného Boha v troch osobách Ježiš Kristus je človek a Boží Syn |
| Hlavné osobnosti |
| Ježiš Kristus Panna Mária |
| Hlavné náboženské obrady |
| Omša/Liturgia • Sviatosti |
| Knihy |
| Biblia (Starý zákon, Nový zákon) |
| História a kultúra |
| Dejiny kresťanstva • Kresťanské umenie |
| Hlavné sviatky |
| Veľká noc, Vianoce / Narodenie Pána, Turíce, Zjavenie Pána / Bohozjavenie, … |
Omša alebo svätá omša alebo slávenie eucharistie je eucharistická bohoslužba (teda bohoslužba pripomínajúca Poslednú večeru s Ježišom Kristom) v rímskokatolíckej cirkvi. Pojmom omša označujú bohoslužbu i anglikánska cirkev, starokatolícka cirkev a niektoré luteránske cirkvi.
Názov omša (lat.: missa – rozpustenie, rozchod) pochádza zo záverečnej formuly, ktorou kňaz prepúšťa zhromaždenie: „Ite, missa est,“ doslova „Choďte, zhromaždenie sa rozpúšťa.“ V slovenskej liturgii sa to prekladá ako „Iďte v mene Božom“.
Katolícka omša
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa katolíckeho chápania nie je slávenie eucharistie iba pripomienkou poslednej večere Ježiša Krista s jeho učeníkmi (ako to chápe napr. kalvínska reformačná tradícia), ale tiež reálnou prítomnosťou Ježiša Krista a tiež sprítomnením jeho obety na kríži. Je to tiež oslava Kristovho zmŕtvychvstania. Hovoríme tiež, že sv. omša je "nekrvavou Kristovou obetou".
Sv. omša sa slúži každý deň, prípadne viackrát denne. Jediný deň v roku, kedy sa omša neslúži, je veľký piatok, pretože v ten deň "slúži omšu krvavým spôsobom na kríži samotný Kristus".
Rímskokatolícka svätá omša sa delí na dve základné časti:
- liturgia slova – skladá sa z čítaní Božieho slova a modlitieb
- eucharistická liturgia[1] – začína sa prinášaním obetných darov, vrcholí premenením a vyúsťuje do prijímania darov (communio)
U gréckokatolíkov a pravoslávnych sa nepoužíva termín omša, ale božská liturgia alebo skrátene len liturgia a má trochu inú štruktúru.
Časti rímskokatolíckej omše
[upraviť | upraviť zdroj]- Introit – omša začína vstupom kňaza s asistenciou do presbytéria. Počas príchodu kňaza všetci stoja. Možnosti hudobného sprievodu sú nasledovné:
- inštrumentálna hudba, väčšinou organová
- úvodný spev (gregoriánsky chorál)
- kancionálová pieseň (u nás z Jednotného katolíckeho spevníka)
- Prežehnanie a pozdrav – kňaz pozdraví zhromaždený ľud jednou z troch formúl (ak omši predsedá biskup, použije zvláštnu, štvrtú formulu)
- Kyrie – veriaci si v duchu spytujú svedomie a prosia o odpustenie ľahkých hriechov. Opäť je možné použiť jeden z troch spôsobov.
- Gloria – oslavná pieseň. Táto časť omše sa vynecháva vo všedné dni (tzv. férie) a spomienky. Vynecháva sa aj v nedele adventného a pôstneho obdobia
- Kolekta – modlitba dňa.
- 1. čítanie – čítanie zo starého zákona, vo veľkonočnom období väčšinou z knihy skutkov apoštolov
- Responzóriový žalm – spev (alebo čítanie) žalmu s responzom – odpoveďou zhromaždenia
- 2. čítanie – číta sa iba na slávnosti
- Verš pred evanjeliom – alelujový verš – počas Veľkého pôstu sa slovo aleluja vynecháva alebo nahrádza
- Evanjelium – najdôležitejšie čítanie, číta ho kňaz alebo diakon, veriaci počas neho stoja. Na začiatku sa trojmo poznačia znakom kríža na čele, ústach i srdci. Tento úkon symbolizuje to, že o evanjeliu majú premýšľať, hlásať ho a udržiavať ho v srdci, čiže žiť podľa neho.
- Homília – hovorovo "kázeň". Kňaz počas tejto časti omše vysvetľuje vypočuté Božie slovo a povzbudzuje seba i veriacich k lepšiemu životu s Kristom. Homília je povinná v nedeľu a prikázané sviatky, avšak odporúčaná pri takmer každej sv. omši. Niektoré dni v roku kňazovu homíliu nahrádza pastiersky list biskupa.
- Krédo – Vyznanie viery, môže sa recitovať, alebo spievať a to buď v dlhšej forme (Nicejsko-carihradské vyznanie viery), alebo v kratšej forme (Apoštolské vyznanie viery). Táto časť omše sa vyskytuje v nedele a na slávnosti.
- Spoločné modlitby veriacich – hovorovo "prosby". Veriaci prosia Boha o pomoc v rozličných životných situáciach. Zväčša jeden veriaci prednesie prosbu a zhromaždenie veriacich odpovedá prosebnou formulou. Prosby sa tiež môžu spievať. Zároveň je to posledná časť tzv. liturgie slova.
- Ofertórium – prinášanie obetných darov, čiže chleba a vína, ktoré sa predpodstatnia na telo a krv Krista. Je sprevádzané spevom, kňaz počas neho prijme a obetuje dary, ktoré vzišli zo "snahy ľudských rúk". Na záver si symbolicky umyje vodou ruky, pričom hovorí "Pane zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu".
- Modlitba nad obetnými darmi – kňaz sa modlí nad obetnými darmi, aby sa táto obeta zapáčila Bohu
- Prefácia – začína krátkym dialógom kňaza a veriach, pokračuje textom samotnej prefácie, ktorú možno spievať, alebo recitovať.
- Sanctus – po prefácií zhromaždenie veriacich spieva na oslavu Boha pieseň "Svätý svätý svätý"
- Eucharistická modlitba – počas tejto modlitby, ktorej súčasťou je aj "premenenie" kňaz opakovaním konsekračných slov zmení podstatu chleba a vína na Kristovo telo a krv. Eucharistické modlitby sa v misáli uvádzajú štyri základné a v dodatku možno nájsť niekoľko ďalších, pričom prvá (Rímsky kánon) je najslávnostnejšia, druhá sa používa najviac vo všedné dni, tretia na slávnosti a sviatky. V deň, ktorý má vlastnú prefáciu, nemožno použiť štvrtú eucharistickú modlitbu.
- Záverečná doxológia – po premenení pokračuje ešte eucharistická modlitba a končí sa tzv. záverečnou doxológiu, kde kňaz opakuje trojjedinosť a jednotu Božskej Trojice. Veriaci odpovedajú "Amen"
- Modlitba Pána – tzv. Otče náš, opäť môže byť recitovaný, alebo spievaný. Túto modlitbu naučil Cirkev samotný Ježiš, považuje sa za začiatok prípravy účasti na "nebeskej hostine", čiže na Eucharistii.
- Obrad pokoja – Kňaz vyzve veriacich a oni si na znak pokoja podávajú ruky.
- Agnus Dei – spev piesne "Baránok Boží", počas neho veriaci kľakajú.
- Communio – kňaz ukáže hostiu veriacemu zhromaždeniu, potom sám prijme Eucharistiu, nasleduje prijímanie veriacich. Počas prijímania sa môže byť spievať, alebo aj byť posvätné ticho
- Purifikácia – pri purifikácií kňaz čistí použité liturgické nádoby a Eucharistiu ukladá do svätostánku. Spieva sa ďakovná pieseň -gratiarum.
- Postkomúnia – modlitba po prijímaní, prednáša ju kňaz a veriaci odpovedajú "Amen".
- Požehnanie – kňaz žehná veriaci ľud v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Pri zvláštnych príležitostiach sa môže použiť slávnostné požehnanie. Biskupi, kardináli a pápež udeľujú trojité apoštolské požehnanie
- Prepustenie ľudu - kňaz formulkou "Iďte v mene Božom" prepúšťa zhromaždený ľud. Tento odpovedá "Bohu vďaka". Počas Veľkonočnej oktávy a na Turíce sa na znak radosti zo zmŕtvychvstalého Krista dodáva ešte "aleluja". Môže nasledovať záverečná pieseň, počas ktorej kňaz s asistenciou odchádza od oltára do sakristie (priestor pre prípravu kňazov a asistencie).
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ^ Na rozdiel od názvu "eucharistická liturgia" sa ako "liturgia Eucharistie" napr. v katechizme označuje liturgia celej omše, ale oba názvy sa zvyknú zamieňať.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o svätá omša
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Omša (bohoslužba)
