Operácia Prameň mieru

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Operácia Prameň mieru
Súčasť Občianska vojna v Sýrii
Barış Pınarı Hârekatı sonrası Resulayn (Serêkanî) bombalanıyor.jpg
Sýrske mesto Ras al-Ajn počas bombardovania tureckými silami dňa 10. októbra 2019
Dátum 9. október 2019 – súčasnosť
(302 dní)
Miesto severovýchodná Sýria
Výsledok konflikt prebieha
  • Uzatvorená dohoda medzi Rojavou a vládou v Damasku o nasadení sýrskych jednotiek pri hranici s Tureckom
  • 17. októbra uzatvorená dohoda o prímerí medzi Tureckom a Rojavou s cieľom umožniť kurdským silám stiahnuť sa v priebehu 120 hodín z tzv. bezpečnostnej zóny.
  • 5,8 % územia Rojavy pod kontrolou Turecka.[1]
Protivníci
Turecko Turecko

Flag of Syria (1932–1958, 1961–1963).svg Sýrska dočasná vláda

De facto SA-NES Flag.svg ASSVS

Sýria Sýria

Velitelia
Turecko Recep T. Erdoğan
Turecko Hulusi Akar
Turecko Yaşar Güler
Turecko Sinan Yayla
Flag of Syria (1932–1958, 1961–1963).svg Salim Idris
Flag of Syria (1932–1958, 1961–1963).svg Sayf Abu Bakr
De facto SA-NES Flag.svg Mazlum Kobane
Sila
Turecko 80 000 vojakov[3]
Flag of Syria (1932–1958, 1961–1963).svg 14 000 vojakov[4]
Flag of Syrian Democratic Forces.svg 60 000 vojakov[5]
Sýria Neznáme
Straty
Podľa SOHR:[6]
Turecko 9 mŕtvych
Flag of Syria (1932–1958, 1961–1963).svg 196 mŕtvych
Podľa Turecka:
Turecko 4 mŕtvi
Flag of Syria (1932–1958, 1961–1963).svg 74 mŕtvych
Podľa SOHR:
Flag of Syrian Democratic Forces.svg 239 mŕtvych
Sýria 5 mŕtvych
Podľa SDF:
Flag of Syrian Democratic Forces.svg 69 mŕtvych
Podľa Turecka:
Flag of Syrian Democratic Forces.svg 750 mŕtvych, zranených alebo zajatých[7]
86 civilistov zabitých tureckými silami a 1 civilista zabitý jednotkami SDF (podľa SOHR)[6]
20 civilistov zabitých SDF na území Turecka (podľa Turecka)[8]
Kurdská politička Hevrin Chalafová a jej ochranka zavraždení jednotkami SNA[9]
300 tisíc vysídlených civilistov[10][11]
700 tisíc až 1,7 milióna ľudí ocitnutí v hmotnej núdzi[12]

Operácia Prameň mieru (angl. Operation Peace Spring; tur. Barış Pınarı Harekâtı) je krycie označenie pre prebiehajúcu inváziu ozbrojených síl Tureckej republiky, Sýrskej národnej armády[pozn. 1] a pro-tureckých milícií[13] do severovýchodnej Sýrie, ktorej oblasť sa nachádza pod kontrolou kurdskej Autonómnej samosprávy Severnej a Východnej Sýrie, fungujúcej nezávisle od sýrskej centrálnej vlády.[14]

Cieľom tureckého vojenského zásahu je vybudovať na sýrskom území 30 kilometrov široké pásmo bez kurdských milícií, ktoré bude slúžiť ako „bezpečnostná zóna“[15] pre sýrskych utečencov žijúcich v Turecku. Podľa UNHCR sa ich v krajine nachádza zhruba 3,6 milióna.[16] Kurdské úrady vyhlásili všeobecnú mobilizáciu a vyzvali miestnych obyvateľov, aby vzdorovali invázii tureckej armády.

Priebeh operácie[upraviť | upraviť kód]

Turecká armáda a spriaznené islamistické jednotky začali operáciu leteckým a pozemným bombardovaním na niekoľkých stovkách kilometrov pozdĺž turecko-sýrskej hranice 9. októbra 2019. Turecko následne využilo leteckú prevahu a neporovnateľne silnejšie obrnené jednotky a začalo postupovať do vnútrozemia ASSVS. Do 13. októbra sa turecko-islamistickým vojskám podarilo od SDF a YPG dobyť mestá Tell Abyad a Sulúk a časti mesta Ras al-Ain. Taktiež preťali významnú cestu, diaľnicu M4, kde 13. októbra 2019 tiež zavraždili civilistov vrátane političky Hevrin Chalafovej.[17] V dôsledku ofenzívy utieklo zo zajateckých táborov stovky priaznivcov Islamského štátu.[18][19]

13. októbra 2019 sa ASSVS dohodla s vládou Baššára al-Asada na spoločnom postupe proti postupujúcej tureckej ofenzíve v rámci operácie Prameň mieru. Spolupráca znamená sčasti zánik samosprávy v kurdských územiach, teda prenechanie vlády nad pohraničnými mestami ako Manbidž, Kobání či Kámišlí, Sýrskej arabskej armáde (SAA). Cieľom spolupráce SAA a SDF je úplné vytlačenie tureckých vojsk z územia Sýrie.[20]

Odpor proti tureckej invázii v Sýrii[upraviť | upraviť kód]

Desiatky tisíc Kurdov a ich podporovateľov pochodovalo ulicami európskych miest, aby vyjadrili svoj nesúhlas s tureckou ofenzívou a solidaritu s Rojavou a s obyvateľmi žijúcich v danej oblasti Sýrie. Viac ako 20 tisíc prokurdských demonštrantov vyšlo do ulíc Paríža, 10 tisíc ľudí sa zhromaždilo v Kolíne, tisíce ľudí protestovalo v Štokholme, Bruseli, Viedni, Hágu či Varšave.[21] Niekoľko menších demonštrácií sa konalo na Slovensku a v Česku, ktorých účasť sa odhaduje na niekoľko stoviek protestujúcich.[22] Hlavné požiadavky protestov bolo okamžité zavedenie bezletovej zóny nad severnou Sýriou, schválenie ekonomických sankcií voči Turecku a uvalenie embarga na export zbraní a vojenského materiálu do Turecka.  

Berlínsky protest proti tureckej ofenzíve v Sýrii, 10. október 2019
Nebuď „tvrďas“! Nebuď blázon! Poďme pracovať na dobrej dohode., napísal Donald Trump tureckému prezidentovi, 9. október 2019

Medzinárodné reakcie[upraviť | upraviť kód]

Organizácie[upraviť | upraviť kód]

Flag of the Arab League.svg Arabská liga[upraviť | upraviť kód]

  • Generálny tajomník Ligy arabských štátov Ahmad Abúl Ghajt kritizoval vojenskú operáciu v severovýchodnej Sýrii a označil ju ako „inváziu do arabskej krajiny a agresiu voči jej suverenite“.[23]

EÚ Európska únia[upraviť | upraviť kód]

  • Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyzval Turecko na zastavenie vojenskej operácie na severovýchode Sýrie a vyhlásil, že EÚ sa v žiadnom prípade nebude podieľať na financovaní prevádzky tzv. bezpečnostnej zóny.[24]

NATO Severoatlantická aliancia[upraviť | upraviť kód]

  • Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že turecká vojenská ofenzíva na severe Sýrie by mala byť „primeraná a rozvážna“ a zdôraznil dôležitosť vyvarovať sa krokov, ktoré by viedli k ešte väčšej destabilizácii regiónu.[25]

OSN Organizácia Spojených národov[upraviť | upraviť kód]

  • Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Spojené kráľovstvo v spoločnom vyhlásení na mimoriadnom samite BR OSN v New Yorku odsúdili turecké vojenské operácie na severovýchode Sýrie a vyzvali Turecko, aby svoje „jednostranné vojenské operácie zastavilo“. Bezpečnostná rada OSN nenašla zhodu na spoločnej rezolúcii k tureckému útoku na Kurdov. Spoločné vyhlásenie vetovali Spojené štáty a Rusko.[26]

Štáty[upraviť | upraviť kód]

Čína Čína[upraviť | upraviť kód]

  • Čína po spustení tureckej vojenskej operácie vyhlásila, že sa musí „rešpektovať suverenita, nezávislosť a územná celistvosť Sýrie“ a vyzvala Turecko aby sa „správalo zdržanlivo“.[27]

Irán Irán[upraviť | upraviť kód]

  • Minister zahraničných vecí Mohammad Javad Zarif, ktorého krajina je spojencom režimu Baššára al-Asada, vyjadril nesúhlas s ofenzívou a obvinil Turecko z narušenia sýrskej suverenity. Spojené štáty označil za „irelevantného okupanta v Sýrii“ a vyzval k rešpektovaniu územnej celistvosti Sýrie.[28]Prezident Hasan Rúhání vyhlásil, že z oblasti sa musia stiahnuť americké jednotky a sýrskych Kurdov vyzval na spoluprácu so sýrskou armádou.[29]

Rusko Rusko[upraviť | upraviť kód]

  • Bezpečnostná rada Ruskej federácie oznámila, že je „dôležité vyhnúť sa spomaleniu mierového procesu v Sýrii“. [30] Prezident Vladimír Putin prehlásil, že turecká vojenská operácia by mohla vzkriesiť islamských radikálov.[31] Minister zahraničia Sergej Lavrov uviedol, že Rusko sa bude usilovať nadviazať dialóg medzi Ankarou a Damaškom. Podľa Lavrova sú za nestabilnú situáciu v regióne zodpovedné Spojené štáty a ich spojenci. [27]

Slovensko Slovensko[upraviť | upraviť kód]

  • Slovenská vláda zdieľa jednotný postoj EÚ. Vyzýva na zastavenie tureckej ofenzívy a podporuje snahy o diplomatické riešenie situácie v Sýrii.[32]Ministerstvo zahraničných vecí si pre jednostranný vojenský akt predvolalo tureckú veľvyslankyňu Asligül Ügdül.[33]Tureckú ofenzívu v severnej časti Sýrie odsúdila prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa Čaputovej ofenzíva „vážne ohrozuje stabilitu a bezpečnosť celého regiónu“. Na sociálnej sieti vyjadrila obavu, že sa v dôsledku eskalácie konfliktu môže vrátiť do Európy utečenecká kríza. Zároveň podporila výzvu na zákaz vývozu zbraní do Turecka na úrovni EÚ.[34]

USA Spojené štáty[upraviť | upraviť kód]

  • Prezident Donald Trump označil tureckú ofenzívu na severovýchode Sýrie za „zlý nápad“. [35] Svoje rozhodnutie stiahnuť vojakov zo severu Sýrie obhajoval vyhlásením, že Kurdi nepomohli Američanom počas druhej svetovej vojny ani s vylodením v Normandii. [36]Minister zahraničia Mike Pompeo uviedol, že Turecko má legitímne obavy o svoju bezpečnosť avšak tureckej ofenzíve Spojené štáty zelenú nedali.[37]Skupina amerických senátorov z radov republikánov aj demokratov navrhujú rozsiahle protiturecké sankcie. Trump sankcie nevylúčil.[36]

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Známa aj ako Sýrska slobodná armáda.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. 11 days of Operation “Peace Spring”: 120 civilian casualties, SDF withdraws from “Ras al-Ain” and the international coalition withdraws from 2 military bases. The death toll among the “SDF”, the regime, Turkish forces and factions loyal to it rises to 470 [online]. syriahr.com, 2019-10-20, [cit. 2019-10-21]. Dostupné online.
  2. TASR. Kurdi sa dohodli s Damaskom na rozmiestnení armády na hranici s Tureckom. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-10-13. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1336-197X.
  3. TÜRK ORDUSU’NDAN 80 BİN ASKER İLE OPERASYON HAZIRLIĞI! [online]. Parlamento Haber, 10.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po turecky)
  4. Turkey begins ground offensive in northeastern Syria [online]. aljazeera.com, [cit. 2019-10-13]. Dostupné online.
  5. WINTER, Chase. Explained: Why Turkey wants a military assault on Syrian Kurds [online]. Deutsche Welle, 9.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b Turkish Forces and the loyal factions control areas east Euphrates estimated to be equal to a quarter of Lebanon’s area [online]. syriahr.com, 2019-10-19, [cit. 2019-10-19]. Dostupné online.
  7. Turkey to continue Syria op if US not keep promises [online]. aa.com.tr, [cit. 2019-10-19]. Dostupné online.
  8. Bethan McKernan. Russian troops patrol between Turkish and Syrian forces on border. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2019-10-15. Dostupné online [cit. 2019-10-19]. ISSN 0261-3077.
  9. kc, TASR. Barbarský čin tureckých žoldnierov: Kurdskú političku najskôr znásilnili a potom ukameňovali. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2019-10-14. Dostupné online [cit. 2019-10-20].
  10. Turkey Syria offensive: Dozens killed as assault continues [online]. bbc.com, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  11. Turkish military operation east Euphrates kills more than 70 civilians so far and forces nearly 300 thousand people to displace from their areas [online]. syriahr.com, 2019-10-16, [cit. 2019-10-19]. Dostupné online.
  12. Trapped civilians fear for their lives as Turkey offensive in Syria begins: 'We have nowhere to hide' [online]. independent.co.uk, 2019-10-09, [cit. 2019-10-19]. Dostupné online.
  13. TASR. Protureckí povstalci obsadili dve dediny v severnej Sýrii. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-10].
  14. TA3 TASR SITA. Veľká invázia sa začala. Turci spustili vojenskú operáciu v Sýrii. ta3.com (Bratislava: C.E.N.), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-09].
  15. Recep Tayyip ErdoğanVerified account [online]. twitter.com, [cit. 2019-10-10]. Dostupné online.
  16. TASR. Sýrskych utečencov je v Turecku oveľa menej, tvrdí nemecká štúdia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-01. Dostupné online [cit. 2019-10-09].
  17. Kurdish Politician Among Nine Civilians Executed by Turkish-backed Fighters in Syria [online]. Haaretz, 13.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. TRUMPŮV POSTOJ K TURECKÉ OFENZIVĚ V SÝRII? „Od Američanů je to zrada,“ říká válečná reportérka Klicperová [online]. Český rozhlas, 14.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po česky)
  19. Syrian Kurds: 785 ISIS-affiliated Foreigners Escaped After Turkish-backed Assault [online]. Haaretz, 13.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. Autonomous Administration announces agreement with the regime [online]. ANF News, 13.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. Thousands protest in Europe against Turkey's Syria offensive [online]. france24.com, 2019-10-12, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  22. Stovky lidí v Praze i Brně demonstrovaly proti turecké ofenzivě v Sýrii [online]. novinky.cz, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  23. SITA; TASR. Liga arabských štátov označila operáciu Turecka v Sýrii za inváziu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-12. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1335-4418.
  24. SITA. Turecko žiada od EÚ financie na bezpečnostnú zónu, inak pustí utečencov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-11]. ISSN 1335-4418.
  25. ČTK; TASR. Turecko spustilo vojenskú operáciu na severe Sýrie. Európske veľmoci reagujú. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-11]. ISSN 1336-1996.
  26. Rada bezpečnosti OSN se neshodla na společném prohlášení k turecké akci v Sýrii. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-11].
  27. a b TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk. Lavrov: Rusko chce presadzovať turecko-sýrsky dialóg [online]. tasr.sk, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  28. „Totálně zničím a vymažu tureckou ekonomiku,“ varoval Trump Ankaru před neadekvátním zásahem v Sýrii [online]. Praha : Česká televize, [cit. 2019-10-21]. Dostupné online.
  29. ČTK, iDNES.cz. Írán nečekaně poslal armádu k hranici s Tureckem. Cvičí tam i letectvo. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-21].
  30. TASR. Rusko varuje pred ohrozením mierového procesu v Sýrii. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-08. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1336-1996.
  31. TASR. Putin varuje. Turecká invázia môže oživiť Islamský štát, vyhlásil. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-11. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1336-1996.
  32. V Sýrii prišli o život ďalší civilisti, medzi nimi aj známa politička. Aký je postoj Slovenska? [online]. europskenoviny.sk, 2019-10-14, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  33. TASR. Jakubócy tlmočil veľvyslankyni Turecka postoj SR k vojenskej operácii. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-13. Dostupné online [cit. 2019-10-17].
  34. TASR. Prezidentka: Vojenská ofenzíva Turecka vážne ohrozuje bezpečnosť celého regiónu. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-10-16. Dostupné online [cit. 2019-10-17]. ISSN 1336-197X.
  35. Trump po kritike od vlastných republikánov bránil svoje rozhodnutie stiahnuť amerických vojakov zo severu Sýrie. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1339-844X.
  36. a b Trump: Ak útok na Kurdov nebude humánny, vyhladím tureckú ekonomiku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-13].
  37. TASR. USA neschválili tureckú ofenzívu, tvrdí Pompeo. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1335-4418.