Operácia Prameň mieru

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Operácia Prameň mieru
Súčasť Občianska vojna v Sýrii
Barış Pınarı Hârekatı sonrası Resulayn (Serêkanî) bombalanıyor.jpg
Sýrske mesto Ras al-Ajn počas bombardovania tureckými silami dňa 10. októbra 2019
Dátum 9. október 2019 – súčasnosť
(108 dní)
Miesto severovýchodná Sýria
Výsledok konflikt prebieha
  • Uzatvorená dohoda medzi Rojavou a vládou v Damasku o nasadení sýrskych jednotiek pri hranici s Tureckom
  • 17. októbra uzatvorená dohoda o prímerí medzi Tureckom a Rojavou s cieľom umožniť kurdským silám stiahnuť sa v priebehu 120 hodín z tzv. bezpečnostnej zóny.
  • 5,8 % územia Rojavy pod kontrolou Turecka.[1]
Protivníci
Turecko Turecko

Flag of Syria (1932-1958; 1961-1963).svg Sýrska dočasná vláda

De facto SA-NES Flag.svg ASSVS

Sýria Sýria

Velitelia
Turecko Recep T. Erdoğan
Turecko Hulusi Akar
Turecko Yaşar Güler
Turecko Sinan Yayla
Flag of Syria (1932-1958; 1961-1963).svg Salim Idris
Flag of Syria (1932-1958; 1961-1963).svg Sayf Abu Bakr
De facto SA-NES Flag.svg Mazlum Kobane
Sila
Turecko 80 000 vojakov[3]
Flag of Syria (1932-1958; 1961-1963).svg 14 000 vojakov[4]
Flag of Syrian Democratic Forces.svg 60 000 vojakov[5]
Sýria Neznáme
Straty
Podľa SOHR:[6]
Turecko 9 mŕtvych
Flag of Syria (1932-1958; 1961-1963).svg 196 mŕtvych
Podľa Turecka:
Turecko 4 mŕtvi
Flag of Syria (1932-1958; 1961-1963).svg 74 mŕtvych
Podľa SOHR:
Flag of Syrian Democratic Forces.svg 239 mŕtvych
Sýria 5 mŕtvych
Podľa SDF:
Flag of Syrian Democratic Forces.svg 69 mŕtvych
Podľa Turecka:
Flag of Syrian Democratic Forces.svg 750 mŕtvych, zranených alebo zajatých[7]
86 civilistov zabitých tureckými silami a 1 civilista zabitý jednotkami SDF (podľa SOHR)[6]
20 civilistov zabitých SDF na území Turecka (podľa Turecka)[8]
Kurdská politička Hevrin Chalafová a jej ochranka zavraždení jednotkami SNA[9]
300 tisíc vysídlených civilistov[10][11]
700 tisíc až 1,7 milióna ľudí ocitnutí v hmotnej núdzi[12]

Operácia Prameň mieru (angl. Operation Peace Spring; tur. Barış Pınarı Harekâtı) je krycie označenie pre prebiehajúcu inváziu ozbrojených síl Tureckej republiky, Sýrskej národnej armády[pozn. 1] a pro-tureckých milícií[13] do severovýchodnej Sýrie, ktorej oblasť sa nachádza pod kontrolou kurdskej Autonómnej samosprávy Severnej a Východnej Sýrie, fungujúcej nezávisle od sýrskej centrálnej vlády.[14]

Cieľom tureckého vojenského zásahu je vybudovať na sýrskom území 30 kilometrov široké pásmo bez kurdských milícií, ktoré bude slúžiť ako „bezpečnostná zóna“[15] pre sýrskych utečencov žijúcich v Turecku. Podľa UNHCR sa ich v krajine nachádza zhruba 3,6 milióna.[16] Kurdské úrady vyhlásili všeobecnú mobilizáciu a vyzvali miestnych obyvateľov, aby vzdorovali invázii tureckej armády.

Priebeh operácie[upraviť | upraviť kód]

Turecká armáda a spriaznené islamistické jednotky začali operáciu leteckým a pozemným bombardovaním na niekoľkých stovkách kilometrov pozdĺž turecko-sýrskej hranice 9. októbra 2019. Turecko následne využilo leteckú prevahu a neporovnateľne silnejšie obrnené jednotky a začalo postupovať do vnútrozemia ASSVS. Do 13. októbra sa turecko-islamistickým vojskám podarilo od SDF a YPG dobyť mestá Tell Abyad a Sulúk a časti mesta Ras al-Ain. Taktiež preťali významnú cestu, diaľnicu M4, kde 13. októbra 2019 tiež zavraždili civilistov vrátane političky Hevrin Chalafovej.[17] V dôsledku ofenzívy utieklo zo zajateckých táborov stovky priaznivcov Islamského štátu.[18][19]

13. októbra 2019 sa ASSVS dohodla s vládou Baššára al-Asada na spoločnom postupe proti postupujúcej tureckej ofenzíve v rámci operácie Prameň mieru. Spolupráca znamená sčasti zánik samosprávy v kurdských územiach, teda prenechanie vlády nad pohraničnými mestami ako Manbidž, Kobání či Kámišlí, Sýrskej arabskej armáde (SAA). Cieľom spolupráce SAA a SDF je úplné vytlačenie tureckých vojsk z územia Sýrie.[20]

Odpor proti tureckej invázii v Sýrii[upraviť | upraviť kód]

Desiatky tisíc Kurdov a ich podporovateľov pochodovalo ulicami európskych miest, aby vyjadrili svoj nesúhlas s tureckou ofenzívou a solidaritu s Rojavou a s obyvateľmi žijúcich v danej oblasti Sýrie. Viac ako 20 tisíc prokurdských demonštrantov vyšlo do ulíc Paríža, 10 tisíc ľudí sa zhromaždilo v Kolíne, tisíce ľudí protestovalo v Štokholme, Bruseli, Viedni, Hágu či Varšave.[21] Niekoľko menších demonštrácií sa konalo na Slovensku a v Česku, ktorých účasť sa odhaduje na niekoľko stoviek protestujúcich.[22] Hlavné požiadavky protestov bolo okamžité zavedenie bezletovej zóny nad severnou Sýriou, schválenie ekonomických sankcií voči Turecku a uvalenie embarga na export zbraní a vojenského materiálu do Turecka.  

Berlínsky protest proti tureckej ofenzíve v Sýrii, 10. október 2019
Nebuď „tvrďas“! Nebuď blázon! Poďme pracovať na dobrej dohode., napísal Donald Trump tureckému prezidentovi, 9. október 2019

Medzinárodné reakcie[upraviť | upraviť kód]

Organizácie[upraviť | upraviť kód]

Flag of the Arab League.svg Arabská liga[upraviť | upraviť kód]

  • Generálny tajomník Ligy arabských štátov Ahmad Abúl Ghajt kritizoval vojenskú operáciu v severovýchodnej Sýrii a označil ju ako „inváziu do arabskej krajiny a agresiu voči jej suverenite“.[23]

EÚ Európska únia[upraviť | upraviť kód]

  • Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyzval Turecko na zastavenie vojenskej operácie na severovýchode Sýrie a vyhlásil, že EÚ sa v žiadnom prípade nebude podieľať na financovaní prevádzky tzv. bezpečnostnej zóny.[24]

NATO Severoatlantická aliancia[upraviť | upraviť kód]

  • Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že turecká vojenská ofenzíva na severe Sýrie by mala byť „primeraná a rozvážna“ a zdôraznil dôležitosť vyvarovať sa krokov, ktoré by viedli k ešte väčšej destabilizácii regiónu.[25]

OSN Organizácia Spojených národov[upraviť | upraviť kód]

  • Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Spojené kráľovstvo v spoločnom vyhlásení na mimoriadnom samite BR OSN v New Yorku odsúdili turecké vojenské operácie na severovýchode Sýrie a vyzvali Turecko, aby svoje „jednostranné vojenské operácie zastavilo“. Bezpečnostná rada OSN nenašla zhodu na spoločnej rezolúcii k tureckému útoku na Kurdov. Spoločné vyhlásenie vetovali Spojené štáty a Rusko.[26]

Štáty[upraviť | upraviť kód]

Čína Čína[upraviť | upraviť kód]

  • Čína po spustení tureckej vojenskej operácie vyhlásila, že sa musí „rešpektovať suverenita, nezávislosť a územná celistvosť Sýrie“ a vyzvala Turecko aby sa „správalo zdržanlivo“.[27]

Irán Irán[upraviť | upraviť kód]

  • Minister zahraničných vecí Mohammad Javad Zarif, ktorého krajina je spojencom režimu Baššára al-Asada, vyjadril nesúhlas s ofenzívou a obvinil Turecko z narušenia sýrskej suverenity. Spojené štáty označil za „irelevantného okupanta v Sýrii“ a vyzval k rešpektovaniu územnej celistvosti Sýrie.[28]Prezident Hasan Rúhání vyhlásil, že z oblasti sa musia stiahnuť americké jednotky a sýrskych Kurdov vyzval na spoluprácu so sýrskou armádou.[29]

Rusko Rusko[upraviť | upraviť kód]

  • Bezpečnostná rada Ruskej federácie oznámila, že je „dôležité vyhnúť sa spomaleniu mierového procesu v Sýrii“. [30] Prezident Vladimír Putin prehlásil, že turecká vojenská operácia by mohla vzkriesiť islamských radikálov.[31] Minister zahraničia Sergej Lavrov uviedol, že Rusko sa bude usilovať nadviazať dialóg medzi Ankarou a Damaškom. Podľa Lavrova sú za nestabilnú situáciu v regióne zodpovedné Spojené štáty a ich spojenci. [27]

Slovensko Slovensko[upraviť | upraviť kód]

  • Slovenská vláda zdieľa jednotný postoj EÚ. Vyzýva na zastavenie tureckej ofenzívy a podporuje snahy o diplomatické riešenie situácie v Sýrii.[32]Ministerstvo zahraničných vecí si pre jednostranný vojenský akt predvolalo tureckú veľvyslankyňu Asligül Ügdül.[33]Tureckú ofenzívu v severnej časti Sýrie odsúdila prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa Čaputovej ofenzíva „vážne ohrozuje stabilitu a bezpečnosť celého regiónu“. Na sociálnej sieti vyjadrila obavu, že sa v dôsledku eskalácie konfliktu môže vrátiť do Európy utečenecká kríza. Zároveň podporila výzvu na zákaz vývozu zbraní do Turecka na úrovni EÚ.[34]

USA Spojené štáty[upraviť | upraviť kód]

  • Prezident Donald Trump označil tureckú ofenzívu na severovýchode Sýrie za „zlý nápad“. [35] Svoje rozhodnutie stiahnuť vojakov zo severu Sýrie obhajoval vyhlásením, že Kurdi nepomohli Američanom počas druhej svetovej vojny ani s vylodením v Normandii. [36]Minister zahraničia Mike Pompeo uviedol, že Turecko má legitímne obavy o svoju bezpečnosť avšak tureckej ofenzíve Spojené štáty zelenú nedali.[37]Skupina amerických senátorov z radov republikánov aj demokratov navrhujú rozsiahle protiturecké sankcie. Trump sankcie nevylúčil.[36]

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Známa aj ako Sýrska slobodná armáda.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. 11 days of Operation “Peace Spring”: 120 civilian casualties, SDF withdraws from “Ras al-Ain” and the international coalition withdraws from 2 military bases. The death toll among the “SDF”, the regime, Turkish forces and factions loyal to it rises to 470 [online]. syriahr.com, 2019-10-20, [cit. 2019-10-21]. Dostupné online.
  2. TASR. Kurdi sa dohodli s Damaskom na rozmiestnení armády na hranici s Tureckom. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-10-13. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1336-197X.
  3. TÜRK ORDUSU’NDAN 80 BİN ASKER İLE OPERASYON HAZIRLIĞI! [online]. Parlamento Haber, 10.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po turecky)
  4. Turkey begins ground offensive in northeastern Syria [online]. aljazeera.com, [cit. 2019-10-13]. Dostupné online.
  5. WINTER, Chase. Explained: Why Turkey wants a military assault on Syrian Kurds [online]. Deutsche Welle, 9.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b Turkish Forces and the loyal factions control areas east Euphrates estimated to be equal to a quarter of Lebanon’s area [online]. syriahr.com, 2019-10-19, [cit. 2019-10-19]. Dostupné online.
  7. Turkey to continue Syria op if US not keep promises [online]. aa.com.tr, [cit. 2019-10-19]. Dostupné online.
  8. Bethan McKernan. Russian troops patrol between Turkish and Syrian forces on border. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2019-10-15. Dostupné online [cit. 2019-10-19]. ISSN 0261-3077.
  9. kc, TASR. Barbarský čin tureckých žoldnierov: Kurdskú političku najskôr znásilnili a potom ukameňovali. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2019-10-14. Dostupné online [cit. 2019-10-20].
  10. Turkey Syria offensive: Dozens killed as assault continues [online]. bbc.com, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  11. Turkish military operation east Euphrates kills more than 70 civilians so far and forces nearly 300 thousand people to displace from their areas [online]. syriahr.com, 2019-10-16, [cit. 2019-10-19]. Dostupné online.
  12. Trapped civilians fear for their lives as Turkey offensive in Syria begins: 'We have nowhere to hide' [online]. independent.co.uk, 2019-10-09, [cit. 2019-10-19]. Dostupné online.
  13. TASR. Protureckí povstalci obsadili dve dediny v severnej Sýrii. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-10].
  14. TA3 TASR SITA. Veľká invázia sa začala. Turci spustili vojenskú operáciu v Sýrii. ta3.com (Bratislava: C.E.N.), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-09].
  15. Recep Tayyip ErdoğanVerified account [online]. twitter.com, [cit. 2019-10-10]. Dostupné online.
  16. TASR. Sýrskych utečencov je v Turecku oveľa menej, tvrdí nemecká štúdia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-01. Dostupné online [cit. 2019-10-09].
  17. Kurdish Politician Among Nine Civilians Executed by Turkish-backed Fighters in Syria [online]. Haaretz, 13.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. TRUMPŮV POSTOJ K TURECKÉ OFENZIVĚ V SÝRII? „Od Američanů je to zrada,“ říká válečná reportérka Klicperová [online]. Český rozhlas, 14.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po česky)
  19. Syrian Kurds: 785 ISIS-affiliated Foreigners Escaped After Turkish-backed Assault [online]. Haaretz, 13.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. Autonomous Administration announces agreement with the regime [online]. ANF News, 13.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. Thousands protest in Europe against Turkey's Syria offensive [online]. france24.com, 2019-10-12, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  22. Stovky lidí v Praze i Brně demonstrovaly proti turecké ofenzivě v Sýrii [online]. novinky.cz, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
  23. SITA; TASR. Liga arabských štátov označila operáciu Turecka v Sýrii za inváziu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-12. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1335-4418.
  24. SITA. Turecko žiada od EÚ financie na bezpečnostnú zónu, inak pustí utečencov. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-11]. ISSN 1335-4418.
  25. ČTK; TASR. Turecko spustilo vojenskú operáciu na severe Sýrie. Európske veľmoci reagujú. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-11]. ISSN 1336-1996.
  26. Rada bezpečnosti OSN se neshodla na společném prohlášení k turecké akci v Sýrii. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-11].
  27. a b TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk. Lavrov: Rusko chce presadzovať turecko-sýrsky dialóg [online]. tasr.sk, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  28. „Totálně zničím a vymažu tureckou ekonomiku,“ varoval Trump Ankaru před neadekvátním zásahem v Sýrii [online]. Praha : Česká televize, [cit. 2019-10-21]. Dostupné online.
  29. ČTK, iDNES.cz. Írán nečekaně poslal armádu k hranici s Tureckem. Cvičí tam i letectvo. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-21].
  30. TASR. Rusko varuje pred ohrozením mierového procesu v Sýrii. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-08. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1336-1996.
  31. TASR. Putin varuje. Turecká invázia môže oživiť Islamský štát, vyhlásil. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2019-10-11. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1336-1996.
  32. V Sýrii prišli o život ďalší civilisti, medzi nimi aj známa politička. Aký je postoj Slovenska? [online]. europskenoviny.sk, 2019-10-14, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  33. TASR. Jakubócy tlmočil veľvyslankyni Turecka postoj SR k vojenskej operácii. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-10-13. Dostupné online [cit. 2019-10-17].
  34. TASR. Prezidentka: Vojenská ofenzíva Turecka vážne ohrozuje bezpečnosť celého regiónu. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-10-16. Dostupné online [cit. 2019-10-17]. ISSN 1336-197X.
  35. Trump po kritike od vlastných republikánov bránil svoje rozhodnutie stiahnuť amerických vojakov zo severu Sýrie. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-10-09. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1339-844X.
  36. a b Trump: Ak útok na Kurdov nebude humánny, vyhladím tureckú ekonomiku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-13].
  37. TASR. USA neschválili tureckú ofenzívu, tvrdí Pompeo. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-10. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1335-4418.