Oravský Podzámok
Oravský Podzámok | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Dolný Kubín |
Región | Dolná Orava |
Vodný tok | Orava |
Nadmorská výška | 511 m n. m. |
Súradnice | 49°15′45″S 19°22′03″V / 49,2623689°S 19,3674139°V |
Rozloha | 35,25 km² (3 525 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 363 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 38,67 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1267[1]/1559[2] |
Starosta | Jozef Záhora[3] (nezávislý) |
PSČ | 027 41 |
ŠÚJ | 509957 |
EČV (do r. 2022) | DK |
Tel. predvoľba | +421-43 |
Adresa obecného úradu |
Oravský Podzámok 61 |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 589 32 21 |
Fax | 589 32 21 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Oravský Podzámok | |
Webová stránka: oravsky-podzamok.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Oravský Podzámok je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.
Poloha
Obec v Oravskej vrchovine ležiaca na pravom brehu Oravy je vzdialená 11 km SSV od Dolného Kubína. Rozkladá sa okolo hradného brala, na križovatke ciest I/59 na Krakov cez Trstenú a I/78 do Živca cez Námestovo.
Miestne časti
- Oravský Podzámok
- Široká
- Dolná Lehota
Miestna časť Široká
Široká je miestna časť obce Oravský Podzámok v okrese Dolný Kubín.
Nachádza sa v geomorfologickom celku Oravská vrchovina na pravom brehu rieky Orava v nadmorskej výške 498 m n. m. Leží pri ceste I/59 z Dolného Kubína do Tvrdošína, 3 km juhozápadne od centra Oravského Podzámku.
Vľavo od cesty (v smere na Tvrdošín) stoja obytné domy, kým na pravej strane bol vybudovaný hutnícky komplex (prášková metalurgia, súčasť OFZ Istebné).
Dejiny[4]
Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtu, no prvá písomná zmienka z roku 1267 sa vzťahuje k existencii Oravského hradu. Hrad sa spomína v polovici 13. storočia, ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o „Thurzovských majetkoch“ pochádza z roku 1559, kedy sa tu nachádzal hradný majer. Hospodárstvo s výsadným postavením až do roku 1886 nepodliehalo uhorským správnym úradom a postupne sa rozrástlo na oba brehy Oravy, pozdĺž dôležitých ciest do Poľska.
Oravský Podzámok zo začiatku podliehal iba hradným pánom a jej obyvatelia pracovali pre hrad a Oravský komposesorát. Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici 19. storočia, odkedy mala svojho richtára, ktorý však podliehal komposesorátu a mal len obmedzené právomoci. V roku 1800 hrad úplne vyhorel a zostal opustený až do roku 1868, kedy bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.
Osobnosti
- Milan Janák (1910 - 1982), ekonóm
- František Paňák (1908 - 1997), rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista a prekladateľ
- Daniel Paulini (? - 1623), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a filozof
- Ján Sinapius-Horčička (1625 - 1682), evanjelický kňaz a spisovateľ
Pôsobisko
- Jozef Benický (*1903 – †1959), prozaik a notár [5]
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ Dejiny na stránke obce
- ↑ Augustín Maťovčík: Biografický slovník dejateľov Oravy (Martin - Námestovo 2010)
Externé odkazy
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oravský Podzámok