Papajova Kykula
| Papajova Kykula | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský |
| Okres | Čadca |
| Obec | Makov |
| Časť | Javornícka hornatina |
| Pohorie | Javorníky |
| Podcelok | Vysoké Javorníky |
| Povodie | Kysuca |
| Nadmorská výška | 966,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°20′42″S 18°26′21″V / 49,345°S 18,4391°V |
| Najľahší výstup | po  z Makova
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Papajova Kykula (966,5 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Javorníky. Leží nad obcou Makov, približne 14 km juhozápadne od mesta Turzovka.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na severnom okraji strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoké Javorníky a časti Javornícka hornatina.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Čadca a na katastrálnom území obce Makov.[4] Najbližšími sídlami sú v okolí ležiace usadlosti miestnej časti Kopanice, patriace do obce Makov.[2] Oblasť patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Papajova Kykula je súčasťou bočného hrebeňa, ktorý vybieha severným smerom z masívu Čemerky (1 052 m n. m.) a následne sa stáča na východ k vrchu Kykula (926 m n. m.). Severným smerom sa nachádza Oselná (924 m n. m.), západným Lemešná (950 m n. m.), Solisko (1 012 m n. m.) a Hričovec (1 060 m n. m.), južným Čemerka (1 052 m n. m.), Hluché (960 m n. m.) a Chrasťové (802 m n. m.) a východným je sedlom oddelená Kykula a Čerenka (947 m n. m.).[5] Masív patrí do povodia Kysuce, ktoré je čiastkovým povodím Váhu.[2] Na vrchol nevedie značený chodník, no úbočím ho z veľkej časti jeden obchádza. Na svahoch je množstvo samôt i chát, ktoré siahajú až pod vrchol.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Nesúvislý riedky les na vrchole Papajovej Kykuly umožňuje obmedzený rozhľad. Z odlesnených častí na úbočí a lokalít s nižšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrchy Javorníkov, no tiež Moravsko-sliezske, Sliezske, Kysucké a čiastočne aj Oravské Beskydy a Malú Fatru.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený chodník, no až do najvyššej časti vedú prístupové cesty k samotám a senníkom. Modrá značka obchádza veľkú časť vrcholu.
- po
modrej značke:
- od severozápadu z osady Kopanice
- od severovýchodu z Makova
- po
červenej značke cez rázc. U Lovásov:
- od severu z Makova cez Kopanice
- od východu zo sedla Javorník cez rázc. Nad Zápačou
- po
žltej značke z osady Štiavnik-Ráztoka cez rázc. Nad Zápačou[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 11.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-03]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-03]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-03]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Javorníky – Čadca. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-03]. Dostupné online.