Paulína Snopková
| Paulína Snopková rod. Šalátová | |
| paleontologička | |
 | |
| Dielo | |
|---|---|
| Polia pôsobnosti | palynológia, biostratigrafia, paleoekológia |
| Vedecké pôsobenie | GÚDŠ |
| Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave |
| Akademický titul | RNDr. |
| Vedecká hodnosť | CSc. |
| Významní profesori | D. Andrusov |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 22. jún 1932 Udavské |
| Úmrtie | 3. marec 2019 (86 rokov) Bratislava |
Pavlína Snopková (* 22. jún 1932, Udavské - † 3. marec 2019, Bratislava) bola slovenská paleontologička, odborníčka na palynológiu.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa 22. júna 1932 v Udavskom pri Humennom. Jej starší brat Ján Šalát vyštudoval geológiu a pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole technickej v Košiciach. Absolvovala Dievčenské gymnázium v Bratislave, kde maturovala v roku 1952. Následne nastúpila na štúdium biológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré úspešne ukončila v roku 1957. V roku 1967 získala hodnosť doktora prírodných vied (RNDr.).[1]
Po skončení štúdia geológie v roku 1957 nastúpila na Geologický ústav Dionýza Štúra, kde pre biostratigrafický výskum neogénnych, paleogénnych a starších sedimentov začala uplatňovať palynologickú metódu. Výsledky prvej etapy jej palynologického výskumu boli pozitívne. Prvýkrát stanovila základné peľové spektrá z miocénnych sedimentov z východnej časti Podunajskej nížiny (eger - panón) a z Považia (egenburg - báden). Veľkým prínosom bolo zaradenie sladkovodných a brakických sedimentov, ktoré sa inými biostratigrafickými metódami nepodarilo vekovo zaradiť. Takisto urobila rekonštrukciu paleoekologických a paleoklimatických pomerov. V roku 1978 sumarizovala svoje práce a získala hodnosť kandidáta geologických vied (CSc.).[1]
Od roku 1961 sa zaoberala palepalynologickým, paleoekologickým a paleoklimatologickým štúdiom sedimentov centrálnokarpatského paleogénu a paleogénu karpatského flyšového pásma východného Slovenska. Získané výsledky korelovala s výsledkami rovnako starých súvrství z územia Česka, Nemecka, Poľska, Ukrajiny a Maďarska. Jej výsledky majú dodnes vysokú platnosť a presahujú regionálny rámec.
Spolu so svojim manželom L. Snopkom sa pokúsila paleopalynologické metódy aplikovať aj v paleozoických komplexoch Spišsko-gemerského rudohoria (hlavne v gelnickej skupine v gemerika). V roku 1961 sa jej podarilo zistiť v staropaleozoických, epizonálne metamorfovaných komplexoch dovtedy považovaných za bezfosílné palynomorfy veku vrchné kambrium, ordovik, silúr až spodný devón. Výsledky boli kladne hodnotené Ústredným ústavom geologickým v Prahe a boli konzultované so zahraničnými palynológmi, najmä z Leningradu, Rumunska a Bulharska. Tieto veky o niekoľko desiatok rokov neskôr potvrdili aj datovania rádiometrickými metódami. Venovala sa aj palynologickému výskumu čiernych bridlíc z vrtov podložia Viedenskej panvy, v ktorých preukázala ich prevažne vrchnotriasový (karnský) vek. Doložila vrchnokriedový (santon-kampanský) vek pre tmavé ílovce, vyskytujúce sa vo vápencoch gombaseckého lomu a tiež vek sedimentov pri Dobšinskej ľadovej jaskyni (Slovenský raj).[2]
V neskorších rokoch začiatkom 90. rokov vypracovala na základe palynologického korelačného štúdia paleogénu Západných Karpát s paleogénom Maďarska a Česka 10 korelačných tabuliek, v ktorých sú uvedené stratigraficky významné druhy pre korelačné oblasti, a to od spodného eocénu do vrchného oligocénu.
Významné práce
[upraviť | upraviť zdroj]Výskumom získané výsledky publikovala vo vyše 60 odborných prácach v domácich a zahraničných časopisoch. Mnohé sú obsiahnuté (cca 150) v archívnych správach uložených v Archíve ŠGÚDŠ (geofonde) v Bratislave. Z jej významnejších prác sú to, napr.[2]:
- Andrusov, D. a Snopková, P., 1976: Trouvaille d'une palynoflore sénonienne dans le membre aconglomérats rouges de Dobšinská ľadová jaskyňa (Slovaquie Centrale). Geol. Zborn. Geol. Carpathica, 27, 2, s. 231 - 245.
- Snopková, P. a Snopko, L., 1979, Biostratigrafia gelnickej série v Spišsko-gemerskom rudohorí na základe palinologických výsledkov. Západ. Karpaty, Sér. Geol., 5, s. 5 7— 102.
- Snopková, P., 1980: Paleogene Sporomorphs from West Carpathians. Záp. Karpaty, Sér. paleont., 5, s. 7 –74
- Snopková, P., 1980: Spóry a peľové zrná. In : P. Gross, E. Köhler (eds.): Geológia Liptovskej kotliny, Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 242 s.
- Ivanička, J., Snopko, L., Snopková, P. a Vozárová, A., 1989, Gelnica group - Lower unit of Spišsko-gemerské rudohorie Mts. (West Carpathians) Early Paleozoic, Geol. zborník - Geologica Carpathica, 40, 4, 483 - 501.
- Konzálová, M., Rakosi, L. a Snopková, P. 1993, Correlations of paleogene palynoflora from the Bohemia, Hungary, Slovakia. In: Paleofloristic and paleoclimatic changes during Cretaceous and Tertiary, Proceedings of the International Symposium 1992, Konf. symp. sem. GÚDŠ, Bratislava, s. 63 - 67.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Zlinská, A., 2003, RNDr. Pavlína Snopková, CSc, 70-ročná. Geologické práce. Správy 107, s. 31 - 32
- ↑ a b Zlinská, A., 2007, K životnému jubileu RNDr. Pavlíny Snopkovej, CSc. In: Zlinská, A. (ed.) 8. Paleontologická konferencia, Zborník abstraktov. Bratislava, jún 2007, ŠGÚDŠ, Bratislava, ISBN 978-80-88974-91-8, 124 s.