Pichliač zelinový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pichliač zelinový

Pichliač zelinový; nerozkvitnuté súkvetia
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Cirsium oleraceum
(L.[1]) Scop.[1], 1771[1][2]
Synonymá
Carduus oleraceus

Cnicus oleraceus
Onotrophe oleracea

Serratula oleracea
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pichliač zelinový[3] (lat. Cirsium oleraceum)[4] je trváca bylina z rodu pichliač (Cirsium) z čeľade astrovité (Asteraceae). Je to hojný druh vlhkých lúk a lužných lesov. Kvitne v júni až októbri.[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Pichliač zelinový je trváca bylina s uzlovito zhrubnutým podzemkom. Byľ je priama, vysoká 50 až 150 cm, len hore chudobne krátko rozkonárená. Stonka je dutá, plytko ryhovaná, holá alebo roztratene páperistá.[6]

Listy sú mäkké, po oboch stranách svetlo zelené, na rube s výraznou žilnatinou. Sú holé alebo roztratene páperisté, na okraji mäkko ostnaté, dolné v obryse vajcovité až elipsovité, hlboko laločnaté až hlboko perovito delené. Horné listy so srdcovitou bázou sú podlhovasto kopijovité, perovito zárezové alebo nedelené. Pichliač zelinový je veľmi variabilný druh, predovšetkým v tvare, veľkosti a členení listov, pretože se často kríži s ostatnými druhmi pichliačov.[6][7]

Súkvetia (úbory) bývajú v počte dva až šesť a sú stopkaté. Podporné listene pod úbormi bývajú vajcovité, bledozelené a nedelené. Zákrov má v priemere 15 až 25 mm. Koruna je bledožltá, veľká 15 až 25 mm. Rúrkovité kvety sú žlté, zriedka červenkasté. Nažky sú veľké 4 až 5,5 mm, perovitý chocholec je dlhý 15 až 30 mm.[6][5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pichliač zelinový je Európsky druh, na sever zasahuje po južnú Škandináviu, na juh po južné Francúzsko, severné Taliansko, Bulharsko a na východ až po Sibír a Kazachstan.[7][4]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pichliač zelinový je hojný druh vlhkých lúk a lužných lesov od nížin až po horský vegetačný stupeň. Rastie aj popri potokoch a pri prameništiach. Vyhovujú mu pôdy vlhké až mokré, výživné, často vápenaté, zásadité až mierne kyslé, rašelinové, humózne, piesočnaté i hlinité. Rastie predovšetkým v miernych biómoch. Kvitne v júni až októbri.[5][6][4] Opeľujú ho včely, muchy, motýle a chrobáky.[8] Jedným z najdôležitejších abiotických faktorov prostredia pre rastliny je dostupnosť svetla. Pichliač zelinový má vďaka svojej veľkosti a veľkému povrchu listov ľahký prístup k slnečnému žiareniu počas väčšiny dňa. Ostatné druhy rastúce v jeho okolí sú tienené, s obmedzeným prístupom k svetlu. Zníženie svetla má rovnaký vplyv aj na zmenu teploty a vlhkosti pôdy.[9]

Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe výskumu[10] chemického zloženia a variability prchavých zložiek zo súkvetí pichliača zelinového sa dokázala prítomnosť prírodného prchavého oleja thymol (thymol)[11] v hodnote 4,6% a karvakrolu (carvacrol)[12] v hodnote 0,5%. Karvakrol je tiež prírodný prchavý olej a používa sa ako potravinová prísada, antimikrobiálne činidlo a agrochemikália.[12]

Mladé listy nazbierané pred kvitnutím rastliny sa v minulosti používal ako stolová zelenina. Koreň je bohatý na škrob inulín[13], ktorý ľudia nedokážu stráviť. Tento tak prechádza priamo cez tráviacu sústavu a u niektorých ľudí fermentuje, čím vzniká plynatosť.[8]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pichliač zelinový; rozvinuté súkvetie a listy na vrchole rastliny (august)
    Pichliač zelinový; rozvinuté súkvetie a listy na vrchole rastliny (august)
  • Pichliač zelinový; tvar listu v strede stonky (leto)
    Pichliač zelinový; tvar listu v strede stonky (leto)
  • Pichliač zelinový; laločnatý list v spodnej časti stonky (leto)
    Pichliač zelinový; laločnatý list v spodnej časti stonky (leto)
  • Pichliač zelinový; laločnatý list v spodnej časti stonky (leto)
    Pichliač zelinový; laločnatý list v spodnej časti stonky (leto)
  • Pichliač zelinový; dutá stonka (jeseň)
    Pichliač zelinový; dutá stonka (jeseň)
  • Pichliač zelinový; rez stonkou (jeseň)
    Pichliač zelinový; rez stonkou (jeseň)
  • Pichliač zelinový; rez súkvetím (jeseň)
    Pichliač zelinový; rez súkvetím (jeseň)
  • Pichliač zelinový; kŕmiace sa muchy (júl)
    Pichliač zelinový; kŕmiace sa muchy (júl)
  • Pichliač zelinový; dozreté semená (august)
    Pichliač zelinový; dozreté semená (august)
  • Pichliač zelinový; chocholec s perovitou štruktúrou (bez semena)
    Pichliač zelinový; chocholec s perovitou štruktúrou (bez semena)
  • Pichliač zelinový; dospelá rastlina (august)
    Pichliač zelinový; dospelá rastlina (august)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c Cirsium oleraceum (L.) Scop. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online.
  2. ↑ Fl. Carniol., ed. 2, 2: 124
  3. ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.257-258. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
  4. ↑ a b c Cirsium oleraceum (L.) Scop. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-15]. Dostupné online. (anglicky)
  5. ↑ a b c Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.152. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021.
  6. ↑ a b c d Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II. s.1113. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
  7. ↑ a b Věra Dorušková. CIRSIUM OLERACEUM (L.) Scop. – pcháč zelinný / pichliač zelinový [online]. BOTANY.CZ, 2008-01-03, [cit. 2022-10-16]. Dostupné online. (česky)
  8. ↑ a b Cirsium oleraceum - (L.)Scop. [online]. Plants for a Future, [cit. 2022-10-17]. Dostupné online. (anglicky)
  9. ↑ Beata Barabasz-Krasny, Katarzyna Możdżeń, Anna Sołtys-Lelek, Alina Stachurska-Swakon. The Allelopathic Potential of Cirsium oleraceum (L.) Scop. into the Fodder Meadow Plants [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, May 2017, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. (anglicky)
  10. ↑ Malgorzata Kozyra, Marek Mardarowicz, Joanna Kochmańska. Chemical composition and variability of the volatile components from inflorescences of Cirsium species [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, February 2015, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. (anglicky)
  11. ↑ Thymol [online]. National Center for Biotechnology Information, 8600 Rockville Pike, Bethesda, MD, 20894 USA, 2005-03-26, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. (anglicky)
  12. ↑ a b Carvacrol [online]. National Center for Biotechnology Information, 8600 Rockville Pike, Bethesda, MD, 20894 USA, 2005-03-26, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. (anglicky)
  13. ↑ Marcel B Roberfroid. Introducing inulin-type fructans [online]. National Center for Biotechnology Information, 8600 Rockville Pike, Bethesda, MD, 20894 USA, April 2005, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. (anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pichliač_zelinový&oldid=7818354“