Portál:Astronómia/Novinky (2009)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Archív: 2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012

Tento rok[upraviť kód]

január | február | marec | apríl | máj | jún | júl | august | september | október | november | december

12/2009[upraviť kód]

  • 10. december: Sonda Mars Reconnaissance Orbiter ukončila let v bezpečnostnom móde a čoskoro obnoví normálny prieskum planéty Mars. V bezpečnostnom móde sonda zotrvávala od 26. augusta kvôli poruche v pamäti palubného počítača.spaceprobes.kosmo.cz
  • 9. december: Astronómovia z ESO (European Southern Observatory) na základe pozorovaní asi 500 hviezd, z toho 70 s planetárnymi sústavami prišli na hypotézu, prečo niektoré hviezdy obsahujú rádovo menej chemického prvku lítia, než sa predpokladalo. Podľa výsledkov pozorovaní deficit lítia vykazujú práve hviezdy s planétami, čo viedlo k teórii, že planéty ovplyvňujú rozmiestnenie chemických prvkov vo vnútri hviezd. Takto umožnia hviezdam efektívnejšie spaľovať zásoby lítia z čias svojho vzniku. Pokiaľ by bola táto teória správna, hľadanie hviezd s deficitom lítia by sa mohlo zaradiť k ďalším metódam objavovania planetárnych sústav. spaceprobes.kosmo.cz
  • 1. december: Podľa tímu autorov na čele s Davidom Elbazom čierna diera môže byť základom pre vznik galaxie. Tento záver urobili na základe pozorovaní kvazaru HE0450-2958, pri ktorom sa nepodarilo objaviť hostiteľskú galaxiu. Pri pátraní pri hostiteľskej galaxii sa zistilo, že v neďalekej galaxii vznikajú nové hviezdy až v stokrát rýchlejšie, než v galaxiách v našom okolí. Je možné, že tvorbu hviezd spúšťajú výtrisky vysokoenergetických častíc z kvazaru. Predpokladá sa, že kvazar a neďaleká galaxia spolu v budúcnosti splynú, čím sa kvazar dostane do vnútra hostiteľskej galaxie ktorú si predtým sám vytvoril.astrovm.cz


11/2009[upraviť kód]

  • 13. november: Podľa predbežných výsledkov údajov, ktoré odoslala sonda LCROSS pred svojim dopadom na Mesiac, sa v oblaku prachu vzniknutého v dôsledku nárazu impaktoru nachádza voda. Miesto dopadu impkatoru je v zatienených častiach krátera v blízkosti južného pólu. Zdroj mesačnej vody je stále predmetom debaty.apod


10/2009[upraviť kód]

  • 19. október: Tím vedcov pracujúcich so spektrografom HARPS (High Accuracy Radial Velocity Planet Searcher) predstavil na medzinárodnej konferencii až 32 ďalších objavených exoplanét. Vrátane nich objavil prístroj HARPS zatiaľ viac ako 75 exoplanét v 30 rôznych planetárnych sústavách.eso-cz.cz
Prstenec Phoebe
  • 9. október: Podľa najnovších štúdií je v globálnom oceáne na mesiaci Európa rozpusteného asi stokrát viac kyslíka, než sa pôvodne prepdokladalo. Tento fakt môže zvýšiť šance na existenciu živých orgnaizmov pod ľadovou kôrou Európy a to nielen mikroorganizmov, ale aj makroskopických živočíchov.spaceprobes.kosmo.cz
  • 9. október: Sonda LCROSS plánovane narazila do mesačného povrchu potom, čo podrobne sledovala náraz raketového stupňa Centaur. Náraz Centauru vymrštil oblak rozdrvených častíc a plynov, ktoré by mohli obsahovat vodu, uhľovodíky alebo hydratovaný materiál. Aktívna sonda LCROSS zhromaždila a odvysielala na Zem údaje o tomto úkaze a vzápätí sama do Mesiaca narazila.mek.kosmo.cz


9/2009[upraviť kód]

  • 19. september: Prostredníctvom spektrografu HARPS (High Accuracy Radial velocity Planet Searcher) na jednom z ďalekohľadov ESO sa podarilo zistiť hmotnosť a hustotu pravdepodobne terestrickej exoplanéty CoRoT-7b. Hmotnosť CoRoT-7b je len päťnásobkom hmotnosti Zeme, čím patrí medzi najmenšie známe exoplanéty. Jej hustota je podobná strednej hustote Zeme.eso-cz.cz


8/2009[upraviť kód]

  • 20. august: Sondy Chandrayaan 1 a LRO spolupracovali v rámci pokusi nájsť podpovrchový ľad na Mesiaci. Po ľade sa pátralo metódou rádiolokácie, pričom vysielač bol umiestnený na palube sondy Chandrayaan 1 a prijímač na sonde LRO.space.40
  • 18. august: Družica Kepler poslala na Zem prvé merania expolanéty. Členovia tímu Kepler na nich demonštrovali schopnosť observatória detekovať planéty o veľkosti Zeme. Pozorovaná exoplanéta HAP-P-7b je vzdialená asi 1000 ly od Zeme a patrí medzi tzv. horúce Jupitery.astro.cz
Block Island zaznamenaný robotom Opportunity
  • 13. august: rover Opportunity skúma už od začiatku mesiaca ďalší objavený meteorit na Marse s názvom Block Island. Block Island je železo-niklový meteorit s rozmermi 60 x 30 cm a hmotnosťou pol tony. Vedcov prekvapuje, že sa meteorit takejto veľkosti nerozpadol pri dopade. Z toho usudzujú, že v okamihu jeho pádu musel mať Mars hustejšiu atmosféru ako v súčasnosti.spaceprobes.kosmo.cz
  • 8. august: Blízkozemská planétka (136617) 1994 CC je podľa najnovších výskumov trojplanétkou. Stala sa tak len druhou známou trojitou sústavou medzi blízkozemskými planétkami. Centrálne teleso planétky s priemerom asi 700 metrov obiehajú podľa radarových pozorovaní dva mesiačiky, každý s priemerom nad 50 metrov. Perigeom prešla táto sústava 10. júna 2009 vo vzdialenosti 2,52 milióna km.planetky.cz


7/2009[upraviť kód]

  • 29. júl: Podľa najnovších zverejnených výpočtov je doba rotácie Saturna okolo jeho osi kratšia, než sa doteraz predpokladalo. Aktuálna perióda rotácie je 10 hodín 34 minút a 13 sekúnd, čo je asi o päť minút menej, než hovoril predchádzajúci predpoklad. Dobu rotácie vypočítal tím astronómov z Oxford University a University of Louisville na základe infračervených snímok zo sondy Cassini.spaceprobes.kosmo.cz
Snímka tmavej škvrny na Jupiteri z HST
  • 13. júl: Podľa článku publikovaného v Science Express sa už prvé hviezdy vo vesmíre mohli vytvárať ako dvojhviezdy a nie ako osamelé hviezdy. Vyplýva to z rozsiahlych počítačových simulácií ranného vesmíru. Dvojhviezda sa začala tvoriť v jednej z piatich simulácií.astrovm.cz
  • 2. júl: Na základe údajov z ďalekohľadov VLT a Chandra astronómovia zverejnili štúdiu, ktorá ukazuje, že galaktické kozmické žiarenie je silne urýchľované v pozostatkoch zaniknutých hviezd. Pri tomto urýchlení získali protóny, ktoré žiarenie tvoria, oveľa väčšiu energiu, než akú by im dokázal dodať najväčší pozemský urýchľovač LHC (Large Hadron Collider). Protóny urýchlila podľa všetkého chýbajúca energia v príliš chladnom zvyšku po supernove RCW 86.eso-cz.cz


6/2009[upraviť kód]

  • 30. jún: Po viac ako osemnástich rokoch skončila misia sondy Ulysses. Ulysses bol spoločný projekt NASA a ESA, ktorého cieľom bol výskum Slnka. Činnosť sondy ukončili posledné povely z riadiaceho strediska JPL, ktorými vypojili palubný rádiový systém. Neaktívna sonda bude naďalej obiehať okolo Slnka.spaceprobes.kosmo.cz
  • 25. jún: V ľadových zrnách prstenca F sonda Cassini detekovala soli sodíka. Materiál v tomto prstenci pochádza z mesiaca Enceladus, čo naznačuje, že mesiac má pod povrchom veľké množstvá tekutej slanej vody. Vedci sa domnievajú, že tekutá voda je jediné médium, v ktorom sa mohla rozpustiť soľ v takom množstve, ako sonda zaznamenala.spaceprobes.kosmo.cz
  • 23. jún: Podľa nových pozorovaní obrej hviezdy Betelgeuze v súhvezdí Orión sa zistilo, že táto hviezda sa postupne zmršťuje. Od roku 1993 sa Betelgeuze zmenšila údajne až o 15 %, z priemeru 11,2 AU na 9,6 AU. Príčina tejto zmeny nie je známa, a je možné, že ide len o ilúziu spôsobenú nerovnomerným povrchom hviezdy.astrovm.cz
  • 23. jún: sonda Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO) bola navedená na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Štyridsať minút trvajúci manéver dostal sondu na dočasnú dráhu v tvare výstrednej elipsy, z ktorej postupne štyrmi korekciami do konca júna prejde na testovaciu dráhu. Začiatok zberu údajov sa plánuje na 1. septembra.space.40
  • 19. jún: Na základe pozorovaní rádioteleskopom SMA (Submillimeter Array) astronómovia objavili kruhový protoplanetárny disk okolo dvojhviezdy V4046 Sagittarii. Disk obklopuje obe hviezdy sústavy a je teda dôkazom o tom, že planéty môžu vznikať aj pri dvojhviezdach a nielen pri osamelých hviezdach podobných Slnku. Dvojica mladých hviezd je od seba vzdialených len okolo 7 miliónov km a disk siaha do desaťnásobne väčšej vzdialenosti, ako je vzdialenosť Neptúna od Slnka.astro.cz
  • 3. jún – 9. jún: Prerušenie vedeckej činnosti sondy Mars Reconnaissance Orbiter na obežnej dráhe Marsu. Príčina výpadku bol neočakávaný reset palubného počítača a následný prechod sondy do bezpečnostného módu. Príčinu problémov technici ešte len skúmajú.spaceprobes.kosmo.cz


5/2009[upraviť kód]

  • 28. máj: Prostredníctvom ďalekohľadom VLT astronómovia zistili presnú veľkosť obrej eliptickej galaxie M87 (Virgo A). Nové pozorovania odhalili, že priemer galaktického hala je oveľa menší, ako sa dovtedy predpokladalo. Halo má podľa nových meraní priemer 1 milión ly.astrovm.cz
  • 13. máj: Robot Spirit zapadol do pieskového záveja na Marse. Riadiaci tím pozastavil snahy o pokračovanie v jazde. Podľa projektového manažéra vozítok MER Johna Callasa sa Spirit nachádza vo veľmi ťažkej situácii.spaceprobes.kosmo.cz
  • 5. máj: Podľa štúdie zverejnenej v časopise Nature povrch planétok sa mení oveľa rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo. Zmeny pozorovateľné ako sčervenanie povrchu planétky v porovnaní s jej vnútornými vrstvami prebiehajú v časovom meradle kratšom ako milión rokov. Najpravdepodobnejšou príčinou tohto javu je slnečný vietor.eso.org


4/2009[upraviť kód]

Portál:Astronómia/Novinky/04 2009

3/2009[upraviť kód]

Portál:Astronómia/Novinky/03 2009

2/2009[upraviť kód]

Portál:Astronómia/Novinky/02 2009

1/2009[upraviť kód]

Portál:Astronómia/Novinky/01 2009