Portál:Astronómia/Novinky (2008)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Archív: 2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012

Tento rok[upraviť kód]

január | február | marec | apríl | máj | jún | júl | august | september | október | november | december

12/2008[upraviť kód]

  • 15. december: Podľa nových snímok Saturnovho mesiaca Enceladus zo sondy Cassini sa niektoré terénne útvary na Encelade pohybujú. Prehliadky najnovších snímok ukázali, že veľké časti povrchu sa posunuli jedným smerom. Ide o neobvyklý prejav tektonickej aktivity, ktorý naznačuje, že pod povrchom Encelada sa nachádza oceán kvapalnej vody.ciclops.org
  • 13. decemeber: Kométa 96P/Machholz má úplne iné chemické zloženie ako 150 ďalších komét, s ktorými bola porovnávaná. V jej kome je veľmi výrazný deficit uhlíka a uhlíkatých zlúčenín. Dôvod tohto deficitu nie je známy, ale môže naznačovať, že kométa vznikala vo vzdialenejších a chemicky odlišnejších častiach slnečnej sústavy ako ostatné kométy, či dokonca mimo nej. Ďalšie možné vysvetlenie je zmena chemického zloženia kométy v dôsledku jej častých a tesných priblížení k Slnku.komety.cz
  • 8. december: Výskumný tím univerzity v Aarhuse (Dánsko) postavil skúšobnú komoru, v ktorej dokáže napodobniť podmienky panujúce na Marse. Univerzita zatiaľ publikovala výsledky štúdia vzoriek piesku, na ktorých skúšala vytvoriť tepelné podmienky ako na povrchu Marsu. Výskum sa týka otázky, či môže pri súčasných podmienkach primitívny život na Marse prežiť.spaceprobes.kosmo.cz
  • 1. december: Venuša, Jupiter a Mesiac boli v konjunkcii, pričom minimálna vzájomná uhlová vzdialenosť planét predstavovala asi 2° a Mesiac sa k planétam priblížil len na 1°. Išlo o pozoruhodné priblíženie troch v súčasnosti najjasnejších zdrojov svetla na oblohe (s výnimkou Slnka). Mesiac mal fázu dorastajúceho kosáčika. Táto trojica telies bola viditeľná nad západným bodom obzoru hneď po zotmení, Venušu a Jupiter možno nad západným obzorom ešte stále pozorovať.


11/2008[upraviť kód]

  • 28. november: Na základe údajov zo sondy Cassini vedci došli k záveru, že pod povrchom Saturnovho mesiaca Enceladus by mohli byť veľké zásoby vody. Toto tvrdenie by mnohlo vysvetliť pozorovania zvláštnych mrakov, ktoré tryskajú z povrchu mesiaca. Vodné a ľadové častice vytvárajúce mraky by mohli tryskať cez prieduchy vedúce do pravdepodobne tekutého a teplého vnútra Encelada. spaceprobes.kosmo.cz
  • 20. november: V južnej centrálnej Kanade bol pozorovaný veľmi jasný bolid, ktorý bol zaznamenaný na mnohých snímkach a videách. Objekt, ktorý ho spôsobil, sa pravdepodobne v hlbších vrstvách zemskej atmosféry rozpadol. Astronómovia dúfajú, že zo snímok metódou triangulácie odvodia tak dráhu meteoroidu v medziplanetárnom priestore, ako aj miesto dopadu prípadných veľkých kusov meteoritu. apod
  • 14. november: Robot Spirit pracujúci na povrchu Marsu mal obmedzený prísun elektrickej energie kvôli silnej prachovej búrke. Produkcia elektrickej energie dosiahla rekordné minimum za celé štyri roky jeho práce. Riadiace stredisko podniklo opatrenia na minimalizáciu spotreby elektrickej energie. 14. novembra sa situácia zlepšila a búrka je na ústupe, ale Spirit ešte nie je mimo nebezpečenstva. spaceprobes.kosmo.cz
  • 14. november: Od indickej sondy Chandrayaan 1 sa oddelil impaktor (MIP – Moon Impact Probe), ktorý o 15:01 UT dopadol na mesačný povrch. Pri náraze bol impaktor zničený. space.40
  • 10. november: Misia sondy Phoenix bola definitívne ukončená. Ani pri zvýšenej frekvencii preletov retranslačných družíc nad miestom pristátia sondy sa nepodarilo zachytiť jej signály. Počas svojej aktívnej činnosti odoslal Phoenix na Zem 25 000 obrázkov a množstvo vedeckých údajov. space.40
  • 2. november: sonda Phoenix pracujúca na povrchu Marsu sa pravdepodobne definitívne odmlčala. Slabnúce slnečné svetlo v polárnej oblasti Marsu už nedostačuje na zabezpečenie funkcie jej systémov. Napriek tomu bude riadiace stredisko ešte niekoľko týždňov sledovať situáciu a čakať, či sa sonda ešte nepreberie. spaceprobes.kosmo.cz


10/2008[upraviť kód]

  • 29.-30. október: Po počiatočných problémoch s nedostatkom slnečnej energie sa sonda Phoenix odmlčala a nereagovala na pokusy o nadviazanie rádiového spojenia. Riadiace stredisko sa bude naďalej pokúšať kontaktovať sondu. spaceprobes.kosmo.cz
  • 22. október: Z indického kozmodrómu Šríharíkota o 0:52 UTC odštartovala nosná raketa PSLV-XL a na dráhu k Mesiacu vyniesla indickú družicu Chandrayaan 1 určenú na jeho prieskum. Ide o prvú indickú družicu určenú na prieskum iného vesmírneho telesa ako je Zem. (Space.com)
  • 11. október: Podarilo sa získať niekoľko záznamov z preletu planétky 2008 TC3 zemskou atmosférou 8. októbra. Prvé pozorovanie prišlo od holandských aeroliniek, pričom posádka jedného z ich lietadiel vzdialených asi 1 400 km od miesta dopadu spozorovala jasný záblesk. Údaje z meteorologickej družice Meteosat-8 tiež potvrdzujú, že asteroid vstúpil podľa predpovedí do zemskej atmosféry.planetky.cz
  • 8. október: Pokračuje zverejnovanie nameraných údajov a spracovaných výsledkov po prelete sondy MESSENGER okolo Merkúra. Postupne sa objavujú nové snímky doteraz neznámych oblastí povrchu planéty.spaceprobes.kosmo.cz
  • 7. október: o 4:46 nad severným Sudánom mal vletieť do atmosféry meteoroid s predbežným označením 2008 TC3, je to prvý predpovedaný bolid. [1] Planétku objavil Richard Kowalski 6. októbra 2008 v rámci projektu Catalina Sky Survey 1,5 metrovým zrkadlovým ďalekohľadom na Observatóriu Mt.Lemmon. V čase objavu bola vo vzdialenosti len 1,27-krát väčšej, ako je vzdialenosť Mesiaca od Zeme.planetky.cz
  • 6. október: Sonda MESSENGER absolvovala svoj druhý z troch preletov okolo Merkúra. K najväčšiemu priblíženiu na vzdialenosť 200 km došlo v čase 08:40:21 UT. Spojenie so sondou, ktoré bolo plánovane prerušené 5. októbra sa má obnoviť 7. októbra v čase 04:14 UT.[2]


9/2008[upraviť kód]

  • 30. september: Sonda Phoenix pracujúca v polárnej oblasti Marsu zaznamenala sneh padajúci z mrakov. Sneh však nedopadal až na povrch, ale vyparil sa vo veľkých výškach. Snehové vločky zaregistroval laser inštalovaný ako súčasť kanadskej meteorologickej stanice.spaceprobes.kosmo.cz
  • 25. september: Astronómovia oznámili, že objavili stopu po katastrofickej kolízii dvoch extrasolárnych planét. Okolo hviezdy nachádzajúcej sa vo vzdialenosti asi 300 v súhvezdí Barana objavili neobvykle veľké množstvo prachu, ktorého pôvod sa vysvetľuje zrážkou dvoch veľkých telies. Podobná kolízia Zeme s protoplanétou pravdepodobne spôsobila v dávnej minulosti vznik Mesiaca.spaceprobes.kosmo.cz
  • 18. september: NASA oznámila rozhodnutie investovať ďalších 6 miliónov USD do misie Phoenix, ktorá by tým mala byť predĺžená až do decembra 2008. Nie je však isté, či sonda dovtedy vydrží pokles teplôt a znižujúci sa príkon elektrickej energie.space.40
  • 17. september: Bola oficiálne pomenovaná piata trpasličia planéta, doteraz známa pod označením 2003 EL61, ktorá dostala meno Haumea. Jej dva malé mesiace dostali pomenovanie Hi'iaka a Namaka.[3]
  • 13. september: Planéta Urán dosiahla opozíciu so Slnkom, a teda aj najlepšie pozorovacie podmienky počas roka. Magnitúda Uránu je až do konca septembra maximálna, čo je približne + 5,7, a nachádza sa v súhvezdí Vodnára, blízko hranice s Rybami.
  • 11. september: Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) bol odstavený pre poruchu chladiaceho zariadenia. Do činnosti bol znova uvedený 12. septembra, ale nehoda si vyžiadala jeho opätovné odstavenie.vesmir.sk
  • 10. september: V Európskom laboratóriu pre časticovú fyziku CERN v Ženeve bol spustený najväčší urýchľovač častíc sveta, takzvaný Veľký hadrónový urýchľovač. LHC je najväčšia supravodivá aparatúra na svete – jej 1600 magnetov pracuje pri teplote 1.9 K, čo je -271 stupňov Celzia. Celková dĺžka tunela urýchľovača je 27 km.vesmir.sk
  • 8. september: kvôli klesajúcemu výkonu solárnych panelov sondy Phoenix, ktorý súvisí s klesajúcou výškou slnka na oblohe Marsu vedenie misie rozhodlo o urýchlenom naplnení zatiaľ nepoužitých komôr vedeckých laboratórií. Ide hlavne o poslednú voľnú komoru laboratória WCL (Wet Chemistry Laboratory) a posledné 4 voľné komory analyzátoru TEGA (Thermal and Evolved Gas Analyzer).space.40
  • 6. september: Európska kozmická agentúra ESA zverejnila prvé výsledky výskumu, ktorý vykonala sonda Rosetta pri prelete okolo planétky 2867 Šteins. Tvar planétky je podobný diamantu s rozmermi 5,9 x 4,0 km. Na severe sa nachádza veľký impaktný kráter s priemerom asi 2 km. Celkové objavené množstvo kráterov s priemerom väčším ako 200 metrov je 23. hvezdarna-vsetin
  • 5. september: Európska sonda Rosetta preletela okolo planétky 2867 Šteins vo vzdialenosti 800 km rýchlosťou 8,6 km/s. Počas preletu došlo ku krátkemu plánovanému prerušeniu spojenia so sondou. Získané údaje začala o polnoci z 5. na 6. septembra zo záznamu vysielať na Zem. Počas preletu bola z vedeckého vybavenie v činnosti kamera OSIRIS a monitor radiačného prostredia SREM, ostatné prístroje boli vypnuté. space.40


8/2008[upraviť kód]

Mapa gama žiarenia z observatória GLAST
  • 16. august: Nastalo čiastočné zatmenie Mesiaca, pričom celý priebeh úkazu bol pozorovateľný zo územia Slovenska. Začiatok čiastočného zatmenia bol v čase o 21:36 SELČ, koniec čiastočného zatmenia nastal 17. augusta o 00:45 SELČ. Počas najväčšej fázy bolo do úplneho zemského tieňa ponorených 81 % mesačného kotúča.
  • 6. august: Kometárna sonda Rosetta zahájila sledovanie asteroidu 2867 Steins. Prvé snímky planétky zhotovila sonda zo vzdialenosti 24 mil. km, najviac by sa mala sonda k asterodiu priblížiť na 950 000 km. Získané snímky budú slúžiť na navigačné a vedecké účely. spaceprobes.kosmo.cz
  • 5. august: Kvôli vysokému záujmu verejnosti o činnosť sondy Phoenix rozhodlo vedenie misie "otvoriť okno" do vedeckého výskumu a priebežne a otvorene informovať o prebiehajúcich meraniach, analýzach a výskumoch.space.40
  • 1. august: Nastalo úplné zatmenie Slnka, ktoré bolo na území Slovenska pozorovateľné ako čiastočné. Počas maximálnej fázy zatmenia bola v Bratislave zakrytá 1/5 slnečného kotúča. Prvý kontakt v Bratislave nastal o 10:58:50 SELČ, posledný v čase 12:34:25 SELČ.


7/2008[upraviť kód]

  • 31. júl: Odborníci definitívne potvrdili, že na povrchu Titanu sa nachádzajú jazerá. K záveru došli na základe meraní zo sondy Cassini, ktorej mapujúci spektrometer VIMS (Visual and Infrared Mapping Spectrometer) odahlil, že jazero o šírke 235 km je naplnené etánom. O tomto záhadnom útvare v blízkosti južného pólu sa už dávnejšie predpokladalo, že ide o jazero, ale donedávna chývali dôkazy. spaceprobes.kosmo.cz
  • 30. júl: Sonda Phoenix odobrala z výkopu s bielym materiálom vzorku a vložila ho do analyzátoru TEGA. Prvé výsledky merania skupenského tepla a analýza odparených molekúl hmotnostným spektrometrem MS (Mass Spectrometer) odhalili prítomnosť vody vo vzorke. Tým bola definitívne potvrdená hypotéza o vodnom ľade, nachádzajúcom sa v polárnych oblastiach len niekoľko centimetrov pod povrchovou vrstvou prachu. space.40
  • 25. júl: Skupina Európskych astronómov oznámila, že družica COROT objavila extrasolárnu joviálnu planétu, ktorá obehne materskú hviezdu za 9,2 dňa. Aj napriek veľmi krátkej perióde je to zatiaľ najdlhšia obežná doba planéty objavenej metódou prechodov popred materskú hviezdu. Nezvyčajné je tiež to, že rotačná doba hviezdy je rovnaká ako obežná doba planéty. spaceprobes.kosmo.cz
  • 20. júl: Hroty tepelne a elektrovodivostného snímača TCP sondy Phoenix merali celých 24 hodín vlastnosti marťanskej pôdy súčasne s pozorovaním nižších vrstiev atmosféry pomocou meteostanice MET. Cieľom bolo komplexné pozorovanie denných zmien počasia, hlavne odparovanie vodných pár z pôdy a ich premena na ľadové kryštály v atmosfére. space 40
  • 11. júl: planétka (136472) 2005 FY9 objavená v roku 2005 dostala meno Makemake a bola klasifikovaná ako plutoid. Po Eris a Plute je to tretie najväčšie teleso Kuiperovho pásu. Pomenovanie Makemake dostala podľa tvorcu ľudstva v mytológii Rapa Nui na Veľkonočnom ostrove. Planétka obieha Slnko vo vzdialenosti väčšej než Pluto. apod
  • 8. júl: Sun Jiadong, hlavný konštruktér prvej čínskej družice Mesiaca Chang´e 1, oznámil, že Čína zhromaždila všetky údaje potrebné na zostavenie mapy kompletného mesačného povrchu. spaceprobes.kosmo.cz


6/2008[upraviť kód]

  • 27. jún: posledné analýzy snímok povrchu Marsu z kozmických sond ukazujú, že zníženina Borealis basin na severnej pologuli Marsu by mohla byť obrovským impaktným kráterom. Priemer zníženiny je 8 500 km a musela by vzniknúť nárazom väčšieho telesa, než Pluto. Ak ide skutočne o impaktný kráter, potom by to bol najväčší známy impaktný kráter v slnečnej sústave. spaceprobes.kosmo.cz
  • 18. jún: Porovnaním snímok sondy Phoenix z 15. a 18. júna sa zistilo, že nápadne svetlné škvrny na snímkach v priebehu troch dní zmizli. Tento fakt silne podporil podozrenie, že na záberoch sondy je vodný ľad, ktorý sublimuje. apod
  • 13. jún: Misia sondy Ulysses, ktorá bola zameraná na štúdium Slnka bude po viac než 17 rokoch ukončená. Ukončenie sa plánuje okolo 1. júla 2008. Misia sondy Ulysses takmer štyrikrát prekročila svoju plánovanú životnosť. hvezdarna-vsetin
  • 12. jún: Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa sonde Phoenix podarilo dostať vzorku marťanskej pôdy do analyzátoru TEGA. Teraz sa bude po niekoľko dní zvyšovať teplota vzorky až na hodnotu 1000°C a pritom sa bude sledovať, či sa pôda odparuje. nasa.gov


5/2008[upraviť kód]

  • 31. máj: Terén pod americkou sondou Phoenix, z ktorého raketové pristávacie motory odfúkli povrchovú vrstvu, by pravdepodobne mohol obsahovať ľad. Či je svetlá plocha v blízkosti pristávacích nôh sondy skutočne vodný ľad, to potvrdia až výskumy v nasledujúcich dňoch. [4]
  • 25. máj: Kozmická sonda Phoenix určená na prieskum planéty Mars po deviatich mesiacoch letu o 23:37 UTC úspešne pristála na povrchu planéty v oblasti severnej polárnej čiapočky. Space.com
  • 20. máj: vedecký tím, ktorý má na starosti fotografickú stránku misie Cassini, uverejnil tretí atlas mesiacov Saturna, tentoraz ľadového mesiaca Dione. Atlasy sú prístupné pre vedeckú komunitu aj verejnosť prostredníctvom systému NASA Planetary Data System. spaceprobes.kosmo.cz
  • 15. máj: Podľa najnovšej vedeckej hypotézy výskumníkov z University of Illinois a Case Western Reserve University vznikajú vo vnútri Merkúru železné vločky a padajú k stedu planéty podobne ako sneh. Pohyb týchto železných častíc by mohol vysvetľovať prítomnosť magnetického poľa Merkúra, ktorého pôvod doteraz nebol uspokojivo vysvetlený. Železné častice by sa mali pohybovať do stredu a kvapalina s vyšším obsahom síry na opačnú stranu, čím sa vytvára vodivý prúd a ako dynamo produkuje slabé magnetické pole. spaceprobes.kosmo.cz
  • 14. máj: Vedci objavili pozostatky najnovšej supernovy, ktorá vzplanula v našej galaxii (Mliečnej ceste). Zvyšok po supernove má označenie G1.9+0,3 a nachádza sa v súhvezdí Strelca. Jej vek bol upresnený na 140 rokov. Samotný výbuch supernovy však nebol voľným okom pozorovateľný, pretože nám v jeho pozorovaní bránili mračná medzihviezdnej hmoty. Tento zvyšok po supernove bol objavený už v roku 1985, ale vtedy vedci predpokladali, že je oveľa starší.


4/2008[upraviť kód]


3/2008[upraviť kód]

  • 23. marec: prístroj HiRISE pracujúci na palube sondy MRO (Mars Reconnaissance Orbiter) získla dva trojrozmerné farebné snímky mesiaca Fobos. Snímky boli urobené zo vzdialenosti 6 800 km a 5 800 km a pomôžu vedcom skúmať pôvod a vývoj tohto mesiaca. [8]
  • 3. marec: Snímky zo sondy MRO (Mars Reconnaissance Orbiter) urobené polychromatickou kamerou s vysokým rozlíšením HiRISE (High Resolution Imaging Science Experiment) zachytili lavíny na Marse. V severnej polárnej oblasti planéty sa sonde podarilo odfotografovať niekoľko zosuvov a odborníci túto oblasť naďalej sledujú. Zosunutý materiál je pravdepodobne z väčšej časti tvorený ľadom a uvoľnil sa z okraja približne 700 metrov vysokého útesu. [9]


2/2008[upraviť kód]

  • 21. február: Nastalo úplné zatmenie Mesiaca, začiatok zatmenia bol o o 1.37 hod. Úplné zatmenie nastalo o 2.45 hod. Fáza úplného zatmenia trvala 50 minút. Mesiac mal vďaka prechodu slnečných lúčov cez zemskú atmosféru oranžovú farbu.


1/2008[upraviť kód]

  • 14. január: Sonda MESSENGER uskutočnila svoj prvý prelet okolo Merkúra vo vzdialenosti asi 200 km. Jeho širokouhlá kamera a spektrometer MASCS (Mercury Atmospheric and Surface Composition Spectrometer) zahájili štúdium povrchu. Nasledovať budú ďalšie dva prelety okolo planéty až napokon v roku 2011 bude sonda navedená na obežnú dráhu okolo Merkúra.