Portál:Astronómia/Obrázky týždňa (2013)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání


2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012 - 2013 - 2014 - 2015 - 2016 - 2017 - 2018 - 2019 - 2020

2013[upraviť zdroj]

1 | 2 | 3 | 9 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1/2013[upraviť zdroj]

Heliospheric-current-sheet.gif
Zvlnené prúdové vsrtvy vo vnútri slnečnej sústavy. Prúdové vrstvy oddeľujú opačne orientované medziplanetárne magnetické polia.

2/2013[upraviť zdroj]


Slnko v röntgenovom spektre. Tmavé oblasti sú koronárne diery, svetlé škvrny aktívne oblasti.

3/2013[upraviť zdroj]

Spicules sst big.jpg
Aktívna oblasť na Slnku. Viditeľných je množstvo spikúl, dlhých a širokých výtryskov plazmy z fotosféry. Dosahujú výšku 10 až 16 tisíc kilometrov a ich životnosť je len 5 až 10 minút. Steny spikuly sú tvorené magnetickými poľami.

4/2013[upraviť zdroj]

Sunspot swedish label1.jpg
Jeden z najostrejších pohľadov zo Zeme na slnečnú škvrnu vytvorený švédskym slnečným ďalekohľadom umiestneným na ostrove La Palma. Záber vznikol v roku 2002 a ukazuje časť škvrny v dolnej polovici záberu a slnečné granuly v hornej polovici záberu.

5/2013[upraviť zdroj]

MESSENGER first photo of unseen side of mercury.jpg
Prvá fotografia predtým nevidenej strany Merkúra vytvorená sondou MESSENGER v roku 2008

6/2013[upraviť zdroj]

Titian crater.png
Kráter Titan na Merkúri vo falošných farbách. Priemer krátera je 121 km.

7/2013[upraviť zdroj]

Mercury Double-Ring Impact Basin.png
Neobvyklý kráter s dvojitým vencom pohorí, ktorý zachytila sonda MESSENGER na Merkúri. Kráter má priemer 160 km a mechanizmus jeho vzniku nie je celkom známy.

8/2013[upraviť zdroj]

Mgn p39146.png
Počítačom vygenerovaný trojrozmerný pohľad na kráter na Venuši. Záber vznikol na základe údajov zo sondy Magellan a farby mu boli dodané podľa snímok zo sond Venera-13 a Venera-14.

9/2013[upraviť zdroj]

Vénus par Hubble.jpg

Venuša v ultrafialovom spektre na zábere Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. V UV spektre sú oveľa výraznejšie jej oblačné štruktúry.

10/2013[upraviť zdroj]

Sunset Venus.JPG

Venuša, ako ju pri večernom súmraku, ako ju vidíme zo Zeme (žltá bodka pod kŕdľom vtákov)

11/2013[upraviť zdroj]

Hinode Views the 2012 Venus Transit.jpg

Prechod Venuše popred slnečný disk 5. júna 2012 zachytený sondou Hinode.

12/2013[upraviť zdroj]

Venustransit 2004-06-08 07-44.jpg

Prechod Venuše popred slnečný disk zachytený zo Zeme 6. júna 2012

13/2013[upraviť zdroj]

Sunset view at Paranal with Moon, Venus and an AT.jpg

Súmrak na observatóriu Paranal. Vpravo sa oproti jasnejšej oblohe črtá tmavá silueta ďalekohľadu Very Large Telescope, v ľavom hornom rohu možno vidieť planétu Venušu a Mesiac.

14/2013[upraviť zdroj]

MESSENGERearth.jpg

Zem v pravých farbách na zábere zo sondy MESSENGER

15/2013[upraviť zdroj]

ISD highres STS030 STS030-89-59.jpg

Búrkové oblačné formácie vyfotografované z raketoplánu Atlantis STS-30 v máji 1989

16/2013[upraviť zdroj]

Sediment off the Yucatan Peninsula.jpg

Pohľad z kozmu na sedimenty pri pobreží Yucatánskeho polostrova

17/2013[upraviť zdroj]

Comet-Hale-Bopp-29-03-1997.jpeg

Kométa Hale-Bopp, jedna z najjasnejších komét pozorovaných v 20. storočí

18/2013[upraviť zdroj]

Willamette Meteorite AMNH.jpg

Železo-niklový meteorit Willamette, jeden z najväčších nájdených meteoritov na svete

19/2013[upraviť zdroj]

Thomas Bresson - earthshine (by).jpg

Popolavý svit Mesiaca, úkaz, kedy u Mesiaca vo fáze kosáčika vidíme (oveľa slabšie) aj jeho slnkom neosvetlenú časť. Popolavý svit vzniká vďaka slnečnému svetlu odrazeného od Zeme, ktorá je pri pohľade z Mesiaca v blízkosti splnu.

20/2013[upraviť zdroj]

Phobos Marte.jpg

Umelecká predstava sondy Programu Fobos nad povrchom mesiaca, po ktorom dostala názov

21/2013[upraviť zdroj]

Happy-face1.jpg

Záber zo sondy Mars Global Surveyor zachytáva kráter vo východnej časti oblasti Argyre Planitia. Kráter pripomína smajlíka a dostal preto prezývku Happy Face Crater. Jeho skutočný názov je Galle Crater a má v priemere 215 km.

22/2013[upraviť zdroj]

Arsia mons.jpg

Arsia Mons, jeden zo štyroch najväčších vulkánov na Marse, na zábere zo sondy Mars Global Surveyor. Čnie sa do výšky 9 kilometrov nd okolité planiny a jej vrchol tvorí kaldera s priemerom približne 110 km.

23/2013[upraviť zdroj]

D-Gully-highlight.jpg

Blízky záber marťanského krátera v oblasti Terra Sirenum. V kráteri sú stužky ktoré vyzerajú, akoby nimi kedysi tiekla voda.

24/2013[upraviť zdroj]

Deimos-MRO.jpg

Farebná snímka mesiaca Deimos získaná kamerou HiRISE sondy Mars Reconnaissance Orbiter vo februári 2009.

25/2013[upraviť zdroj]

MarsSunsetCut.jpg

Západ slnka na Marse vyfotografovaný robotom Spirit z grátera Gusev.

26/2013[upraviť zdroj]

PIA16104 Focusing the 100-millimeter Mastcam.jpg

Úpätie svahu marťanského Mount Sharp vyfoteného roverom Curiosity. Farby snímky sú upravené tak, ako by tento terén vyzeral, keby sa pri rovnakom zložení nachádzal na Zemi.

27/2013[upraviť zdroj]

Vesta darkside.jpg

Snímka povrchu asteroidu Vesta urobená v roku 2011 zo vzdialenosti 5200 km sondou Dawn. Trojica dotýkajúcich sa kráterov naľavo dostala neformálne označenie "Snehuliak".

28/2013[upraviť zdroj]

(253) mathilde.jpg

Planétka 253 Mathilde na zábere zo sondy NEAR Shoemaker zo vzdialenosti 2400 km. Obrovský kráter v strede planétky má priemer vyše 30 km.

29/2013[upraviť zdroj]

Montage of Jupiter and SL9.jpg

Montáž fragmentov kométy Shoemaker-Levy 9 padajúcich na Jupiter

30/2013[upraviť zdroj]

Jupiter's storm.jpg

Blízky pohľad na Veľkú červenú škvrnu zo sondy Cassini-Huygens, ktorá v roku 2003 prelietala okolo Jupitera. Táto búrka meria od severu na juh 15 000 km, čo je viac, ako priemer celej Zeme.

31/2013[upraviť zdroj]

Io At 5 Million Miles.jpg

Snímka mesiaca Io nad mračnami Jupitera zo sondy Voyager 1. Sonda v čase získania snímky míňala mesiac vo vzdialenosti 8,3 milióna km.

32/2013[upraviť zdroj]

Io highest resolution true color.jpg

Jupiterov mesiac Io vo vysokom rozlíšení zo sondy Galileo. Jeho sfarbenie, ktoré sa vyskytuje v rôznych odtieňoch červenej, žltej, bielej, čiernej a zelenej, je spôsobené väčšinou zlúčeninami síry.

33/2013[upraviť zdroj]

An Ancient Storm in the Jovian Atmosphere - GPN-2000-000910.jpg

Jupiter, ako ho vidia kamery Wide Field and Planetary Cameras a a 2 Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. V zábere je aj známa búrka, Veľká červená škvrna.

34/2013[upraviť zdroj]

Europa Chaos.jpg

Rozlámaná ľadová kôra pokrývajúca povrch Jupiterovho mesiaca Európa. Záber je mozaikou snímok zo sondy Galileo.

35/2013[upraviť zdroj]

Callisto Asgard PIA00562.jpg

Impaktné krátery na mesiaci Kallisto. Predpokladá sa, že krátermi posiate planiny sú okolo 4,5 miliardy rokov staré, čo zodpovedá takmer času vzniku slnečnej sústavy.

36/2013[upraviť zdroj]

Saturn, Earth size comparison.jpg

Porovnanie veľkosti Saturna a Zeme. Objem planéty je približne 95-krát väčší ako objem Zeme.

37/2013[upraviť zdroj]

PIA10553 Stormy Pole.jpg

Pohľad sondy Cassini na búrlivý pól Saturna. Polárne víry na Zemi, Jupiteri, Marse a Venuši sú chladnejšie než ich okolie, polárny vír v južných šírkach Saturna je však oveľa teplejší než okolie.

38/2013[upraviť zdroj]

Helene rev 127 raw 2 brush double mid-30b.jpg

Mesiac Helene nad atmosférou Saturna. Snímku zhotovila sonda Cassini v marci 2010.

39/2013[upraviť zdroj]

Mimasrings.jpg

Pohľad zo sondy Cassini na Saturn. Modrá farba planéty je spôsobená rozptylom slnečného svetla v horných vrstvách atmosféry. V spodnej časti snímky sú prstence, šikmé tmavé pruhy v atmosfére sú tiene prstencov. Na okraji tieňa vidno maličký mesiac Mimas.

40/2013[upraviť zdroj]

Color Near Herschel Crater.jpg

Blízky pohľad sondy Cassini na Saturnov mesiac Mimas vo falošných farbách. V zábere je obrovský, 130-km široký kráter Herschel.

41/2013[upraviť zdroj]

Fountains of Enceladus PIA07758.jpg

Výtrisky materiálu z južnej polárnej oblasti Saturnovho mesiaca Enceladus

42/2013[upraviť zdroj]

Uranus clouds.jpg

Planéta Urán vyfotografovaná v roku 2005 Hubbleovym vesmírnym ďalekohľadom. Viditeľné sú najjasnejšie atmosférické štruktúry a čiastočne aj jeho prstence.

43/2013[upraviť zdroj]

Ariel (moon).jpg

Mesiac Ariel na mozaike snímok sondy Voyager 2 urobenej zo vzdialenosti 130 000 km

44/2013[upraviť zdroj]

TMAV S~1 international.PNG

Prvá tmavá škvrna objavená na Uráne. Snímku nasnímala kamera ACS Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu v roku 2006. Výrez vpravo má priemer 8 000 km.

45/2013[upraviť zdroj]

Titania (moon) color, edited.jpg

Titania, jeden najväčších mesiacov Uránu. Najvýraznejší útvar na jej povrchu je veľký kaňon, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje svojou veľkosťou Veľký kaňon v Colorade.

46/2013[upraviť zdroj]

Neptune's southern hemisphere.jpg

Južná pologuľa Neptúna, fotografia zo vzdialenosti 2,6 milióna km od planéty

47/2013[upraviť zdroj]

Voyager 2 Triton 14bg r90ccw colorized.jpg

Detail Neptúnovho najväčšieho mesiaca Tritonu


48/2013[upraviť zdroj]

Neptune's Great Dark Spot.jpg

Veľká tmavá škvrna, búrka na Neptúne v tvare cyklónuuveľká ako Zem


49/2013[upraviť zdroj]

Neptune clouds.jpg

Mraky a ich tiene v atmosfére Neptúna

50/2013[upraviť zdroj]

Voyager 2 Neptune and Triton.jpg

Pohľad na vzďaľujúci sa Neptún s mesiacom Triton zo sondy Voyager 2

51/2013[upraviť zdroj]

Tempel1 Composite.jpg

Jadro kométy Tempel 1, ktorú navštívila sonda Deep Impact

52/2013[upraviť zdroj]

Fifth moon orbiting Pluto (labelled).jpg

Pluto a všetkých päť jeho známych mesiacov: Cháron, Nix, Hydra, P4 a P5 (v krúžku)