Portál:Astronómia/Obrázky týždňa (2011)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání


2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012

2011[upraviť kód]

1 | 2 | 3 | 9 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1/2011[upraviť kód]

Mars sunset PIA00920.jpg


Západ slnka na Marse vyfotografovaný sondou Mars Pathfinder. Lom svetla a iné zloženie marťanskej atmosféry spôsobuje, že jeho obloha je cez deň ružová a pri západe slnka modrá.

2/2011[upraviť kód]

Solar eclips 1999 6.jpg


Úplné zatmenie Slnka vo Francúzsku vo roku 1999. Efekt, pri ktorom slnko presvitá len cez malý nezakrytý kúsok svojej plochy sa označuje ako "diamantový prsteň".

3/2011[upraviť kód]

M42filip.jpg


Veľká hmlovina v Orióne spolu s menšou hmlovinou 4M43, ktorá je v skutočnosti jej súčasťou. Nad ňou sa nachádza modrá reflexná hmlovina NGC 1977.

4/2011[upraviť kód]

ISS ULF3 STS-129.jpg


Pohľad na Medzinárodnú vesmírnu stanicu z raketoplánu Atlantis pri inšpekčnom oblete, ktorý raketoplán vykonáva po odpojení sa od stanice. Snímka vznikla počas misie STS-129 v novembri 2009.

5/2011[upraviť kód]

Sombrero Galaxy in infrared light (Hubble Space Telescope and Spitzer Space Telescope).jpg


Spojenie snímok Hubblovho kozmického ďalekohľadu vo viditeľnom spektre a Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu v infračervenom spektre ukazuje galaxiu M104 známu aj ako Sombrero.

6/2011[upraviť kód]

Buzz salutes the U.S. Flag.jpg


Astronaut Buzz Aldrin salutuje americkej vlajke na Mesiaci. Aldrin bol pilotom lunárneho modulu misie Apollo 11, prvej misie s ľudskou posádkou, ktorá pristála na Mesiaci.

7/2011[upraviť kód]

V838 Mon HST.jpg


Záber z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu z roku 2002 ukazuje premennú hviezdu V838 Monocerotis v súhvezdí Jednorožca. Okolo hviezdy je svetlené echo, ktoré sa stalo viditeľné vďaka jej nedávnemu vzplanutiu.

8/2011[upraviť kód]

Sts114 033.jpg


Astronaut Stephen Robinson, letový špecialista misie STS-114, sa vznáša nad horizontom Zeme upevnený na konci manipulačného rameno Canadarm2, ktoré patrí do výbavy Medzinárodnej vesmírnej stanice.

9/2011[upraviť kód]

Hubble -a.jpg


Hubbleov vesmírny ďalekohľad, jeden z najdôležitejších ďalekohľadov v histórii astronómie, nad horizontom Zeme. Pretože je umiestnený mimo zemskej atmosféry, získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov ako ďalekohľady na zemskom povrchu.

10/2011[upraviť kód]

STS-1 Pre-Launch - GPN-2000-000648.jpg


Raketoplán Columbia stojí na rampe 39-A pripravený na svoj prvý štart. Columbia vzlietla na prvú misiu STS-1 12. apríla 1981, presne 20 rokov po štarte prvého človeka do vesmíru.

11/2011[upraviť kód]

Jupiter from Voyager 1.jpg


Záber zo sondy Voyager 1 na detail atmosféry planéty Jupiter. V pravom hornom rohu snímky je nápadná Veľká červená škvrna, najznámejší búrkový útvar na Jupiteri. Jej šírka je 12 000 km, dĺžka 20 000 km. Oblaky v nej vystupujú 8 km nad okolité mračná.

12/2011[upraviť kód]

NASA Mars Rover.jpg


Umelecká predstava jedného z dvoch robotov misie Mars Exploration Rover (MER) na povrchu Marsu. Misiu MER tvorili dva identické rovery, Spirit a Opportunity, ktoré pristáli na povrchu Marsu v roku 2004.

13/2011[upraviť kód]

As08-16-2593.jpg


Prvá fotografia urobená človekom, ktorá zachytáva pohľad na celú Zem. Urobila ju posádka Apolla 8, prvej pilotovanej lodi, ktorá opustila zemskú orbitu, zo vzdialenosti asi 30 000 km od Zeme.

14/2011[upraviť kód]

Sts114-323-001.jpg


Časť Destiny, jedného z modulov Medzinárodnej vesmírnej stanice nad modrobielym povrchom Zeme. Vľavo hore je zásobovací modul Multi-Purpose Logistics Module (MPLM) nazývaný Raffaello so staničným manipulátorom Canadarm2. Fotografiu urobil člen posádky misie STS-114 počas prvého výstupu do otvoreného vesmíru.

15/2011[upraviť kód]

Venus2 mag big.png


Povrch Venuše vo falošných farbách. Mapa bola zhotovaná na základe údajov zo sondy Magellan, ktorá ich zozbierala v rokoch 1990 až 1994. Červená farba reprezentuje pohoria, kým modrá údolia.

16/2011[upraviť kód]

Tycho crater on the Moon.jpg


Mesačný kráter Tycho, jeden z najväčších impaktných kráterov na Mesiaci. Nachádza sa na južnej pologuli a patrí medzi najnápadnejšie útvary privrátenej strany Mesiaca. Od krátera smerujú až do vzdialenosti 2 000 km dlhé lúče materiálu vyvrhnutého pri dopade asteroidu, ktorý kráter vytvoril.

17/2011[upraviť kód]

Atlantis-MIR-GPN-2000-001071.jpg


Raketoplán Atlantis krátko po oddelení od ruskej kozmickej stanice Mir v roku 1995. Fotografiu urobila posádka kozmickej lode Sojuz TM-21, ktorá sa za týmto účelom od Miru na chvíľu oddelila a potom sa vrátila.

18/2011[upraviť kód]

Andromeda Galaxy (with h-alpha).jpg


Galaxia Androméda (tiež známa ako M 31) vyfotografovaná cez H-alfa filter. Táto obrovská špirálová galaxia spolu s našou Mliečnou cestou, Veľkou hmlovinou v Trojuholníku a s asi tridsiatkou malých satelitných galaxií vytvára Miestnu skupinu galaxií.

19/2011[upraviť kód]

Crab Nebula in Taurus.jpg


Krabia hmlovina známa tiež pod katalógovým označením M1, pozostatkom supernovy v súhvezdí Býk. Je to najľahšie pozorovateľný zvyšok po supernove. Viditeľné pole plynových vlákien sa rozbieha rýchlosťou vyše 5 miliónov km/s.

20/2011[upraviť kód]

M51 Hubble Remix.jpg


Vírová galaxia so svojim sprievodcom, menšou galaxiou NGC 5195. Galaxie sú spojené medzigalaktickým mostom, ktorý je predĺžením špirálového ramena Vírovej galaxie. Obe galaxie sa k sebe približujú, až nakoniec splynú do jednej.

21/2011[upraviť kód]

Ring Nebula.jpg


Prstencová hmlovina (M57), jedna z najznámejších planetárnych hmlovín. Modrý horúci plyn v blízkosti centrálnej hviezdy ustupuje vo väčších vzdialenostiach chladnejšiemu zelenému ionizovanému kyslíku. Na samom okraji je najchladnejší červený vodík.

22/2011[upraviť kód]

M45 filip.jpg


Plejády, otvorená hviezdokopa v súhvezdí Býk. Je to najjasnejší objekt Messierovho katalógu a druhá najjasnejšia hviezdokopa na našej oblohe (hneď po Hyádach). Hviezdy zahaľujú oblaky medzihviezdnej hmoty.

23/2011[upraviť kód]

Lagoon Nebula (ESO).jpg


Hmlovina Lagúna (M8) nasnímaná cez 2,2 metrový ďalekohľad observatória La Silla. Hmlovina má jasnosť takmer 5 magnitúd a preto ju možno za výnimočne dobrých pozorovacích podmienok vidieť i voľným okom. Lagúna obklopuje veľmi mladú hviezdokopu starú asi 2 milióny rokov, ktorá budí hmlovinu k žiareniu.

24/2011[upraviť kód]

M27 - Dumbbell Nebula.jpg


Hmlovina Činka (M27), planetárna hmlovina v súhvezdí Líška. Je to prvá planetárna hmlovina, ktorá bola objavená. Je tiež veľmi vďačným objektom amatérskych pozorovaní, pretože je to jedna z najjasnejších planetárnych hmlovín.

25/2011[upraviť kód]

M37.jpg


Hviezdokopa M37, otvorená hviezdokopa v súhvezdí Povozník. Nachádza sa v južnej časti súhvezdia. Obsahuje asi 150 hviezd v rozsahu jasností od 9 do približne 12,5 magnitúd.

26/2011[upraviť kód]


Sovia hmlovina, planetárna hmlovina v súhvezdí Veľká medvedica. Leží medzi hviezdami Merak a Phekda. Meno Sovia hmlovina jej dal na základe jej vzhľadu Lord Rosse v roku 1848.

27/2011[upraviť kód]

Comet Hale-Bopp 1995O1.jpg


Kométa Hale-Bopp, pravdepodobne najpozorovanejšia kométa 20. storočia a jedna z najjasnejších komét za posledné desaťročia. Bola viditeľná voľným okom rekordných 19 mesiacov, dvakrát dlhšie ako predchádzajúci držiteľ rekordu, Veľká kométa roku 1811.

28/2011[upraviť kód]

Ant Nebula.jpg


Mravčia hmlovina, planetárna hmlovina v súhvezdí Pravítko. Pôvod jej zvláštnej zložitej štruktúry, nie je dodnes objasnený. Jedna hypotéza hovorí, že plyn vyvrhovaný umierajúcou hviezdu vyformovala do takýchto útvarov gravitácia jej neviditeľného spoločníka, druhá, že na formovaní plynu sa podieľala vlastná rotácia a magnetické pole hviezdy.

29/2011[upraviť kód]

Galileo Venus global view.jpg


Globálny pohľad na Venušu zo sondy Galileo. Hoci Galileo nebola sonda určená na prieskum Venuše a túto planétu využila len ako prostriedok na urýchlenie sa k svojmu hlavnému cieľu – Jupiteru, pri prelete zhotovila vo vzdialenosti 2 miliónov km túto snímku. Ide o obrázok v ultrafialovom spektre, vo viditeľnom by boli atmosférické štruktúry planéty nevýraznejšie.

30/2011[upraviť kód]

Solar Prominence STEREO Ahead.jpg


Slnečná protuberancia zachytená v októbri 2009 prístrojmi jednej z dvojice sond STEREO, z tej, ktorá obieha Slnko "pred" Zemou. Snímka je v spektre extrémneho ultrafialového žiarenia. Pre druhú sondu STEREO, ktorá obieha "za" Zemou, sa táto protuberancia premietala priamo na slnečný disk – vtedy hovoríme o filamente.

31/2011[upraviť kód]

Iosurface gal.jpg


Jupiterov mesiac Io vo vysokom rozlíšení na zábere sondy Galileo. Rôzne farebné oblasti na povrchu Io sú tvorené rôznym materiálom. Zamrznutý oxid siričitý vytvára oblasti s bielym až šedivým povlakom, síra žlté až žltozelené fľaky, ktoré sa v polárnych oblastiach účinkom radiácie menia na červenohnedé. Červené usadeniny sú pravdepodobne tvorené sírou z mračien vyvrhnutých sopkami, oxidom siričitým a možno aj Cl2SO2.

32/2011[upraviť kód]

MSL concept February 2007 - PIA09201.jpg


Umelecká predstava vozidla Mars Science Laboratory (Curiosity) na povrchu Marsu. Curiosity je päťkrát ťažší a ponesie desaťkrát viac vedeckých prístrojov ako jeho predchodcovia Spirit a Opportunity. Jeh štart s nosnou raketou Atlas V je naplánovaný na november 2011.

33/2011[upraviť kód]

Enceladus.jpg


Enceladus, jeden z najväčších mesiacov planéty Saturn, na záberoch zo sondy Cassini. Mesiac sa skladá sa najmä z ľadu, v dôsledku čoho má jeho povrch najvyššiu odrazivosť spomedzi všetkých veľkých telies slnečnej sústavy. Doteraz vykazuje sopečnú aktivitu, ktorá sa prejavuje vo forme výtryskov ľadových gejzírov - tzv. kryovulkanizmus.

34/2011[upraviť kód]

AS11-44-6559.jpg


Východ Zeme nad horizontom Mesiaca. Záber urobila posádka kozmickej lode Apollo 11. Východ Zeme je možné pozorovať len pri obiehaní okolo Mesiaca, pretože pri státí na povrchu jeho privrátenej strany Zem nehybne visí na jednom mieste oblohy, iba Slnko sa pohybuje (aj keď veľmi pomaly). To je dôsledok viazanej rotácie Mesiaca.

35/2011[upraviť kód]


Snímka z Hubbleovho ďalekohľadu zachytáva Pluto a jeho v súčasnosti už 4 satelity. Najväčší z nich, Cháron, bol objavený už v roku 1978, ostatné tri potom až v 21. storočí. Objav posledného z nich, zatiaľ bezmenného P4, prišiel v lete 2011.

36/2011[upraviť kód]

ESO-Betelgeuse.jpg


Snímka hviezdy Betelgeuze, ktorá bola získaná ďalekohľadmi Very Large Telescope v roku 2009. Betelgeuze je červený nadobor obklopený rozsiahlou atmosférou. Obklopujú ho tri koncentrické obálky, ktoré hviezda dávnejšie odhodila.

37/2011[upraviť kód]

Black hole consuming star.jpg


Umelecká predstava supermasívnej čiernej diery, ktorá konzumuje blízku hviezdu. V blízkosti horizontu udalostí čiernej diery gravitácia zreteľne ohýba svetlo vzdialenejších objektov.

38/2011[upraviť kód]

Titan Natural Color.jpg


Saturnov najväčší mesiac Titan v prírodných farbách. O vznik tejto snímky sa postarala sonda Cassini v roku 2005. Titan je jediným známym mesiacom s hustou a nepriehľadnou atmosférou, ktorá bráni priamemu pohľadu na jeho povrch. Táto atmosféra pozostáva najmä z dusíka.

39/2011[upraviť kód]

Jupiter on 2009-07-23 (captured by the Hubble Space Telescope).jpg


Jupiter v reálnych farbách, ako ho v júli 2009 zachytil Hubbleov vesmírny ďalekohľad. Vtedy bol Jupiter vzdialený od Zeme 600 miliónov km a jednému pixelu obrázku pripadá dĺžka približne 119 km. Dobre viditeľná je pásmová štruktúra atmosféry. V spodnej časti snímky je novovzniknutá tmavá škvrna, ktorá je pravdepodobne pozostatkom po impakte kométy.

40/2011[upraviť kód]

Miranda5.jpg


Verona rupes, najvyšší útes na Uránovom mesiaci Miranda a najväčší známy útes v slnečnej sústave vôbec. Jeho odhadovaná hĺbka je 20 km a zatiaľ nie je známe, ako mohol vzniknúť. Snímku urobila sonda Voyager 2 v roku 1986.

41/2011[upraviť kód]

Saturn (planet) large rotated.jpg


Planéta Saturn vyfotografovaná sondou Voyager 2. V spodnej časti obrázku si možno všimnúť aj tri z jeho veľkých mesiacov: Tethys, Dione a Rheu. Žltá farba planéty je spôsobená odrazom slnečného svetla od vrchných mrakov. Dobre viditeľná je aj najväčšia medzera v Saturnovych prstencoch nazývaná Cassiniho delenie.

42/2011[upraviť kód]

243 Ida large.jpg


Planétka 243 Ida, ktorú vyfotografovala sonda Galileo, keď okolo nej prelietala na svojej ceste k Jupiteru. Fotografia bola urobená 28. augusta 1993 približne 3,5 minúty pred najväčším priblížením sondy k planétke. Na rozdiel od známejšieho záberu, na tomto nie je viditeľný Idin mesiačik Dactyl, ktorý bol prvým známym mesiacom planétky.

43/2011[upraviť kód]

Vela Pulsar xray.jpg


Pulzar Vela v röntgenovom žiarení z observatória Chandra. Z pulzaru vychádza rozkývaný prúd vysokoenergetických častíc dlhý pol svetelného roka. Pulzar Vela je vzdialený 1500 svetelných rokov a bol druhým objaveným pulzarom vôbec.

44/2011[upraviť kód]


Pozostatok po supernove SN 1006 vo vzdialenosti 7000 ly od Zeme. SN 1006 bola najjasnejšia zaznamenaná supernova v histórii. Okrem tejto nepravidelnej hmloviny nezanechala po sebe nijaké zrútené teleso akým je neutrónová hviezda alebo čierna diera.

45/2011[upraviť kód]

Phobos colour 2008.jpg


Mesiac Fobos na farebnej snímke zo sondy Mars Reconnaissance Orbiter. Povrch mesiaca je pokrytý krátermi a regolitom, avšak v menšej miere, ako je tomu pri druhom mesiaci, Deime a zrejme jemnejším, podobným prachu. Vpravo je viditeľný najväčší kráter na mesiaci, Stickney.

46/2011[upraviť kód]

Triangulum.nebula.arp.750pix.jpg


Emisná hmlovina a hviezdotvorná oblasť NGC 604 v Galaxii v Trojuholníku. Je to najväčšia oblasť ionizovaného vodíka v tejto galaxii, má priemer 1 500 ly a prevyšuje všetky hviezdotvorné oblasti v Mliečnej ceste.

47/2011[upraviť kód]

Voyager 2 Triton 14bg r90ccw.jpg


Detail povrchu mesiaca Triton na zábere zo sondy Voyager 2. Snímka zachytáva oblasť v okolí južného pólu. Pozorovania sondy priniesli prekvapivé údaje: povrch mesiaca je veľmi mladý a mesiac je sám teda zrejme veľmi (kryovulkanicky) aktívny.

48/2011[upraviť kód]

Messier 81 HST.jpg


Bodeho galaxia alebo M 81, špirálová galaxia vzdialená od Slnka 12 miliónov svetelných rokov v súhvezdí Veľká medvedica.

49/2011[upraviť kód]

Callisto, moon of Jupiter, NASA.jpg


Jupiterov mesiac Kallisto zachytený sondou Galileo. Povrch mesiaca je husto rozrytý impaktnými krátermi a je preto veľmi starý. Neukazuje žiadne stopy podpovrchových procesov ako je dosková tektonika či vulkanizmus a tak sa predpokladá, že jeho povrch bol celý sformovaný iba vplyvmi iných telies.

50/2011[upraviť kód]

Centaurus A (captured by ESO's 1.5-metre Danish telescope).jpg


Centaurus A, najbližšia aktívna galaxia k Mliečnej ceste a rádiová galaxia. Galaxia je výnimočná aj tmavým pruhom medzihviezdnej absorbujúcej hmoty, ktorá jej na snímkach dáva charakteristický vzhľad.

51/2011[upraviť kód]

California Neb 2007.jpg


Hmlovina Kalifornia, emisná hmlovina nachádzajúca sa v súhvezdí Perzeus. Vo svojích obrysoch sa táto hmlovina nápadne podobá Kalifornii na západnom pobreží Spojených štátov. Je to typický príklad emisnej hmloviny, žiari totiž jasným červeným svetlom.

52/2011[upraviť kód]

Cat's Eye Nebula - GPN-2000-000955.jpg


Hmlovina Mačacie oko, planetárna hmlovina v súhvezdí Drak. Vo vysokom rozlíšení Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu v nej možno pozorovať nevšedné štruktúry – chumáče, výtrysky, vlákna a akoby oblúkové rysy.