Portál:Astronómia/Obrázky týždňa (2012)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání


2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012 - 2013 - 2014

2012[upraviť kód]

1 | 2 | 3 | 9 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1/2012[upraviť kód]

NGC660.jpg


Zvláštne tvarovaná galaxia NGC 660. Patrí medzi galaxie s polárnym prstencom, zvláštny typ galaxií, ktoré majú významnú populáciu mladých hviezd, plynu a prachu obiehajúcu v prstenci takmer kolmom na rovinu galaktického disku. Prstenec u NGG 660 je širší, ako jej disk. Galaxia sa nachádza vo vzdialenosti 20 miliónov ly v súhvezdí Ryby.

2/2012[upraviť kód]

Goldstone DSN antenna.jpg


Západ slnka za 70-metrovou anténou rádioteleskopu Goldstone v Kalifornii. Goldstone Deep Space Communications Complex (DSN) sprostredkováva komunikáciu s kozmickými sondami NASA. Anténa okrem toho slúži aj na rádioastronómiu.

3/2012[upraviť kód]

NGC 281 from Chandra.jpg


Hmlovina NGC 281 na zloženom zábere vo viditeľnom (červená, oranžová a žltá) a röntgenovom (purpurová) spektre. Hovorí sa jej tiež Hmlovina Pacman podľa populárnej počítačovej hry. V strede hmloviny sa nachádza hviezdokopa IC 1590, v ktorej je sústredená väčšina röntgenových zdrojov v tejto hviezdotvornej oblasti.

4/2012[upraviť kód]

LRO Tycho Central Peak.jpg


Centrálny vrcholec kráteru Tycho, jedného z najväčších mesačných kráterov. Vychádzajúce slnko spôsobilo, že kopec čnejúci sa do výšky dva kilometre nad okolitý povrch vrhá dlhý tieň. Snímku vytvorila sonda Lunar Reconnaissance Orbiter.

5/2012[upraviť kód]

Comet Lovejoy seen from the ISS.jpg


Kométa Lovejoy nad zemským horizontom vyfotografovaná Danom Burbankom, veliteľom 30. stálej posádky Medzinárodnej vesmírnej stanice. Táto kométa bola objavená len koncom novembra 2011 a stala sa známou potom, čo prežila veľmi tesný prelet v blízkosti povrchu Slnka.

6/2012[upraviť kód]

Coalsack-ESO-B06.jpg


Hmlovina Uhoľné vrece, zrejme najznámejšia voľným okom viditeľná tmavá hmlovina na oblohe. Nachádza sa v súhvezdí Južný kríž na južnej oblohe, pričom od Slnka je vzdialená okolo 600 svetelných rokov.

7/2012[upraviť kód]

Mimas before limb sharp (colored).jpg


Saturnov mesiac Mimas pred okrajom (limbom) Saturna. Túto snímku vo viditeľnom svetle spravila sonda Cassini 13. februára 2010 vo vzdialenosti 70 000 km od Mimasa. V ľavej časti mesiaca je jeho bezkonkurenčne najväčší kráter Herschel.

8/2012[upraviť kód]

Heart and Soul nebulae.jpg


Infračervená mozaika ďalekohľadu WISE (Wide-field Infrared Survey Explorer) ukazuje dvojicu hmlovín IC 1805 a IC 1848 v súhvezdí Kasiopeja. Modrá a purpurová farba znázorňujú kratšie vlnové dĺžky, zelená a červená zase dlhšie, ktoré sú typické pre horúci prach v hmlovinách.

9/2012[upraviť kód]

M83 - Southern Pinwheel.jpg


Špirálová galaxia M83 nazývaná Galaxia Južný veterník. Nachádza sa vo vzdialenosti 12 liliónov ly v súhvezdí Hydra. Je to typická špirálová galaxia so žltým jadrom tvoreným staršími hviezdami a ramenami plnými mladých hviezdokôp a hviezdotvorných oblastí.

10/2012[upraviť kód]

Oblique View of Warm Season Flows in Newton Crater.jpg


Tmavé sezónne pruhy na Marse na okraji krátera Newton zachytené sondou MRO (Mars Reconnaissance Orbiter). Tmavé pruhy v strede snímky sa objavujú len počas marťanskej jari a leta, a preto podporujú hypotézu, že ich spôsobuje tečúca voda vyvierajúca z hlbín Marsa.

11/2012[upraviť kód]

The hidden fires of the Flame Nebula.jpg


Plamenná hmlovina, emisná hmlovina v súhvezdí Orión. Nachádza sa v blízkosti hviezdy Alnitak. Dramatické tmavé pásy v hmlovine sú tvorené prachom. Kombinácia tmavých prachových pásov a žiarivočervených oblastí vodíka dodáva hmlovine plamenný vzhľad.

12/2012[upraviť kód]

Vesta from Dawn, July 17.jpg


Jedna z prvých blízkych snímok planétky 4 Vesta, ktorú urobila zo vzdialenosti 15 000 km sonda Dawn. Hoci sondy už vyfotografovali zblízka niekoľko planétok, ani jedna z nich nebola taká veľká, ako 530-kilometrová Vesta, ktorá je tiež najjasnejšou planétkou viditeľnou na oblohe.

13/2012[upraviť kód]

Ógyalla39.JPG


Budova starého observatória Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove. V popredí sa nachádzajú slnečné hodiny.

14/2012[upraviť kód]

Messier 30 Hubble WikiSky.jpg


Guľová hviezdokopa označená ako M30, ktorá sa nachádza v súhvezdí Kozorožec a je od nás vzdialená 29 460 svetelných rokov. Snímku urobil Hubblov ďalekohľad v roku 2008.

15/2012[upraviť kód]

Crackling with Solar Flares Flare zoom in.jpg


Filament na južnej pologuli Slnka v spektre ultrafialového žiarenia.

16/2012[upraviť kód]

Ngc346.jpg


NGC 346, emisná hmlovina s otvorenou hviezdokopou v Malom Magellanovom mračne. Záber vo falošných farbách urobil Hubblov vesmírny ďalekohľad. NGC 346 je súčasťou najväčšej hviezdotvornej oblasti vo svojej galaxii a nachádza sa vo vzdialenosti asi 210 000 ly.

17/2012[upraviť kód]

NGC 1275 Hubble WikiSky.jpg


Detail NGC 1275, seyfertovej galaxie v súhvezdí Perzeus. Záber z HST z roku 2008 ukazuje jej veľmi aktívne jadro. Centrálnu oblasť obklopuje obrovský mrak s priemerom rádovo stoviek až tisícok svetelných rokov.

18/2012[upraviť kód]

Jupiter MAD.jpg


Snímka Jupitera v infračervenom spektre, ktorá vznikla vďaka prístroju Multi-Conjugate Adaptive Optics Demonstrator (MAD) na VLT. Farby na obrázku sú nepravé. Veľká červená škvrna nie je viditeľná, pretože v čase vzniku tejto fotografie sa nachádzala na opačnej strane planéty.

19/2012[upraviť kód]

Grand star-forming region R136 in NGC 2070 (infrared, captured by the Hubble Space Telescope).jpg


Mladá hviezdokopa R136 s vekom len niekoľko miliónov rokov, ktorá je súčasťou rozsiahlej hviezdotvornej oblasti Veľkého Magellanovho mraku. Snímka pochádza z HST, ale nebola urobená vo viditeľnom, ale v infračervenom žiarení. Vďaka tomu sa zobrazilo množstvo masívnych hviezd (niektoré na snímke majú vyše 100 hmotností Slnka), ktoré by vo viditeľnom svetle zakrýval prach.

20/2012[upraviť kód]

PGC 39058.jpg


Trpasličia galaxia PGC 39058 v súhvezdí Drak. V pravom hornom rohu snímky je jasná hviezda v popredí, ktorá omnoho vzdialenejšiu galaxiu prežaruje a sťažuje tak jej výskum. Záber vznikol v septembri 2010 prostredníctvom Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.

21/2012[upraviť kód]

A cosmic concoction in NGC 2467.jpg


NGC 2467, hviezdotvorná oblasť v súhvezdí Korma. Horúce mladé hviezdy osvetľujú oblaky prachu a plynu. Snímku vytvoril Hubblov vesmírny ďalekohľad za použitia troch farebných filtrov s celkovým expozičným časom 2000 sekúnd.

22/2012[upraviť kód]

Trantula Nebula fragment Hubble WikiSky.jpg


Fragment hmloviny Tarantula (NGC 2070) na zábere z Hubblovho vesmírneho teleskopu. Hmlovina Tarantula je oblasť H II v severovýchodnej časti Veľkého Magellanovho mraku. Je taká rozsiahla, že keby sa nachádzala tak ďaleko ako známa hmlovina Orión, tak by pokrývala na nebeskej sfére plochu približne velkosť 60 mesačných splnov.

23/2012[upraviť kód]

Looking cool and serene, Saturn shares its soft glow with Cassini.jpg


Saturn zachytený sondou Cassini krátko po rovnodennosti, ktorá nastala v roku 2009. Dôkazom rovnodennosti, čiže toho, že obe pologule planéty sú osvetlené narovnako je, že tiene prstencov ležia na rovníku. Pod prstencami je zachytený mesiac Tethys.

24/2012[upraviť kód]

Abell 383.jpg


Kopa galaxií Abell 383 obsahujúca tmavú hmotu, ktorá gravitačne ohýba svetlo prichádzajúce zo vzdialenejších galaxií. Tie sú preto zdanlivo natiahnuté a ohnuté do nezvyčajného tvaru.

25/2012[upraviť kód]

Keyhole Nebula - Hubble 1999.jpg


Hmlovina Kľúčová dierka, súčasť hmloviny Eta Carinae na mozaike snímok z HST z apríla 1999. Hmlovina Eta Carinae je difúzna hmlovina, jedna z najväčších oblastí H II v našej Mliečnej ceste. V jej vnútri sa nachádza premenná hviezda Eta Carinae, ktorá je jedna z najnestabilnejších známych hviezd.

26/2012[upraviť kód]

Atget crater EN0108828540M.jpg


Kráter Apollodorus nachádzajúci sa vo vnútri oveľa väčšieho krátera Panva Caloris na Merkúri. Okolo krátera sú lúčovité štruktúry nazvané Pantheon Fossae. Snímka bola zhotovená sondou MESSENGER v januári 2008 zo vzdialenosti 20 300 kilometrov od povrchu planéty.

27/2012[upraviť kód]

Telescope 140 foot Johann Hevelius.jpg


Dobová ilustrácia publikovaná v roku 1673 znázorňujúca 45 metrov dlhý šošovkový ďalekohľad, ktorý postavil Johannes Hevelius.

28/2012[upraviť kód]

SDO's Ultra-high Definition View of 2012 Venus Transit (193 Angstrom, leaving the Sun).jpg


Ultrafialový záber zo sondy SDO (Solar Dynamics Observatory) ukazuje časť slnečného disku a Venušu na pozadí slnečnej koróny. Tento záber sa podarilo urobiť počas prechodu Venuše popred slnečný disk pri pohľade zo Zeme 5. júna 2012.

29/2012[upraviť kód]

Stephan's Quintet Hubble 2009.full.jpg


Posledná servisná misia k Hubbleovmu vesmírnemu ďalekohľadu v roku 2009 umožnila mimo iného aj vznik tejto snímky štyroch interagujúcich galaxií známych ako Stephanov kvintet. Záber vznikol prostredníctvom novonainštalovanej kamery WFC 3. Stephanov kvintet tvoria štyri zrážajúce sa galaxie s katalógovými označeniami NGC 7320, NGC 7319, NGC 7318A a NGC 7318B.

30/2012[upraviť kód]

Spitzer IRAC+MIPS View of the Trifid Nebula.jpg


Hmlovina Trifid na zábere z infračerveného Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu. Prach je teplejší než plyn a preto infračervené snímky vyzerajú ako negatív svetelných snímok: prachové oblasti tmavé vo svetle sú na infračervených snímkach jasné.

31/2012[upraviť kód]

Lund Observatory.jpg


Stopy hviezd na dlho exponovanej snímke Lund Observatory vo Švédsku. Vedľa veže stojí busta Tycha Braheho.

32/2012[upraviť kód]

NGC 2440 by HST.jpg


Planetárna hmlovina NGC 2440 na zábere získanom Hubbleovým vesmírnym ďalekohľadom. Vo vnútri hmloviny sa skrýva jeden z najhorúcejších známych bielych trpaslíkov.

33/2012[upraviť kód]

Kotkasumu M16 yksityiskohta.jpg


Detail jedného z pilierov Orlej hmloviny (M16). Stĺpy z prachu a plynu ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi.

34/2012[upraviť kód]

Looking Down on a Shooting Star.JPG


Pohľad z Medzinárodnej vesmírnej stanice zachytený v auguste 2011 ukazuje meteor v zemskej atmosfére.

35/2012[upraviť kód]

ESO’s Very Large Telescope (VLT) observatory at Paranal.jpg


Konjunkcia Mesiaca, Venuše a Jupitera. Na horizonte žiari Mliečna cesta a v popredí sa nachádzajú ďalekohľady Very Large Telescope (VLT).

36/2012[upraviť kód]

PIA09813 Epimetheus S. polar region.jpg


Polárna oblasť mesiaca Epimethea, jedného z nepravidelných mesiacov planéty Saturn. Záber zhotovila koncom roka 2007 sonda Cassini.

37/2012[upraviť kód]

Ssc2007-07b.jpg


Netradičný záber hviezdokopy Plejády a okolitej medzihviezdnej hmoty. Falošná červená farba bola priradená dátam zozbieraným Spitzerovým vesmírnym teleskopom.

38/2012[upraviť kód]

M72 Hubble WikiSky.jpg


Guľová hviezdokopa M72 v súhvezdí Vodnára na snímke z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Záber zachytáva asi 100 000 hviezd.

39/2012[upraviť kód]

Sanzio 01 Plato Aristotle.jpg


Freska maliara Raffaella Santiho znázorňujúca dvoch významných starovekých mysliteľov zaoberajúcich sa medzi inými aj astronómiou - Aristotela a Platóna.

40/2012[upraviť kód]

Messier 106 by Spitzer.jpg


Snímka galaxie Messier 106 zložená zo záberov získaných v röntgenovom a viditeľnom spektre. M 106 je Seyfertova galaxia, z ktorej jadra vychádza dvojica výrazných žiariacich ramien.

41/2012[upraviť kód]

The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819-02.jpg


Záber Slnka v extrémnej ultrafialovej oblasti spektra zhotovený observatóriom Solar Dynamics Observatory (SDO) v auguste 2010.

42/2012[upraviť kód]

Arp116 Hubble.jpg


Dvojica galaxií: eliptická, pravdepodobne bližšia Messier 60 a vzdialenejšia špirálová NGC 4647 na zábere z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Táto dvojica je známa aj pod označením Arp 116 a je súčasťou Kopy galaxií v Panne.

43/2012[upraviť kód]

Infrared Image of Dark Cloud in Aquila.jpg


Infračervený záber hviezdotvornej oblasti, ktorá je súčasťou prstenca hviezd nazývaného Gouldov pás

44/2012[upraviť kód]

Ngc7009 hst big.jpg


Hmlovina NGC 7009 nazývaná tiež hmlovina Saturn, planetárna hmlovina v súhvezdí Vodnára

45/2012[upraviť kód]

Mercury, Venus and the Moon Align.jpg


Konjunkcia Merkúra, Venuše a Mesiaca nad observatóriom Paranal

46/2012[upraviť kód]

Blackeyegalaxy.jpg


Čiernooká galaxia (M 64), špirálová galaxia v súhvezdí Vlasy Bereniky. Nazýva tak podľa tmavej oblasti na sever od stredu galaxie. Táto tmavá oblasť je v skutočnosti rozsiahly komplex tmavých hmlovín, ktoré zacláňajú hviezdy v špirálových ramenách.

47/2012[upraviť kód]

Sun stone detail.JPG


Aztécky slnečný kalendár vytesaný v kameni, v súčasnosti umiestnený v múzeu Museo Nacional de Antropología

48/2012[upraviť kód]

Galactic Cntr full cropped.jpg


Širokouhlý pohľad na jadro našej Galaxie zachytávajúci tmavé mračná medzihviezdnej hmoty, ktoré zakrývajú priamy pohľad na hviezdy v centrálnej oblasti.

49/2012[upraviť kód]

Eagle Nebula from ESO.jpg


Celkový pohľad na Orliu hmlovinu (M16) zhotovený širokouhlou kamerou na observatóriu La Silla Observatory. Hmlovina obklopuje hviezdokopu s rovnakým označením.

50/2012[upraviť kód]

IC 2944, Nicknamed the Running Chicken Nebula.jpg


Hmlovina IC 2944 alebo neoficiálne Hmlovina bežiace kura, hviezdotvorná oblasť ležiaca vo vzdialenosti okolo 6500 ly v súhvezdí Kentaur

51/2012[upraviť kód]

VLT Observes the Antennae Galaxies.jpg


Interagujúce galaxie NGC 4038 a NGC 4039 nazývané Tykadlá na fotografii vytvorenej prostredníctvom Very Large Telescope (VLT)

52/2012[upraviť kód]

FlamingStarHunterWilson.jpg


Hmlovina Horiaca hviezda v súhvezdí Povozník. Hmlovina má rôzne odtiene červenej, fialovej až modrej farby a je súčasne emisnou aj reflexnou hmlovinou. K žiareniu ju núti horúca modrá hviezda AE Aurigae.