Portál:Astronómia/Obrázky týždňa (2015)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání


2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012 - 2013 - 2014 - 2015 - 2016 - 2017 - 2018 - 2019 - 2020

2015[upraviť zdroj]

1 | 2 | 3 | 9 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

1/2015[upraviť zdroj]

NGC5033HunterWilson.jpg

NGC 5033, Seyfertova galaxia v súhvezdí Rys. Okolo jej jadra sa vinú majestátne špirálové ramená s rozpätím vyše 100 000 ly. Má veľmi jasné a premenné jadro, zároveň však jeho najjasnejšia časť nie je totožná s rotačným centrom galaxie. Naznačuje to, že NGC 5033 podstúpila kolíziu a vznikla splynutím dvoch iných galaxií.


2/2015[upraviť zdroj]

PelicanHunterWilson09.jpg

Hmlovina IC 5067-70 Pelikán v súhvezdí Labuť. Pelikánovo oko a dlhý zobák vytvárajú prachové oblasti, kým zakrivenú hlavu a krk naznačuje jasne žiariaci plyn. V popredí hmloviny Pelikán ležia dve pomerne jasné hviezdy.


3/2015[upraviť zdroj]

Comet-Neat-Messier-44.jpeg

Kométa C/2001 Q4 (NEAT) prelietavajúca v uhlovej blízkosti otvorenej hviezdokopy Praesepe alebo Jasličky. Jasličky (M 44) sa pri pohľade voľným okom sa javia ako rozmazaná hmlistá škvrna. Je to pomerne stará otvorená hviezdokopa. Jej vek určený pomocou H-R diagramu dosahuje približne 600 – 730 miliónov rokov.

4/2015[upraviť zdroj]

NGC891HunterWilson.jpg

Špirálová galaxia NGC 891 v súhvezdí Androméda. Na rozdiel od oveľa známejšej galaxie M 31 v tomto súhvezdí je jasnosť je NGC 891 len 10 mag. a na tento objekt sa zo Zeme pozeráme takmer presne z boku. Pozdĺž rovníku tiahnuceho sa jej plochým, tenkým diskom má galaxia pás hmoty. Ten prekrýva aj jej centrálnu vydutinu. Pás je tvorený prachovými filamentmi.

5/2015[upraviť zdroj]

Nebulosa de Eta Carinae o NGC 3372.jpg

NGC 3372 alebo Hmlovina Eta Carinae je difúzna hmlovina, jedna z najväčších oblastí H II v našej Mliečnej ceste. V jej vnútri sa nachádza premenná hviezda Eta Carinae, ktorá je jedna z najnestabilnejších hviezd. Je od nás vzdialená približne 9 000 ly a nachádza sa v súhvezdí Kýl.

6/2015[upraviť zdroj]

Ngc2392.jpg

Hmlovina Eskimák, planetárna hmlovina v súhvezdí Blíženci. Skladá sa z vnútornej hmloviny a vonkajšieho hala. Z nášho pohľadu pripomína hlavu človeka, ktorá je obklopená kožušinovou kapucňou. Túto kapucňu v skutočnosti tvoria neobyčajné, celé svetelné roky dlhé oranžové vlákna.

7/2015[upraviť zdroj]

Pillars of creation 2014 HST WFC3-UVIS full-res denoised.jpg

Nová snímka z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu urobená v roku 2014 zachytáva známe Stĺpy stvorenia. Tieto stĺpy medzihviezdnej hmoty sú súčasťou Orlej hmloviny (M 16) v súhvezdí Hada. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy.

8/2015[upraviť zdroj]

NGC 6782HSTfull.jpg

NGC 6782, špirálová galaxia s priečkou, ktorej priemer je 80 000 ly. Ultrafialové pozorovania odhalili zložitú štruktúru okolo jej centra. Jej jadro obklopuje jasný prstenec tvorený mladými hviezdami.

9/2015[upraviť zdroj]

Hubble Interacting Galaxy NGC 6050 (2008-04-24).jpg

Prepletený pár špirálových galaxií s označením NGC 6050 a IC 1179 alebo Arp 272. Nachádzajú sa asi 450 miliónov ly ďaleko od nás. Dotýkajú sa svojimi špirálovými ramenami a ukazujú nám, ako bude asi v ďalekej budúcnosti vyzerať zrážka našej Galaxie s galaxiou M 31 v Androméde. Na snímke z Hubblovho ďalekohľadu vľavo vidíme pri Arp 272 aj tretiu galaxiu, ktorá je možno tiež členom interagujúcej sústavy.

10/2015[upraviť zdroj]

Jewel of the Solar System.jpg

Zložená snímka Saturna v prírodných farbách, ktorú v roku 2013 urobila sonda Cassini. Pekne viditeľný je záhadný polárny šesťuholník planéty. Tento útvar s priemerom 25 000 km je stabilný. Jeho strany a uhly sú pravidelné, je vnorený 100 km do atmosféry a zachováva si svoj tvar minimálne do 75 km hĺbky.

11/2015[upraviť zdroj]

PIA16550-MarsCuriosityRover-ShalerOutcrop-20121207.jpg

Pozoruhodné ostro modelované kamenné podložie nazývané "Shaler" vyfotografované na Marse roverom Curiosity. Nachádzajú sa v lokalite, kde sa stretávajú až tri rozličné typy terénu. Snímka je upravená do podoby blízkej tej, v akej by sme danú scenériu videli cez deň na Zemi.

12/2015[upraviť zdroj]

Supernova SNR B0509-67.5.jpg

Jemná štruktúra zvyšku supernovy SNR B0509-67.5. Obrázok vznikol kombináciou snímok HST (červená) a Chandry (modrozelená). Priemer hmloviny je asi 23 svetelných rokov a nachádza sa od nás vo vzdialenosti 160 000 svetelných rokov. Svetlo vybuchujúcej supernovy, ktorá je pôvodcom hmloviny, malo Zem zasiahnuť asi pred 400 rokmi, no z neznámych dôvodov sa o ňom nezanechal žiadny záznam.

13/2015[upraviť zdroj]

The Double Cluster.jpg

Dvojitá hviezdokopa v Perzeovi (h Persei a chí Persei). Voľným okom ju vidíme len ako hmlistú škvrnku, ale už pri pozorovaní triédrom sa nám zjaví bohaté, veľmi nahustené hviezdne pole. Menšími ďalekohľadmi v oboch hviezdokopách môžeme rozoznať spolu okolo 300 až 400 hviezd do 12. magnitúdy. Väčšina členov je žeravá a má modrobielu farbu, len niekoľko hviezd je chladných a červených.

14/2015[upraviť zdroj]

Arp116 Hubble.jpg

Eliptická galaxia M 60 (v strede) a špirálová galaxia M 59 (vpravo hore). Je dosť pravdepodobné, že tieto dve galaxie spolu interagujú, a že M 60 ako hmotnejšia z nich v priebehu nasledujúcej miliardy rokov celkom pohltí M 59. Objavil ich v roku 1779 nemecký astronóm Johann Köhler.

15/2015[upraviť zdroj]

Auroras over North America.jpg

Polárne žiary pozorované družicou nad Severnou Amerikou v októbri 2012. V okolí magnetických pólov je výskyt polárnych žiar najvyšší, ale výnimočne sa môžu objaviť aj v našich zemepisných šírkach, dokonca aj na rovníku. Nakoľko slnečný vietor zaplavuje rovnomerne celú guľoplochu s polomerom vzdialenosti Zeme, vyskytujú sa polárne žiary naraz na severnom aj južnom póle.

16/2015[upraviť zdroj]

ESO-M87.jpg

ESO záber na kopu galaxií Virgo. Tento rozľahlý systém sa nachádza vo vzdialenosti asi 60 miliónov svetelných rokov. Obsahuje okolo 1 300, možno však až 2 000 galaxií. V priestore medzi galaxiami je žeravá plazma s teplotou niekoľko desiatok miliónov stupňov a má väčšiu hmotnosť ako všetky galaxie dohromady. Vľavo dole je najhmotnejšia, dominantná galaxia kopy známa ako Messier 87 alebo Virgo A.

17/2015[upraviť zdroj]

Rho Ophiucus Widefield.jpg

Ako Ró Ophiuchi sa označuje mohutný komplex medzihviezdnej hmoty rozprestierajúci sa od hviezdy Ró Ophiuchi až k hviezde Antares. Tento prachoplynový komplex je jedna z najfarebnejších oblastí na oblohe a zároveň obľúbený objekt pre astrofotografov. Sýtočervená farba hmloviny pochádza z bombardovania plynu ultrafialovým žiarením mladých hviezd, zatiaľ čo modrú farbu spôsobuje rozptyl svetelných lúčov na prachových časticiach. Komplex Ró Ophiuchi je teda zároveň emisnou aj reflexnou hmlovinou.

18/2015[upraviť zdroj]

PIA19064-Ceres-DwarfPlanet-StillImage-20150414.jpg

Trpasličia planéta 1 Ceres, ako ju vyfotografovala sonda Dawn 14. a 15. apríla. Zložená snímka zachytáva severnú pologuľu planétky z výšky 22 000 km. Tohoročné snímky Cerery sú prvé blízke zábery trpasličej planéty, ktoré ľudstvo má.

19/2015[upraviť zdroj]

Sh2136s.jpg

Tmavá hmlovina a izolovaná Bokova globula vdB 141 alebo SH2-136 v súhvezdí Cefeus. Jej piliere pripomínajúce duchov môžeme pozorovať vďaka tomu, že trochu odrážajú svetlo okolitých hviezd. Priemer tejto hmloviny je asi 2 svetelné roky. Stredová oblasť tohto temného mraku sa rúca vlastnou gravitáciou a pravdepodobne sa z nej vyvinie dvojhviezda.

20/2015[upraviť zdroj]

NGC 2623 Hubble heic0912a.jpg

NGC 2623 alebo Arp 243, dvojica zrážajúcich sa galaxií v záverečnej fáze splývania. Pôvodne išlo o dve špirálové galaxie, ktoré sú teraz prepletené do jednej. Z jasného spoločného objektu v strede sa tiahne dvojica protistojných slapových chvostov dlhých vyše 50 000 ly. Kolízia vybudila v galaxiách intenzívnu hviezdotvorbu a oživila tiež supermasívnu čiernu dieru, vďaka ktorej teraz ich spoločné jadro žiari v celom elektromagnetickom spektre.

21/2015[upraviť zdroj]

NGC 346 in Small magellanic cloud.jpg

NGC 346, najväčšia hviezdotvorná oblasť v Malom Magellanovom mraku. Pri pozorovaní 15-centimetrovým ďalekohľadom sa ukáže veniec tesne spojených drobných hviezd vinúcich sa v hmlovine. Hviezdne embryá sú zoradené pozdĺž tmavých, pretínajúcich sa prachových pásov. Zatiaľ ešte nedosiahli štádium spaľovania vodíka. Ich životy budú krátke.

22/2015[upraviť zdroj]

NGC 4833 Hubble WikiSky.jpg

NGC 4833, jedna z dvoch pomerne výrazných guľových hviezdokôp v Muche. Túto malú guľovú hviezdokopu objavil Nicolas Louis de Lacaille. V dôsledku nízkej hustoty jej jadra nedrží gravitačne dobre pohromade a preto v priebehu vekov stratila už mnoho hviezd. NGC 4833 je, podobne ako iné objekty v Muche, stlmená a sčervenená medzihviezdnym prachom.

23/2015[upraviť zdroj]

Eso1439a.jpg

NGC 3532 zvaná aj Kúzelná studnička, otvorená hviezdokopa v súhvezdí Kýl. Zo vzdialenosti 1 430 ly sa nám na oblohe javí ako plôška s priemerom 70′. Je veľmi bohatá na hviezdy, v priestore s priemerom 29 ly ich obsahuje asi 130. Ďalekohľad s 15-cm priemerom objektívu ich rozlíši stovky a celá hviezdokopa sa v ňom javí ako ovál.

24/2015[upraviť zdroj]

Messier 63.jpg

Špirálová galaxia M 63 (NGC 5055), nazýva sa aj Slnečnica. Jej rozstrapkané žilkované ramená sa smerom von rozostupujú ako listy slnečnice. Hviezdy na okraji jej disku majú také vysoké obežné rýchlosti okolo jadra, že by ich odstredivá sila mala vymrštiť do vesmíru – to, že sa tak nedeje, je nepriamym dôkazom existencie tmavej hmoty, ktorej gravitácia sa pridáva ku gravitácii galaxie a drží ju pohromade.

25/2015[upraviť zdroj]

Last Image by NASA MESSENGER.jpg

Posledná snímka Merkúru odvysielaná sondou MESSENGER predtým, než sa tá 30. apríla 2015 roztrieštila o povrch planéty. Misia MESSENGER-u skončila z dôvodu, že sonde došlo palivo, ktorým by mohla zvyšovať svoju obežnú dráhu okolo Merkúra. Potom si provizórne svoju činnosť predĺžila ešte o niekoľko týždňov vypúšťaním hélia namiesto paliva.

26/2015[upraviť zdroj]

Small ngc4651.jpg

NGC 4651, zvláštna špirálová galaxia vo Vlasoch Bereniky. Na dlhoexponovaných snímkach sa ukázala slabá štruktúra v tvare dáždnika vychádzajúca z galaxie a s dĺžkou rovnakou akú má samotná galaxia. Zaslúžila sa o jej meno – Galaxia Dáždnik. Skladá sa zo slapového prúdu hviezd, pozostatku po satelitnej a rozpadnutej galaxii, ktorú väčšia galaxia pohltila.

27/2015[upraviť zdroj]

NGC 7662 "Blue Snowball".jpg

Planetárna hmlovina NGC 7662, ktorá sa v angličtine nazýva Blue snowball, čiže Modrá snehová guľa. Nachádza sa v západnej časti súhvezdia Androméda vo vzdialenosti asi 1 800 svetelných rokov. Patrí k najľahšie identifikovateľným planetárnym hmlovinám. Podrobnejšiu štruktúru hmloviny však odhalia len fotografické snímky. Centrálna hviezda má povrchovú teplotu 78 000 K.

28/2015[upraviť zdroj]

NGC 2467 and Surroundings.jpg

NGC 2467, otvorená hviezdokopa v súhvezdí Korma, ktorú obklopuje difúzna hmlovina. Kopu tvorí 25 hviezd. Táto snímka pochádza z 2,2 metrového teleskopu observatória La Silla a vznikla zo 49 záberov urobených cez 6 rozličných filtrov.

29/2015[upraviť zdroj]

Galaxie 4261.jpg

Eliptická galaxia NGC 4261, ktorá je zdrojom silného rádiového žiarenia. Tento sto miliónov svetelných rokov vzdialený objekt má priemer 60 000 ly, ale leží v strede medzi dvoma veľkými lalokmi žiariacimi v rádiovej časti spektra, ktoré merajú z jedného okraja po druhý až 150 000 ly. Detailná snímka z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu ukazuje, že hmota z aktívneho galaktického jadra prechádza kužeľovitou štruktúrou do rádiových lalokov. Okolo centrálnej čiernej diery po špirále krúži nečakane hustý disk prachovej hmoty.

30/2015[upraviť zdroj]

NH-Pluto-color-NewHorizons-20150713.png

Trpasličia planéta 134340 Pluto, ako bola nasnímaná sondou New Horizons 13. júla 2015, asi 16 hodín pred najväčším priblížením sondy k telesu. New Horizons je prvá kozmická sonda, ktorá skúma Pluto a vôbec nejaké teleso vzdialenejšie od Slnka než Neptún. V čase vzniku tejto snímky bola od neho vzdialená 766 000 km. Veľká svetlá oblasť v tvare srdca sa stala jedným z prvých pomenovaných útvarov na Plute a nesie meno Tombaugh Regio po Clydeovi Tombaughovi, objaviteľovi Pluta.

31/2015[upraviť zdroj]

Astrolabe-Persian-18C.jpg

Perzský astroláb z 18. storočia. Astroláb je historický astronomický prístroj a analógový počítač, ktorý sa používal na určovanie a predpovedanie pozícií hviezd a Slnka, určovanie miestneho času podľa miestnej zemepisnej dĺžky, na zememeračtsvo a trianguláciu. Bol to kruh rozdelený na stupne, pri meraní sa zavesil. Okolo stredu sa otáčalo rameno s dvoma priezormi (alhidáda).

32/2015[upraviť zdroj]

VISTA's infrared view of the Orion Nebula.jpg

Infračervený záber známej Veľkej hmloviny v Orióne (M 42) a hmloviny M 43 z observatória Paranal. M 42 je viditeľná aj voľným okom. Od Slnka je vzdialená asi 1 600 svetelných rokov a jej šírka je 33 svetelných rokov. V skutočnosti je to len najjasnejšia a k nám bližšia časť obrovského molekulárneho mraku, ktorý pokrýva väčšinu Orióna.

33/2015[upraviť zdroj]

Charon by New Horizons on 13 July 2015.png

Cháron, najväčší mesiac trpasličej planéty Pluto, na blízkom zábere zo sondy New Horizons. V porovnaní s Plutom je obrovský a tiež veľmi hmotný, a ťažisko ich vzájomného obehu leží mimo Pluta. Cháronov priemer je 1 208 km a vďaka tejto svojej veľkosti sa sformoval do takmer guľového tvaru. Sonda New Horizons objavila na povrchu systém priepastí väčších ako Veľký kaňon na Zemi.

34/2015[upraviť zdroj]

M76s.jpg

Hmlovina Malá činka (M 76), planetárna hmlovina v súhvezdí Perzeus. Dostala dve NGC čísla, pretože sa predpokladalo, že ide o dvojitú hmlovinu s dvomi zložkami vo vzájomnom kontakte. NGC 651 je však len severná časť hmloviny nasledujúca južnú. Svojím výzorom pripomína Hmlovinu Činka v Líške. Uhlovo je asi o polovicu menšia a viac než dvakrát vzdialenejšia ako hmlovina Činka.

35/2015[upraviť zdroj]

Lagoon Nebula.jpg

Hmlovina Lagúna známa aj ako M 8. V hmlovine je množstvo globulí, čo dokazuje, že v nej stále vznikajú nové hviezdy. Na povrchu tmavých stĺpov hmloviny prebieha tzv. fotónová erózia, čiže rozohrievanie, vyparovanie a ionizácia chladných plynov a prachu v stĺpoch. Ultrafialové žiarenie novovzniknutých hviezd zahrieva tmavé prachové oblaky a ionizuje vodík v nich.

36/2015[upraviť zdroj]

The star cluster Messier 7.jpg

Otvorená hviezdokopa M7, v ktorej dominujú jasné modré hviezdy. Vidíme ju aj voľným okom v súhvezdí Škorpión. Niekedy sa nazýva aj Škorpiónov chvost, lebo Ptolemaios ju opisoval ako „hmlovinu, ktorá nasleduje za žihadlom škorpióna“. Hviezdokopa sa premieta na doslova milióny nesúvisiacich hviezd z blízkosti galaktického centra. Priemer hviezdokopy je 17 svetelných rokov a je od nás vzdialená 815 svetelných rokov.

37/2015[upraviť zdroj]

Hubble Interacting Galaxy NGC 6621 (2008-04-24).jpg

NGC 6622 a NGC 6621, galaxie, ktoré spolu tvoria objekt Arp 81. Sú vo veľmi silnej interakcii, len 100 miliónov rokov po ich najväčšom vzájomnom priblížení. Stýkajú sa na veľkej ploche, čím vytvárajú pokrútené prúdy prachu a plynu, hviezdotvorné oblasti a slapový chvost s dĺžkou asi 200 000 ly priliehajúci k obom galaxiám. Neustále opakované približovanie týchto dvoch galaxií bude vo vzdialenej budúcnosti viesť k ich splynutiu.

38/2015[upraviť zdroj]

SH2-142HunterWilson.jpg

Hviezdotvorná oblasť známa ako Hmlovina Kúzelník, ktorá je formovaná hviezdami otvorenej hviezdokopy NGC 7380. Tie ju v súčinnosti s pôsobením plynu a prachu samotnej hmloviny vyformovali do podoby čarodejníka. Skutočný priemer hmloviny je približne 100 ly, zdanlivý ako priemer Mesiaca v splne. Možno ju nájsť aj malým ďalekohľadom v súhvezdí Cefeus.

39/2015[upraviť zdroj]

Heavens Above Her.jpg

Mliečna cesta dvíhajúca sa nad pozorovateľkou v Kalifornii. Je vlastne priemetom najbližších častí špirálových ramien Galaxie na oblohu. Tvorená je rozsiahlymi mrakmi hviezd (hustota hviezd v Mliečnej ceste je oveľa vyššia ako v ostatných častiach oblohy) a veľkým množstvom svietiacich a tmavých mrakov medzihviezdnej hmoty.

40/2015[upraviť zdroj]

NGC-6781.jpg

NGC 6781, planetárna hmlovina, ktorá sa nachádza v ľavom krídle Orla. V menšom prístroji vyzerá ako slabá hmlistá škvrnka okrúhleho tvaru, vo väčšom vďaka tmavým škvrnám pripomína Soviu hmlovinu vo Veľkej medvedici. Iní pozorovatelia prirovnávajú jej prstencový okraj a tmavé vnútorné oblasti k mydlovej bubline. Jeden z jej okrajov je nápadne jasnejší. Centrálna hviezda je pozorovateľná len veľkými ďalekohľadmi.

41/2015[upraviť zdroj]

MVIC sunset scan of Pluto.jpg

Okraj Pluta na snímke z New Horizons z jej preletu okolo trpasličej planéty 14. júla 2015. Nad obrovskými ľadovými horami s výškou 3,5 km vidieť vrstevnatú štruktúru jeho atmosféry. Snímka vznikla zo vzdialenosti 18 000 km a pokrýva oblasť širokú 1 250 km.

42/2015[upraviť zdroj]

NGC 7331 - Peris.jpg

NGC 7331, špirálová galaxia v súhvezdí Pegas ležiaca asi 4,3° severseverozápadne od hviezdy Matar. Jej vzdialenosť sa odhaduje na 50 miliónov svetelných rokov. Hoci sa na ňu dívame značne zboku, aj tak je viditeľná jej jemná špirálová štruktúra. Má stredne rozvinuté ramená a jej hmotnosť zodpovedá 61 miliardám našich Sĺnk.

43/2015[upraviť zdroj]

NASA Unveils Celestial Fireworks as Official Hubble 25th Anniversary Image.jpg

Westerlund 2, obrovská hviezdokopa asi troch tisícov mladých, masívnych hviezd v súhvezdí Kýl. Nachádza sa asi 20 000 svetelných rokov ďaleko a jej hviezdy s len asi 2 milióny rokov staré. Ultrafialové žiarenie najmasívnejších a najhorúcejších hviezd formuje okolitú hmlovinu a vytvára v nej prachové piliere a údolia.

44/2015[upraviť zdroj]

PIA20011-SaturnMoon-Enceladus-NPole-Closeup-20151014.jpg

Oblasť okolo severného pólu Saturnovho mesiaca Enceladus. Snímku urobila sonda Cassini v priebehu preletu 14. októbra 2015. Tento prelet, ktorý prebehol vo výške 1 839 km nad povrchom mesiaca, je celkovo 20. preletom tejto sondy nad Enceladom, a nemohol sa uskutočniť v prvých rokoch činnosti sondy, pretože vtedy bol severný pól Encelada ponorený do tmy.

45/2015[upraviť zdroj]

Giant Elliptical Galaxy NGC 1316 in Fornax Cluster.jpg

NGC 1316, nadobria galaxia v súhvezdí Pec s hmotnosťou 3 100 miliárd hmotností Slnka. Nachádza sa vo vzdialenosti 70 miliónov svetelných rokov. Hoci tvarom a veľkosťou pripomína eliptické galaxie, prachové pásy a disk sú typické pre špirálovité galaxie. Pravdepodobne vznikla zrážkou týchto dvoch typov v minulosti.

46/2015[upraviť zdroj]

Ugc5470.jpg

Regulus, najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lev a jedna z najjasnejších hviezd na nočnej oblohe. Má jasnosť 1,4 magnitúd. Je to modrobiela viacnásobná hviezda, ktorej hlavná zložka má spektrálny typ B7 V a je 130-krát svietivejšia než Slnko. V zdanlivej blízkosti Regula (na tejto snímke napravo od neho) je Leo I, guľová trpasličia galaxia.

47/2015[upraviť zdroj]

M33 - Triangulum Galaxy.jpg

Galaxia v Trojuholníku (M 33), špirálová galaxia nachádzajúca sa v súhvezdí Trojuholník. Je to tretia najväčšia galaxia v Miestnej skupine galaxií a je vzdialená od našej Galaxie približne 2,5 miliónov svetelných rokov. Má priemer 60 000 svetelných rokov a pretože je menšia a vzdialenejšia, javí sa nám na oblohe slabšia ako M 31. Za výnimočne dobrých podmienok ju možno vidieť aj voľným okom.

48/2015[upraviť zdroj]

NGC 2359, Thor's Helmet (core).jpg

Thorova prilba (NGC 2359), emisná hmlovina v súhvezdí Veľký pes. Má tvar bubliny s priemerom asi 30 svetelných rokov. Bublinu nafúkol energetický hviezdny vietor hviezdy zo zriedkavej skupiny Wolf-Rayetovych hviezd. Zložitejšie štruktúry v hmlovine vznikli pravdepodobne interakciou s okolitým molekulárnym mračnom. Hmlovina sa nachádza vo vzdialenosti 15 000 svetelných rokov.

49/2015[upraviť zdroj]

Heic1503a.tif

NGC 7714, veľmi zvláštne tvarovaná galaxia v súhvezdí Ryby. Vyzerá ako modrá špirálová galaxia, ktorá prechádza cez gigantický zlatistý prstenec. Ten prstenec je tvorený miliónmi starších, Slnku podobných hviezd, a pravdepodobne je súčasťou samotnej galaxie. Predpokladá sa, že za jej pretiahnutý a skrútený tvar môže menšia galaxia, ktorá cez svojho väčšieho suseda v minulosti dokonca priamo prešla.

50/2015[upraviť zdroj]

NGC 6729.jpg

Detailná snímka hmloviny NGC 6729 vo falošných farbách vytvorená observatóriom Very Large Telescope. Hmlovina leží v súhvezdí Južná koruna. Svojím tvarom pripomína kométu a súvisí s nepravidelnou premennou hviezdou R Coronae Austrinae. Kolísanie svetla z hmloviny sa zvyčajne spája s nepredpovedateľnou zmenou jasnosti tejto hviezdy.

51/2015[upraviť zdroj]

Zeta Oph Runaway Star.jpg

Záber zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu na hviezdu Zeta Ophiuchi a prach v jej okolí. Fotografia má nepravé farby. Aj keď je ζ Ophiuchi horúci modrý obor, javí sa červenkastá kvôli mračnu medzihviezdneho prachu, ktoré pohlcuje väčšinu jej svetla. Keby nebolo tohto mračna, ζ Ophiuchi by žiarila niekoľkokrát jasnejšie a patrila by medzi najjasnejšie hviezdy na oblohe.

52/2015[upraviť zdroj]

Messier 77 spiral galaxy by HST.jpg

Messier 77, špirálová galaxia v súhvezdí Veľryba. Je to seyfertova galaxia a v jadre má supermasívnu čiernu dieru. Vďaka nej prebiehajú v jadre búrlivé procesy. Hmotnosť celej galaxie predstavuje asi 160 miliárd sĺnk, len centrálne časti jadra do vzdialenosti 880 ly od jeho stredu obsahujú hmotu rovnajúcu sa asi 400 miliónom sĺnk. Jej priemer presahuje 100 000 ly.