Portál:História/Odporúčaný článok/9

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vyobrazenie erbu na erbovej listine od Vladislava II. Jagelovského
Vyobrazenie erbu na erbovej listine od Vladislava II. Jagelovského

Dejiny Košíc siahajú do obdobia stredného paleolitu, ako to dokazuje nález pästných klinov v mestskej časti Poľov a blízkej obci Kechnec. Slovanské osídlenie Košickej kotliny je kontinuálne dokázané od 7. storočia. Slovanské kmene si tu vybudovali v 9. a 10. storočí niekoľko hradísk, ktoré kultúrne gravitovali k Veľkej Morave, aj keď nie je dokázané, že pohanské osídlenie Košickej kotliny bolo jej integrálnou súčasťou.

V stredoveku bola Villa Cassa najdôležitejšou osadou v regióne s veľkým farským kostolom, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1230 (zároveň prvá písomná zmienka mesta). V roku 1290 dostali Košice mestské práva a ako sídlo Kráľovskej komory sa stali najdôležitejším mestom Horného Uhorska. Vďaka podpore kráľa Karola I. v boji proti šľachtickým rodom Omodejovcov v rokoch 1311 – 1312 sa stali oporou kráľovskej moci a boli im udelené mnohé hospodárske a právne výhody. Vrcholom kráľovskej priazne bolo Veľké privilégium Ľudovíta Veľkého pre mesto Košice z roku 1347 a udelenie erbu Košíc z roku 1369 – prvého erbu pre právnickú osobu v Európe vôbec. Košice boli najväčším stredovekým mestom na území Slovenska a druhým slobodným kráľovským mestom v hodnostnom poradí uhorských miest s mestskými výsadami, akými disponoval len Budín.