Preskočiť na obsah

Portál:Slnečná sústava/Obrázky týždňa (2008)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


Obrázky: 2008 - 2009 - 2010... - Univerzálne obrázky

Články: 2008 - 2009 - 2010... - Univerzálne články

Zaujímavosti: Staré zaujímavosti

26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52


Časť slnečného povrchu na zábere zo sondy TRACE


Snímka zo sondy Cassini poskytuje pohľad na prstence Saturna, ktoré čiastočne prekrývajú jeho najväčší mesiac Titan. Nad prstencami sa nachádza ďalší mesiac, malý Epimetheus.


Časť povrchu Marsu v nepravých farbách. Modré oblasti sú miesta, kde sa nenachádza prach. Na zábere je stena 10 kilometrov širokého impaktného krátera Zunil.


Celkový pohľad na planétu Neptún, ktorý vznikol zo záberov sondy Voyager 2. Zreteľný je búrkový útvar nazvaný Veľká tmavá škvrna, ktorý na neskorších záberoch Hubblovho ďalekohľadu už nebol pozorovaný.


Kráter Sullivan na Merkúre. Záber vytvorila sonda MESSENGER počas jej prvého preletu okolo planéty. Oblasť na snímke je blízko terminátoru, rozhrania dňa a noci na povrchu telesa.

Mapa južného pólu Jupitera zložená zo záberov sondy Cassini, ktorá snímkovala Jupiter keď okolo neho prelietala na svojej ceste k Saturnu. Sústredné kružnice predstavujú pásy a zóny, najväčšie útvary v atmosfére Jupitera, ktoré možno amatérskym ďalekohľadom pozorovať aj zo Zeme.


Planéta Zem, ako ju odfotografovala sonda Voyager 1 v júli 1990. Nachádzala sa vtedy vo vzdialenosti 6,4 miliárd km od Zeme a preto sa Zem zobrazila len ako drobný modrastý bod (v krúžku). Tmavé sfarbené pruhy na fotografii predstavujú odraz slnečného svetla na medziplanetárnej hmote.


Impaktný kráter Manicouagan, ktorý patrí medzi najväčšie impaktné krátery na Zemi. Jeho priemer je 100 km a vznikol asi pred 212 miliónmi rokov. Medzikriužie v kráteri bolo neskôr zatopené vodou.


Štyri najväčšie mesiace Jupitera, Galileove mesiace, ktoré boli prvými objavenými mesiacmi obiehajúcimi inú planétu. Zľava je to Io, Európa, Ganymedes a Kallisto.


Záber zo sondy Magellan, ktorý ukazuje časť venušského povrchu so záhadným útvarom pripomínajúcim pavučinu. Tieto útvary nájdené len na Venuši majú neznámy pôvod, predpokladá sa, že by mohli súvisieť so sopkami.


Počas pristávania sondy Phoenix na povrchu Marsu sonda Mars Reconnaissance Orbiter urobila túto unikátnu snímku krátera Heimdall a podarilo sa jej zachytiť sondu Phoenix vznášajúcu sa na padáku. Na výreze vľavo dole je zväčšená sonda Phoenix, ktorá v skutočnosti pristála pred samotným kráterom.


Úplné zatmenie Slnka v roku 1999, záber bol urobený vo Francúzsku. V tesnej blízkosti okraja Mesiaca lemuje slnečný disk ružovkastá chromosféra, spodná vrstva slnečnej atmosféry, ktorá je mimo zatmenia zo Zeme nepozorovateľná. Možno pozorovať aj protuberancie, obrovské výrony slenčnej plazmy.


Vonkajšie štruktúry slnečnej sústavy a poloha dvoch najvzdialenejších sond, Voyager 1 a Voyager 2 vzhľadom na ne. Najvnútornejšia modrá sféra je terminačná vlna, oblasť, kde rýchlosť častíc slnečného vetra klesá na podzvukovú. Obklopuje ju heliopauza tvaru kvapky. Vo smere svojho pohybu Slnko pred sebou tlačí ešte rázovú vlnu, v ktorej sa mení smer pohybu častíc hviezdneho vetra.


Polárna žiara na Saturne. Trojica snímok vznikla kombináciou snímok v ultrafialovom a viditeľnom spektre, pričom ultrafialové zábery urobil Hubblov vesmírny ďalekohľad v januári 2004 a zábery vo viditeľnom spektre vznikli v marci 2004.


Farebný obrázok zo sondy Galileo, na ktorom je planétka 243 Ida a jej malý mesiac Dactyl (vpravo). Ida je prvá známa planétka s mesiacom. Fotografia bola urobená zo vzdialenosti 10 500 kilometrov od Idy.


Jupiterov mesiac Io na fotografii zo sondy Galileo. Io obieha zo všetkých štyroch Galileových mesiacov najbližšie k Jupiteru a slapové sily planéty v ňom vyvolávajú mohutnú sopečnú aktivitu. Jasnooranžový materiál obklopuje vulkán Pelé.


Štart sondy MESSENGER s nosnou raketou Delta II. Sonda odštartovala 3. augusta 2004 z Kennedyho vesmírneho strediska. Jej cieľom je prieskum planéty Merkúr, pričom po dvoch preletoch bola v roku 2011 navedená na jeho obežnú dráhu. Prvý prelet prebehol v januári 2008 a druhý v októbri 2008.


Carolyn Jean Spellmanová Shoemakerová, americká astronómka, ktorá spolu so svojím manželom Eugenom Shoemakerom objavila celkove 32 komét. Ich najznámejším objavom bola kométa Shoemaker-Levy 9, ktorú objavili spolu s Davidom Levym.


Západ slnka na Marse. Fotografia bola urobená v roku 2005 robotickým vozidlom Spirit. Modrá farba je spôsobená rozptylom slnečného svetla na malých časticiach marťanského prachu vysoko v atmosfére.


Cháron, najväčší a prvý objavený mesiac trpasličej planéty Pluto, v reálnych farbách. Záber pochádza zo sondy New Horizons, ktorá okolo neho preletela v júli 2015 a urobila množstvo podrobných snímok jeho aj Pluta. New Horizons ukázala, že Cháron je, podobne ako jeho materské teleso, pravdepodobne geologicky aktívny. Na jeho povrchu objavila systém priepastí väčších ako Veľký kaňon na Zemi.


Miranda, jeden z väčších mesiacov Urána, ktorého zvláštnosťou je jeho veľmi členitý, akoby rozbitý povrch. Na povrchu sa dajú pozorovať kaňony s hĺbkou do 20 kilometrov. Mesiac vykazuje aj miernu geologickú aktivitu spôsobenú slapovými silami materskej planéty. Záber urobila sonda Voyager 2.


Tri konjunkcie Mesiaca s Venušou, dvoch najjasnejších telies nočnej oblohy, za súmraku. Konjunkcia je stav, v ktorom sú dve kozmické telesá zdanlivo blízko na oblohe, čo znamená, že ich vzájomná uhlová vzdialenosť je veľmi malá. Špeciálnym prípadom konjunkcie sú zákryty a prechody, počas ktorých sa jedno kozmické teleso dostane pred druhé.


Záber zo sondy Cassini, na ktorej je planéta Saturn aj s časťou svojich prstencov, ktoré vrhajú tieň na modro sfarbenú atmosféru planéty. Farby obrázku sú reálne. Hoci prstence pôsobia pri pohľade zo Zeme ako kompaktný útvar, v skutočnosti sú také riedke, že sonda Cassini rovinou Saturnových prstencov niekoľkokrát bez újmy preletela.


Olympus Mons, vyhasnutá sopka a pravdepodobne najvyšší vrch na Marse. Jeho výška dosahuje 27 km, alebo 25 km (podľa použitej strednej hodnoty povrchu Marsu). Základňa kužeľa má priemer 624 km, čo zodpovedá približne ploche Francúzska, pričom priemer kaldery je zhruba 85 km.


Veľká červená škvrna, najväčší búrkový útvar na Jupiteri, ktorý vyčnieva nad okolité mraky. Má tvar oválu s rozmermi 40 000 x 13 000 km a pomaly obieha okolo planéty. Je to cirkulačný útvar podobný pozemským hurikánom, ale neporovnateľne väčší a dlhšie trvajúci. Od jej prvého pozorovania uplynulo už viac ako 340 rokov.


Kosáčik Neptúna a jeho najväčšieho mesiaca Tritóna, ktorý urobila sonda Voyager 2, keď sa už od planéty vzďaľovala. Zo Zeme by nikdy nebolo možné vidieť Neptún v takejto fáze. Zblednutie zvyčajnej sýtej modrej farby planéty je spôsobené rozptylom svetla, ktoré dopadá pod iným uhlom.


Saturnov mesiac Dione vo farbách. Zložený obrázok vznikol zo snímok sondy Cassini, ktoré urobila v decembri 2004. Povrch Dione je tmavší ako povrch iných Saturnových mesiacov, čo nasvedčuje tomu, že sa tu vyskytujú kamenné plochy nepokryté ľadom.