Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo)
Prokuratúra (na Slovensku 1871 - 1952 štátne zastupiteľstvo; v Česku od roku 1993 státní zastupitelství; v nemecky hovoriacich krajinách: Staatsanwaltschaft) je orgán ochrany práva, ktorý koná vo verejnom záujme. Je to samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom.[1] Jej postavenie na Slovensku je v najširšom zmysle vymedzené v článku 149 Ústavy Slovenskej republiky a v Zákone č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.
Existujú tri najdôležitejšie teoretické modely prokuratúry:[2]
- Francúzsky model, v ktorého zmysle je prokuratúra kontrolný orgán štátu a je podriadená ministrovi spravodlivosti
- Nemecký model, ktorý chápe prokuratúru výlučne ako orgán trestného stíhania a štátnej obžaloby v súdnom procese
- Socialistický model, v ktorom má prokuratúra samostatné postavenie na úrovni ministerstiev
Prokuratúra Slovenskej republiky je rozdelená do troch stupňov - okresné prokuratúry, krajské prokuratúry a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
Prokurátor pôsobí v trestnom konaní, ale aj v civilnom konaní a dozerá nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy.
V trestnom konaní sú právomoci a povinnosti prokurátora vymedzené predovšetkým ustanoveniami Trestného poriadku, v zmysle ktorých vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní, podáva obžalobu a zastupuje ju v konaní pred súdom. Dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v podstate znamená dozor nad činnosťou policajtov pri rozhodovaní o trestných oznámeniach a pri vyšetrovaní trestných činov. V rámci tohto dozoru prokurátor má oprávnenia dávať záväzné pokyny na postup policajtov pri vyšetrovaní trestných činov, vyžadovať od policajta predloženie spisov, dokumentov a materiálov na zistenie, či policajt riadne postupuje v trestnom konaní, zúčastniť sa na vykonávaných úkonoch policajta alebo tieto úkony sám vykonať, vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci, vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania, zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými, odňať vec policajtovi a prikázať ju inému policajtovi, nariadiť, aby sa vo veci vykonalo vyšetrovanie. Iba prokurátor je v prípravnom konaní oprávnený podať obžalobu, uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste, rozhodnúť o postúpení veci alebo zastavení trestného stíhania proti konkrétnej osobe, schváliť zmier, nariadiť zaistenie majetku obvineného, vykonať zaistenie nároku poškodeného, nariadiť exhumáciu mŕtvoly, navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby a predĺženie lehoty trvania väzby, navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny.
V trestnom konaní pred súdom prokurátor vystupuje ako strana v konaní, pričom zastupuje obžalobu, na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí môže navrhovať a vykonávať dôkazy, prednáša záverečný návrh, má oprávnenie podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu.
V rámci všeobecného dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy má prokurátor právo preskúmavať na podnet alebo aj bez podnetu rozhodnutia štátnych orgánov, ako aj orgánov samosprávy pokiaľ vydávajú rozhodnutia v oblasti preneseného výkonu štátnej správy (napríklad rozhodnutia v priestupkovom alebo v stavebnom konaní). Ak prokurátor dospeje k záveru, že rozhodnutie je nezákonné, môže podať proti nemu protest. Prokurátor má taktiež právo podať upozornenie prokurátora, ak je orgán verejnej správy v konaní nečinný. V prípade územnej samosprávy, môže prokurátor podať protest proti všeobecne záväznému nariadeniu alebo proti uzneseniu zastupiteľstva.
V civilnom konaní má prokurátor oprávnenie vstupovať do konania vo veciach, vymedzených Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom. V prípade Civilného sporového poriadku majú prokurátori možnosť podať žalobu najmä v prípade uplatnenia nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní podľa Civilného mimosprového poriadku môže prokurátor vstúpiť do začatého konania okrem konania o rozvode či môže podať návrh na začatie konania, ak tak ustanovuje zákon alebo konanie možno začať aj bez návrhu. V správnom súdnom konaní môže prokurátor vstúpiť do akéhokoľvek konania alebo môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ak nebolo protestu prokurátora vyhovené. Môže taktiež podať správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ak orgán zostal nečinný aj po podaní upozornenia. Generálny prokurátor je oprávnený podať návrh na rozpustenie politickej strany a žalobu vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2007-08-13]. Dostupné online. Archivované 2007-06-24 z originálu.
- ↑ Svák, Ján. Organizácia a činnosť orgánov ochrany práva, VO PF UK, 1995