Príleskovci

	Príleskovci
	; Erb rodu Príleskovcov
Krajina	Uhorsko, Rakúsko-Uhorsko
Materská dynastia	Kotešovský (Kotešová) alebo Diviakovci
Tituly	kráľovský radca, hlavný komorník, podžupan, sudca, slúžny barón; poslanec; vicepalatín;
Zakladateľ	Peter zvaný Zeuke
Rok založenia; dynastie	okolo 1350
Štátna príslušnosť	uhorská
Ďalšie vetvy dynastie	Prvá vetva z Prílesa; Zemianskopodhradská línia (Príleskovci); Druhá vetva z Prílesa (Príleskovci); Michalova vetva (Príleskovci); Ondrejova vetva (Príleskovci);

Príleskovci (základný tvar: Príleský, prídomok: z Prílesa; maď. prileszi Prileszky, lat. Prileszky de Prilesz, nem. Prileszky von Prilesz) bola uhorská šľachtická rodina, odvodzujúc svoje priezvisko od zemanskej osady Príles, ktorú vlastnili. Prvá zmienka o Prílese pochádza z listiny, v ktorej Ladislav (syn Tomáša z Kotešovej) roku 1351 daruje usadlosť nazývanú Príles (Prilich), Petrovi zvanému Zeuke, pravdepodobnému zakladateľovi rodu Príleských.

Dejiny rodu

Príleskovci patria medzi popredný šľachtický rod na území Trenčianskej stolice. Ich pôvodom bola obec Príles na Považí, ktorá leží medzi Trenčianskou Teplou a Dubnicou. Najstaršia písomná zmienka o obci Príles je z roku 1351, v ktorej Lacko (Lauk), syn Tomáša z Kotešovej dáva usadlosť Príles (Prilich), Petrovi (Zeuke). Je možné,že Peter zvaný Zeuke (spomínaný v prvej písomnej zmienke, viď. vyššie), alebo nektorý člen rodiny z Kotešovej bol zakladateľom rodu, ktorý neskôr používal predikát z Prílesa. Faktom, ktorý môže potvrdiť túto hypotézu je skutočnosť, že rodina Príleských vlastnila ešte v 2. polovici 15. storočia rozsiahle majetky v Kotešovej a dokonca Mikuláš Príleský sa v roku 1525 podpísal ako Mikuláš z Malej Kotešovej.

Prvý známy člen rodiny Príleských bol Ladislav, ktorý bol v roku 1438 kráľovským svedkom pri uvádzaní šľachtických rodín do majetkov. Jeho syn Mikuláš bol slúžnym Trenčianskej župy. Slúžnym Trenčianskej župy sa stal aj syn Mikuláša Juraj (1493), po ňom aj Jurajov syn Michal a tiež Michalov vnuk Ján II. Jánov syn Mikuláš II. mal s manželkou Katarínou Urbanovskou dvoch synov a dcéru: Michala II., Jána III. a Katarínu. V tomto období nastáva vo vývoji rodu Príleských závažná zmena, pretože po smrti Mikuláša II. sa rodina so synmi Jánom III. a Michalom II. rozdelila na dve vetvy: Príleskovci zo Zemianskeho Podhradia a druhá vetva z Prílesia.

Svoj predikát si zapisovali v rôznych formách ako: Príleczky, Pryleczky, Prielezky a aj Pruelesky.^[1]

Príleskovci zo Zemianskeho Podhradia

Ján III. zdedil hodnosť slúžneho Trenčianskej župy a oženil sa s Juditou Husárovou, s ktorou mal dvoch synov a dve dcéry. Jeden zo synov Mikuláš III. bol v rokoch 1702 – 1730 kanonikom v Nitre. Druhý syn Pavol I. sa stal významným a uznávaným právnikom, autorom právnického diela o zvykovom práve Quadripartitum. Bol správcom majetkov Esterháziovcov a oravských Turzovcov. Jeho brat Mikuláš mal významné zásluhy na rekatolizácii obyvateľstva, Pavol bol horlivým protestantom a pre svoju orientáciu sa musel dostaviť pred kráľa. Pavol nemal pravdepodobne sídlo v Prílese, ale býval v rodinných majetkoch v Zemianskom Podhradí. Pavol Príleský zomrel v roku 1743 v Bratislave, kde je aj pochovaný. Významným právnikom sa stal aj Pavlov syn Alexej. V roku 1721 študoval v Jene a neskôr sa stal autorom viacerých právnických štúdií. Po roku 1736 definitíve odišiel z Prílesa a jeho trvalým sídlom sa stalo Zemanské Podhradie. Preto sa táto vetva rodiny nazýva zo Zemanského Podhradia. Alexej Príleský sa oženil s Alžbetou Radvanskou, s ktorou mal syna Ľudovíta a dcéru Esteru, ktorá sa vydala a porodila dcéru Ludoviku. Keď sa Ľudovít Ostrolúcky oženil s Ludovikou, vetva zo Zemianskeho Podhradia vymiera. Tato línia je pre slovenskú literatúru veľmi významná, pretože zostavila rozsiahlu rodovú knižnicu, ktorú využívali viacerí slovenskí vzdelanci, ako napr. Pavel Doležal, Žigmund Pauliny-Tóth, po získaní knižnice Ostrolúckymi ju navštevovali: Ľudovít Rizner, Ľudovít Štúr či Samuel Štúr.^[2]^[1]

Druhá vetva z Prílesa

Druhá vetva Príleských naďalej zostáva vo svojom materskom sídle v Prílese. Michal II. s Máriou Nevédy mal troch synov. Ján IV. sa stal jezuitom a bol známy ako náboženský spisovateľ, po rozpustení jezuitov v roku 1773 vstúpil do rehole piaristov^[3]. Jánov brat Matej I. mal tri deti: Albert bol v rokoch 1774 – 1809 nitrianskym kanonikom, dcéra Juliana so Zuzanou Nevédy sa stali zakladateľkami kostola sv. Anny v Trenčíne. V Prílese býval aj ďalší Matejov syn Juraj. Jurajov syn Gabriel je v Prílese doložený začiatkom 19. storočia. Pravdepodobne v tomto období bol prebudovaný Príleský kaštieľ na klasicistickú kúriu. Svoje ďalšie majetky mali aj v neďalekom Veľkom Kolačíne, kde sídlili potomkovia Ondreja Príleského(syna Michala). Najvýznamnejším členom rodiny Príleských sídliaci v Kolačíne bol Karol (nar. 1756), ktorý zastával tieto hodnosti: hlavný notár Trenčianskej župy, poslanec uhorského snemu, zástupca palatína a kráľovský radca. Na začiatku 19. storočia sa rodina Príleských z Prílesa odsťahovala. ^[4]

V roku 1916 získal Guido Príleský uhorský barónsky titul, a následne 2. septembra 1916 František Jozef I. udelil barónstvo aj jeho bratovi Karolovi s manželkou a synom.^[2]

Pôvod rodu

Rodový erb naznačuje, že Príleskovci mohli pochádzať z rodu Diviakovcov, ktorý sa rozčlenili na niekoľko vetiev. Viaceré rody mali identický erb: z pažite vyrastajúci strom a pod ním sa nachádza medveď. Ich rodový znak heraldický dopĺňajú znaky hviezdy a mesiaca.^[1]

Rodokmeň

Známi príslušníci rodu

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:^[1]

Peter (Zeuke) z Prílesu (14. storočie), pravdepodobný zakladateľ rodu
Ladislav Príleský (14. - 15. storočie), tzv. kráľovský človek (homo regius) - bol kráľovským svedkom pri uvádzaní šľachtických majetkov v Troch Dvoroch, Bohuniciach pri Ilave
Mikuláš Príleský (15. storočie), sporne diely majetku daroval rodu Podmanickovcov
Juraj Príleský (15. storočie), slúžny Trenčianskej župy, právny zástupca Podmanickovcov v spore o hranice Bytče
Ján I. Príleský (16. storočie), slúžny Trenčianskej župy, bojovník v bitke pri Moháči, kráľovský komorník
Mikuláš II. Príleský (17. storočie), sudca v Trenčíne, získal späť rodinný majetok v Prílese, manželka Katarína Urbanovská
Ján III. Príleský (17. storočie), sudca v Trenčíne, manželka Judita Husárová
Mikuláš Príleský (cca. *1662 - †1730), študoval teológiu vo Viedni, kanonik nitrianskej kapituly, titulárny opát, právnik
Pavol Príleský (*1664 - †1743), právnik, horlivý protestant, správca majetkov rodu Esterháziovcov a oravských Turzovcov, pridal sa k povstaniu Františka II. Rákociho, dostal amnestiu od Jozefa II.
Alexej Príleský (Alexius) (17. storočie), právnik, študoval v Jene, manželka Alžbeta Radvanská, pozvala spisovateľa Pavla Doležala aby vychovával jeho syna Ľudovíta
Ľudovít Príleský (17. storočie), manželka Jana Okoličániová - (dcéra Ester Príleska, ktorá sa vydala za saského generála Rozschütza)
Ján VII. Príleský (*1709 - †1790), jezuita, náboženský spisovateľ, vysokoškolský profesor filozofickej fakulty, kancelár a rektor Trnavskej univerzity
Albert Príleský (*1730 - †1809), zástupca nitrianskej kapituly na Uhorskom sneme
Juraj Príleský (*1736), podžupan Trenčianskej stolice, prebudoval sídlo Príleských
Jozef Príleský (*1711 - †1761), slúžny Trenčianskej župy
Karol I. Príleský (* 1756 - †1818), hlavný notár Trenčianskej župy, poslanec uhorského snemu, zástupca palatína, kráľovský radca, člen kráľovskej sudcovskej tabule, kráľovský radca
Xavier František Príleský (*1782), prísediaci krajského súdu
Tadeáš Príleský (*1826 - †1895), právnik, poslanec Uhorského snemu za Bratislavu (1867), Trnavu (1869) a Stupavu (1875), keďže nevedel dobre maďarsky v parlamente prezývali ho slovenské knieža
Karol III. Príleský (†1883), barón, posledný správca dvorného hospodárstva Františka Jozefa I.
Guido Príleský (?), barón, finančný riaditeľ rakúskej vlády v Bosne a Hercegovine.

Galéria

Súdny spis napísaný Karolom Príleským
Empírový kostol v Zemianskom Podhradí, 19. storočie, architektonicky nákres vytvorila Ester Príleská
Fotografia z prvej tretiny 20. storočia v Prílese. Kúria ktorá patrila práve Príleskovcom
Fotografia z prvej tretiny 20. storočia v Prílese. Kúria ktorá patrila práve Príleskovcom

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. Kapitola Príleskovci, s. 60, 61.
↑ ^a ^b SZLUHA, Márton. Felvidéki nemes családok I-II. : Árva, Trencsén, Zólyom – Sáros, Turóc. Budapest : Arcanum, 2007. [CD ROM]. ISBN 9789637374524. Heslo Prileszky, Prileszi nemes és báró. (maď.)
↑ Magyar Katolikus Lexikon [online]. [Cit. 2013-01-23]. Heslo Prileszky János, prileszi, SJ. Dostupné online. (maď.)
↑ Trenčianska Teplá [online]. Banská Bystrica: Vydavateľstvo SCM, 1995, [cit. 2013-01-25]. Dostupné online. Archivované 2012-07-26 z originálu.

Literatúra

Magyar Katolikus Lexikon [online]. [Cit. 2013-01-23]. Heslá Prileszky János, prileszi, SJ : Prileszky Károly, prileszi : Prileszky Miklós Ferenc, prileszi. Dostupné online. (maď.)
Trenčianska Teplá [online]. Banská Bystrica: Vydavateľstvo SCM, 1995, [cit. 2013-01-25]. Dostupné online. Archivované 2012-07-26 z originálu.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Príleskovci

Pozri aj

Externé odkazy

[:0-1] MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. Kapitola Príleskovci, s. 60, 61.

[:1-2] SZLUHA, Márton. Felvidéki nemes családok I-II. : Árva, Trencsén, Zólyom – Sáros, Turóc. Budapest : Arcanum, 2007. [CD ROM]. ISBN 9789637374524. Heslo Prileszky, Prileszi nemes és báró. (maď.)

[MKL-3] Magyar Katolikus Lexikon [online]. [Cit. 2013-01-23]. Heslo Prileszky János, prileszi, SJ. Dostupné online. (maď.)

[Trenčianska_Teplá-4] Trenčianska Teplá [online]. Banská Bystrica: Vydavateľstvo SCM, 1995, [cit. 2013-01-25]. Dostupné online. Archivované 2012-07-26 z originálu.

[1]

[2]

[3]

[4]