Rakúske vzdušné sily

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 11:46, 30. máj 2018, ktorú vytvoril Wizzard (diskusia | príspevky) (Odkaz zhodný s jeho popisom)
Rakúske vzdušné sily
Österreichische Luftstreitkräfte
Emblém rakúskych vzdušných síl
Emblém rakúskych vzdušných síl

Emblém rakúskych vzdušných síl
KrajinaRakúsko Rakúsko
Existencia1927 – 1938
1955 – súčasnosť
Vznikmáj 1955
Typvzdušné sily
Veľkosť~4 300 príslušníkov
56 lietadiel, 67 vrtuľníkov
Veliteliagenerálmajor Karl Gruber[1]
Nadradené jednotky Rakúske ozbrojené sily
Insígnie
Znak
Vojenská letka
Stíhacie lietadláEurofighter Typhoon
Výcvikové lietadláPC-7, Saab 105Ö
Dopravné lietadláC-130K, PC-6
VrtuľníkySA 316B, AB 212, OH-58B, S-70A

Rakúske vzdušné sily (nem. Österreichische Luftstreitkräfte) sú leteckou zložkou rakúskych ozbrojených síl (Bundesheer). Hlavnou úlohou rakúskych vzdušných síl je obrana rakúskeho vzdušného priestoru, vykonávanie leteckého prieskumu, leteckej prepravy, bojovej podpory pozemných jednotiek a vykonávanie letových činností pri riešení následkov prírodných katastrof doma i v zahraničí.

História

Rakúske vzdušné sily boli založené v máji 1955 víťaznými spojeneckými mocnosťami a rakúska štátna zmluva v roku 1955 zaviazala Rakúsko trvalej neutralite.

Rakúsky Saab J 29F Tunnan v leteckom múzeu

V decembri 1955 začali so základným leteckým výcvikom svojich príslušníkov na niekoľkých lietadlách Jakovlev Jak-11 a Jak-18, ktoré na rakúskom území zanechali ešte sovietske jednotky. V krátkom čase k nim pribudlo 21 ľahkých pozorovacích lietadiel Cessna O-1 Bird Dog, ktoré rakúske vzdušné sily získali od USA za symbolickú cenu 1 dolár v rámci povojnovej pomoci Rakúsku. Od začiatku 60. rokov rakúske vzdušné sily zabezpečovali obranu vzdušného priestoru 30 stíhačkami Saab J 29F Tunnan, ktoré získali z druhej ruky od švédskych vzdušných síl. Vzhľadom na obmedzenia, ktoré vyplývajú z rakúskej neutrality, neboli tieto lietadlá nikdy vyzbrojené raketami vzduch-vzduch. Lietadlá J 29F Tunnan zostali v prevádzke do roku 1972, kedy ich postupne nahradil typ Saab 105Ö. Tieto lietadlá plnili u rakúskych vzdušných síl úlohy cvičných, prieskumných, prepadových stíhacích a bojových lietadiel. V 80. rokoch sa ukázalo, že podzvukové lietadlá nie sú vhodné na vzdušný boj a nestačia ani na prípadných narušiteľov rakúskeho vzdušného priestoru. V máji 1985 tak rakúske vzdušné sily zakúpili z druhej ruky od švédskych vzdušných síl 24 stíhačiek Saab 35Ö Draken, ktoré v roku 1988 nahradili Saab 105Ö v úlohe hlavných prepadových stíhačiek. Lietadlá Saab 105Ö zostali v prevádzke ako cvičné/pozorovacie lietadlá.

Potreba nadzvukového stíhacieho letectva sa potvrdila už čoskoro potom, čo boli stíhačky Draken zavedené do služby. Od roku 1991 počas občianskej vojny v Juhoslávii bolo zaznamenaných niekoľko prípadov narušenia rakúskeho vzdušného priestoru bez povolenia lietadlami juhoslovanských vzdušných síl. Pri jednom incidente z dňa 28. júna 1991 prenikol juhoslovanský MiG-21 až do oblasti nad mesto Graz, dôsledkom čoho boli rozsiahle požiadavky na riešenie podobných situácií, resp. im zabrániť. Po opakovanom prekročení hraníc ozbrojenými lietadlami juhoslovanských vzdušných síl tak boli navrhnuté zmeny týkajúce sa hlavne leteckej výzbroje rakúskych bojových lietadiel.

Saab 35Ö Draken v službách rakúskych vzdušných síl

Od roku 1955 bolo rakúskym ozbrojeným silám zakázané prevádzkovať akýkoľvek riadený raketový systém, vrátanie rakiet vzduch-vzduch a rakiet zem-vzduch. V období po skončení studenej vojny boli bojové lietadlá vyzbrojené len hlavňovými zbraňami nedostatočné a nevyhovujúce na úlohy zabezpečenia obrany vzdušného priestoru. Rakúsky parlament tak hlasoval o zmene a doplnení tejto časti svojej štátnej zmluvy a v januári 1993 boli zo Švédska objednané moderné rakety vzduch-vzduch AIM-9 Sidewinder pre stíhacie lietadlá. Verzia Sidewinderu s lepšími výkonmi bola zakúpená priamo zo Spojených štátov, pričom dodávky začali v roku 1995. Francúzske protilietadlové raketové komplety Mistral boli zakúpené s cieľom posilniť pozemnú protivzdušnú obranu. Prvé Mistraly boli dodané v roku 1993 a posledné dodávky sa uskutočnili v roku 1996.

Dopravná spôsobilosť rakúskych vzdušných síl bola v roku 2003 zlepšená nákupom troch taktických dopravných lietadiel C-130 Hercules od Royal Air Force. Tieto lietadlá boli potrebné pre náročné mierové misie OSN, v ktorých Rakúsko zohralo svoju úlohu.

Prenajatý F-5E Tiger II rakúskych vzdušných síl

V roku 2005 boli vyradené zo služby stíhačky Saab 35Ö Draken, ktoré boli potom nahradené lietadlami Eurofighter Typhoon. Pred prvými dodávkami stíhačiek Typhoon boli od švajčiarskych vzdušných síl prenajaté stíhačky F-5E Tiger II ako dočasná výpomoc. Nákup Eurofighterov sa stal v Rakúsku predmetom kontroverzie, problémov a podozrenia z korupcie.[2] Začiatkom 21. storočia Rakúsko plánovalo zakúpiť 24 stíhačiek Eurofighter Typhoon, ale neskôr bol ich počet znížený na 18.[3] V roku 2007 rakúske ministerstvo obrany znížilo počet objednaných lietadiel na 15 a v tom istom roku rakúske vzdušné sily prevzali prvý Eurofighter Typhoon verzie Tranche 1, pričom jednotková cena lietadla pre rakúske vzdušné sily, vrátane pozemného zabezpečenia a príslušenstva, dosiahla 114 miliónov eur.[3] Išlo o čiastočne použité stroje pôvodne určené pre Luftwaffe.[3] Podľa pôvodnej zmluvy mali rakúske vzdušné sily získať 18 stíhačiek Eurofighter Typhoon verzie Tranche 2 za jednotkovú cenu 108 miliónov eur.[3] Lietadlá verzie Tranche 1 majú obmedzené bojové schopnosti. Ide hlavne o obmedzené schopnosti viesť boj vzduch-vzduch a chýbajúce niektoré pokročilé schopnosti radaru, avioniky a možnosti použiť najnovšie zbrane.[3] Na rozdiel od stíhačiek neskorších výrobných verzií, nemá verzia Tranche 1 schopnosť viesť boj proti pozemným cieľom.[3] Posledné 15. lietadlo Eurofighter Typhoon bolo dodané dňa 24. septembra 2009. Značné prevádzkové náklady a veľmi nákladné budúce modernizácie viedli v roku 2017 rakúskeho ministra obrany k rozhodnutiu o vyradení a nahradení stíhačiek Typhoon vojensky a nákladovo efektívnejším typom.[3]

Štruktúra

Rakúsko: Rakúske vzdušné sily
Bojové jednotky:
aktívne letecké základne taktického letectva
aktívne letecké základne vrtuľníkového letectva

Jednotky bojovej podpory:
aktívne letecké základne transportného letectva
jednotky protivzdušnej obrany

Jednotky bojového zabezpečenia:
aktívne letecké základne výcvikových jednotiek

  • Veliteľstvo kontroly vzdušného priestoru (Kommando Luftraumüberwachung), sídlo v Salzburgu[4]
    • Radarový prápor (Radarbataillon), sídlo v Salzburgu[5]
    • Monitorovacie krídlo (Überwachungsgeschwader), základňa Zeltweg[6]
    • 2. protilietadlový prápor (Fliegerabwehrbataillon 2), sídlo v Zeltwegu a v Aigen im Ennstal[7]
    • 3. protilietadlový prápor (Fliegerabwehrbataillon 3), sídlo v Salzburgu
    • 2. letecké opravárenské zariadenie (Fliegerwerft 2), základňa Zeltweg[8]
    • Technicko-logistické centrum (Technisch-Logistisches Zentrum), základňa Zeltweg[9]
  • Veliteľstvo leteckej podpory (Kommando Luftunterstützung), základňa Hörsching
    • Krídlo leteckej podpory (Luftunterstützungsgeschwader), základňa Langenlebarn[10]
      • Letka stredných dopravných vrtuľníkov (mittlere Transporthubschrauberstaffel), základňa Langenlebarn: S-70A-42 Black Hawk
      • Letka ľahkých viacúčelových vrtuľníkov (Mehrzweckhubschrauberstaffel), základňa Langenlebarn: OH-58B Kiowa
        • Vrtuľníková základňa Sever (Hubschrauber-Stützpunkt Nord), sídlo v Allentsteigu: OH-58B Kiowa
      • Letka ľahkých dopravných lietadiel (leichte Lufttransportstaffel), základňa Langenlebarn: PC-6
        • Vojenské letisko Viedenské Nové Mesto/Západ (Militärflugplatz Flugplatz Wiener Neustadt/West), sídlo na letisku Viedenské Nové Mesto/Západ: PC-6
      • Letka leteckého prieskumu (Luftaufklärungsstaffel), základňa Langenlebarn: PC-6, OH-58B Kiowa
    • Letka spojovacích vrtuľníkov (Verbindungshubschrauberstaffel), základňa Aigen im Ennstal: SA 316B Alouette III
      • Vrtuľníková základňa Klagenfurt (Hubschrauber-Stützpunkt Klagenfurt), sídlo na letisku v Klagenfurte: SA 316B Alouette III
      • Vrtuľníková základňa Punitz (Hubschrauber-Stützpunkt Punitz), sídlo na letisku v Punitze: SA 316B Alouette III
      • Vrtuľníková základňa Schwaz (Hubschrauber-Stützpunkt Schwaz), heliport Schwaz: SA 316B Alouette III
    • Letka ľahkých dopravných vrtuľníkov (leichte Transporthubschrauberstaffel), základňa Hörsching
    • Letecká dopravná letka (Lufttransportstaffel), základňa Hörsching: C-130K Hercules
    • 1. letecké opravárenské zariadenie (Fliegerwerft 1), základňa Langenlebarn[11]
    • 3. letecké opravárenské zariadenie (Fliegerwerft 3), základňa Hörsching[12]
    • Letecké technologické logistické centrum (Luftfahrttechnologisches Logistikzentrum), základňa Hörsching
  • Škola personálu vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Flieger- und Fliegerabwehrtruppenschule), základňa Langenlebarn
    • Výcvikové oddelenie pre vrtuľníky (Lehrabteilung Hubschrauber), základňa Langenlebarn: SA 316B Alouette III
    • Výcvikové oddelenie pre lietadlá (Lehrabteilung Fläche), základňa Zeltweg: PC-7

Lietadlový park

Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V službe[13] Poznámky
Stíhacie lietadlá
Eurofighter Typhoon Nemecko Nemecko
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Španielsko Španielsko
Taliansko Taliansko 		stíhacie lietadlo Tranche 1 15 Všetky lietadlá majú byť v roku 2020 vyradené a nahradené pravdepodobne 18 lietadlami Saab JAS 39E/F Gripen.[3]
Dopravné lietadlá
Lockheed C-130 Hercules USA USA taktické dopravné lietadlo C-130K 3
Pilatus PC-6 Švajčiarsko Švajčiarsko ľahké viacúčelové/dopravné lietadlo PC-6 8
Cvičné lietadlá
Pilatus PC-7 Švajčiarsko Švajčiarsko ľahké cvičné lietadlo PC-7 13
Saab 105 Švédsko Švédsko cvičné prúdové/pozorovacie lietadlo Saab 105Ö 18 Všetky lietadlá majú byť v roku 2020 vyradené a následne nahradené pravdepodobne typom Alenia Aermacchi M-346 Master.[3]
Vrtuľníky
Aérospatiale Alouette III Francúzsko Francúzsko ľahký spojovací/viacúčelový vrtuľník SA 316B 24
Agusta-Bell AB 212 USA USA ľahký viacúčelový vrtuľník AB 212 23
Bell OH-58 Kiowa USA USA ľahký prieskumný vrtuľník OH-58B 11
Sikorsky S-70 Black Hawk USA USA viacúčelový vrtuľník S-70A-42 9

Referencie

  1. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Kommando Luftstreitkräfte [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
  2. ↑ Eurofighter’s Rough Ride in Austria Continues [online]. defenseindustrydaily.com, 2014-06-24, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h i Jan Grohmann. Trápení u konce? Rakousko ukončuje provoz stíhaček Eurofighter. Armádní noviny, júl 2017. Dostupné online [cit. 2017-09-02]. ISSN 1805-4617.
  4. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Luftraumüberwachung [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
  5. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Radarbataillon [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
  6. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Überwachungsgeschwader [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
  7. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Fliegerabwehrbataillon 2 [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
  8. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Fliegerwerft 2 [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
  9. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Technisch-Logistisches Zentrum [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
  10. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Luftunterstützungsgeschwader [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
  11. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Fliegerwerft 1 [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
  12. ↑ BMLVS - Abteilung Kommunikation - Referat 3. Fliegerwerft 3 [online]. bundesheer.at, [cit. 2018-04-07]. Dostupné online.
  13. ↑ World Air Forces 2018

Iné projekty

Externé odkazy

Portal Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rakúske_vzdušné_sily&oldid=6676720“