Northrop F-5

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Northrop F-5
J-3005.jpg
F-5E Tiger II
Typ ľahké stíhacie lietadlo
Výrobca Northrop
Prvý let 30. júla 1959
Zavedený 1962
Charakter v službe
Hlavný používateľ Vzdušné sily Kórejskej republiky
Švajčiarske vzdušné sily
Brazílske vzdušné sily
Výroba 1959–1987
Vyrobených 2246
Varianty F-5A/B
F-5E/F
RF-5A/RF-5E

Northrop F-5 je americké dvojmotorové ľahké stíhacie lietadlo, vyvinuté spoločnosťou Northrop Corporation. Je určené na vybojovanie vzdušnej nadvlády, ale môže byť použité aj pri útokoch na pozemné ciele. Napriek tomu, že bolo pôvodne vyvinuté ako palubná stíhačka, uplatnilo sa hlavne ako lacná alternatíva stíhacieho lietadla pre spojencov USA v zahraničí. Lietadlo bolo zaradené vo vzdušných silách viac ako 30 štátov po celom svete. Používatelia stíhačiek F-5 si cenili hlavne ich vysokú obratnosť, jednoduchú údržbu a nízke prevádzkové náklady.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý prototyp s označením YF-5A.
Oficiálne predstavenie F-5E Tiger II.

F-5 vznikla ako odpoveď na požiadavky US Navy, ktoré hľadalo malú a ľahkú prúdovú stíhačku, schopnú operovať z paluby eskortnej lietadlovej lode. Spoločnosť Northrop Corporation zareagovala na tieto požiadavky návrhom lietadla N-156, ktoré malo byť poháňané dvomi prúdovými motormi General Electric J85. Zaujímavosťou je, že J85 už bol overený motor, ktorý predstavoval pohon strely s plochou dráhou letu ADM-20 Quail (GAM-72). Strela bola nesená bombardérmi B-52 a slúžila ako klamný cieľ. Použitie takéhoto motora sa javilo byť ideálnym riešením pre inštaláciu do malého trupu lietadla a zároveň poskytovalo výborný pomer ťahu k hmotnosti. Americké námorníctvo však pristúpilo k vyradeniu eskortných lietadlových lodí a tak stratilo záujem aj o projekt stíhačky N-156. Inžinieri spoločnosti Northrop však napriek tomu pokračovali vo vývoji a tak sa zrodilo jednomiestne stíhacie lietadlo N-156F a jeho dvojmiestny cvičný variant N-156T.

Dvojmiestna konštrukcia N-156T zaujala US Air Force, ktoré síce v tej dobe nehľadalo frontovú stíhačku, avšak potrebovalo nahradiť zastarané cvičné lietadlá T-33 “Shooting Star”. Variant N-156T bol nakoniec vybraný ako vhodný kandidát budúceho cvičného stroja pre americké letectvo. Z tejto konštrukcie nakoniec vznikol produkčný model T-38 “Talon”, ktorého sa vyrobilo celkovo 1187 kusov.

V prípade jednomiestnej N-156F, o ktorú letectvo neprejavilo záujem, pokračoval Northrop naďalej vo financovaní vývoja vo vlastnej réžii a preto bolo napredovanie tohto projektu pomalšie. Obrat však nastal počas vrcholenia Studenej vojny, kedy sa Sovietskemu zväzu darilo rozširovať svoju sféru vplyvu, čo išlo ruku v ruke s dodávkami modernej výzbroje do spriatelených krajín. V reakcii na túto situáciu spustili Spojené štáty program vojenskej pomoci (Military Assistance program) pre spojencov USA, vrámci ktorého mali byť tieto krajiny zásobené modernou vojenskou technikou. Nízke náklady a jednoduchosť požívania N-156F boli natoľko sľubné, že americká vláda podpísala s firmou Northrop zmluvu na výrobu troch funkčných prototypov. Prvý z nich vzlietol zo základne Edwards 30. júla 1959. Za zmienku stojí, že hneď počas prvého letu prekročil tento prototyp bez problémov rýchlosť zvuku. Napriek sľubnému začiatku sa americké letectvo stavalo k projektu pomerne ľahostajne, až kým prezident John F. Kennedy nevzniesol vrámci program “F-X” požiadavku na novú exportnú stíhačku pre amerických spojencov. Dňa 23. apríla 1962 sa lietadlo N-156F stalo víťazom program “F-X” a 9. augusta bolo oficiálne označené ako F-5. Prvý produkčný model dostal následne pomenovanie F-5A a prezývku Freedom Fighter. Výroba tejto verzie prebiehala od októbra 1962 až roku 1972. V priebehu tohto obdobia Northtrop vyprodukoval 636 strojov F-5A a zároveň začal vyrábať dvojmietstnu cvičnú verziu F-5B, ktorých zišlo z linky celkovo 200 kusov.

F-5A bola vyrábaná taktiež v prieskumnej verzii, ktorá mala integrované štyri fotoaparáty KS-92A a niesla označenie RF-5A “Tigereye”. V rokoch 1965 až 1970 vyrábala kanadská spoločnosť Canadair v licencii varianty CF-5A a CF-5B. Išlo o mierne upravené verzie pre Kanadské kráľovské letectvo, ktoré sa od svojich amerických proťajškov líšili nástavcom na tankovanie paliva za letu a výkonnejšími motormi Orenda J85-CAN0-15. Podobne vznikli lietadlá pre Španielske vzdušné sily - bojová SF-5A, cvičná SF-5B a prieskumná SRF-5A, ktoré vyrábala v licencii španielska firma CASA.

F-5A bola vyrábaná taktiež v prieskumnej verzii, ktorá mala integrované štyri fotoaparáty KS-92A a niesla označenie RF-5A “Tigereye”. V rokoch 1965 až 1970 vyrábala kanadská spoločnosť Canadair v licencii varianty CF-5A a CF-5B. Išlo o mierne upravené verzie Kanadského kráľovského letectva, ktoré sa od svojich amerických proťajškov líšili nástavcom na tankovanie paliva za letu a výkonnejšími motormi Orenda J85-CAN0-15. Podobne vznikli lietadlá pre Španielske vzdušné sily - bojová SF-5A, cvičná SF-5B a prieskumná SRF-5A, ktoré vyrábala v licencii španielska firma CASA.

Od roku 1970 hľadali Spojené štáty náhradu za exportne ponímanú F-5A, aby udržali krok s vývojom pokročilých stíhacích lietadiel v Sovietskom zväze. Hlavným cieľom v tej dobe prebiehajúceho programu IFA (International Fighter Aircraft) bolo postaviť stíhačku, schopnú vybojovať vzdušnú nadvládu s protivníkom nie menším, ako bol MiG-21. Fishbed, ako bol MiG-21 v kóde NATO označovaný, dodával Sovietsky zväz vo veľkých počtoch krajinám Varšavskej zmluvy, ale aj iným svojim spojencom. Na túto výzvu zareagoval Northrop lietadlom, postaveným na báze F-5A, ktoré však bolo vybavené podstatne sofistikovanejšou avionikou a výkonnejšími motormi.[1] Tento stroj, nazvaný F-5E Tiger II, absolvoval svoj prvý let 11. augusta 1972 a bol zaradený do služby v roku 1975.[2] Táto jednomiestna stíhačka mala taktiež dvojmiestnu cvičnú verziu, nazvanú analogicky k predchodcom F-5F. Tá sa prvýkrát vzniesla k oblohe v septembri 1974.[3]

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Radar APQ-153 v kórejskej F-5E.
Moderný kokpit brazílskej F-5EM.

F-5A a F-5B[upraviť | upraviť zdroj]

Pohon prvej produkčnej verzie F-5A zabezpečovala dvojica prúdových motorov J-85-GE-13, z ktorých každý mal maximálny ťah 18 kN. Tie umožňovali lietadlu vyvinúť vo výške 11 000 m rýchlosť až 1,4 Mach. Dostup stíhačky bol 15 390 m a maximálny dolet na interné nádrže predstavoval 2 232 km. F-5A bola optimalizovaná predovšetkým na ničenie pozemných cieľov a mala spočiatku len obmedzené možnosti pôsobiť proti iným lietadlám. Hlavným dôvodom bola absencia palubného rádiolokátora. Štandardnú výzbroj tvorila dvojica kanónov M39 kalibru 20 mm, umiestnených na ľavej a pravej strane nosa lietadla. Jedinými strelami typu vzduch-vzduch boli dve tepelne navádzané AIM-9 Sidewinder, nesené na koncoch krídel. Pod krídlami sa nachádzali ďalšie štyri závesníky a ešte jeden bol pod trupom stíhačky. Všetkých päť závesných bodov však bolo určených na nesenie bômb, riadených striel vzduch-zem a kontajnerov s neriadenými protizemnými raketami.

Cvičná verzia F-5B vychádzala konštrukčne z F-5A a okrem druhej kabíny pre inštruktora sa od “áčka” líšila dlhším nosom a absenciou jedného kanóna.

F5-E Tiger II[upraviť | upraviť zdroj]

Pri modernizovanom F-5E sa venovala špeciálna pozornosť zlepšeniu výkonu, čo bolo dosiahnuté osadením motorov General Electric J85-GE-21B. Každý z nich mal výkon 22,2 kN, čím sa mierne zvýšil dostup, a to na 15 790 m. Vďaka výkonnejším motorom dosahoval stroj maximálnu rýchlosť až 1 730 km/h. V súvislosti s väčšou pohonnou jednotkou museli byť zmeny prevedené aj na draku lietadla, ktorý je o niečo dlhší ako jeho predchodca. Zväčšením trupu získali konštruktéri taktiež viac priestoru pre interné palivové nádrže, čím sa predĺžil dolet asi na 2 480 km.

S predĺžením nábehovej hrany a zväčšením krídel sa zlepšila manévrovateľnosť lietadla.

K zásadnému zlepšeniu z hľadiska bojovej efektívnosti došlo inštaláciou pulzného dopplerovského rádiolokátora Emerson Electric AN/APQ-153. Ten pracoval v štyroch režimoch - AA1 a AA2, ktoré vyhľadávali vzdušné ciele, nachádzajúce sa v rôznych vzdialenostiach; režim "dogfight", ktorý zamkol najbližší cieľ a umožnil zamieriť kanóny; a mód, ktorý zamkol cieľ, vypočítaval letovú obálku rakety AIM-9 Sidewinder a pomohol pilotovi dostať sa do správnej polohy pre odpálenie strely.[4] AN/APQ-153 má horizontálne pokrytie +-45 stupňov a dokáže detegovať vzdušné ciele na vzdialenosť 37 km.[5] Neskôr boli lietadlá F-5E modernizované rádiolokátorom AN/APQ-159, ktorý má dosah až 74 km a je napojený na displej, vďaka čomu môže byť v televíznom režime ovládaná strela typu vzduch-zem AGM-65 Maverick.[6]

K ďalším vylepšeniam v porovnaní s verziou F-5A patrí priehľadový displej (HUD), inerciálny navigačný systém, systém elektronických protiopatrení a HOTAS. Koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick) predstavuje usporiadanie najdôležitejších ovládacích prvkov na plynovej a riadiacej páke. Pilot tak môže prepínať medzi zbraňovými systémami a priebežne voliť najvhodnejší režim radaru bez toho, aby musel dať ruky preč z plynovej alebo riadiacej páky.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Čílska F-5E Tigre III.
Marocká F-5.
Švajčiarska F-5E Tiger II z akrobatického tímu Patrouille Suisse.
Iránska F-5E Tiger II.
Španielska F-5M.
Singapurská F-5.
Thajská F-5E.
Turecká NF-5A z akrobatického tímu Turkish Stars.
Filipínska F-5M.

Súčasní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Bahrajn Bahrajn

Kráľovské letectvo Bahrajnu: k decembru 2015 mali 8 strojov F-5E a 4 kusy F-5F.

Botswana Botswana

Vzdušné sily Botswany: k decembru 2015 mali 10 strojov F-5A a 3 kusy F-5D.

Brazília Brazília

Brazílske vzdušné sily: k decembru 2015 mali 43 strojov F-5EM a 3 kusy F-5FM.

Čile Čile

Čilské vzdušné sily: k decembru 2015 mali 9 strojov F-5E a 2 kusy F-5F.

Honduras Honduras

Vzdušné sily Hondurasu: k decembru 2015 mali 3 stroje F-5E a 1 kus F-5F.

Indonézia Indonézska republika

Irán Irán

Keňa Keňa

Kenské vzdušné sily: k decembru 2015 mali 17 strojov F-5E a 4 kusy F-5F.

Kórejská republika Kórejská republika

Vzdušné sily Kórejskej republiky: k decembru 2015 mali 158 strojov F-5E a 36 kusov F-5F.

Malajzia Malajzia

Kráľovské letectvo Malajzie: k decembru 2015 mali 6 strojov F/RF-5E a 3 kusy F-5F.

Maroko Maroko

Marocké kráľovské letectvo: k decembru 2015 mali 22 strojov F-5E a 4 kusy F-5F.

Mexiko Mexiko

Mexické vzdušné sily: k decembru 2015 mali 6 strojov F-5E a 2 kusy F-5F.

Singapur Singapur

Singapurské vzdušné sily: k decembru 2015 mali 27 strojov F-5S a 9 kusov F-5T.

Španielsko Španielsko

Španielske vzdušné sily: k decembru 2015 mali 19 strojov F-5M.

Švajčiarsko Švajčiarsko

Švajčiarske vzdušné sily: k decembru 2015 mali 37 strojov F-5E a 12 kusov F-5F.

Taiwan Taiwan

Vzdušné sily Čínskej republiky: k decembru 2015 mali 23 strojov F/RF-5E a 25 kusov F-5F.

Thajsko Thajsko

Thajské kráľovské letectvo: k decembru 2015 mali 30 strojov F-5E a 4 kusov F-5B/F.

Tunisko Tunisko

Tuniské vzdušné sily: k decembru 2015 mali 12 strojov F-5E a 3 kusy F-5F.

Turecko Turecko

Turecké vzdušné sily: k decembru 2015 mali 23 strojov NF-5A/B.

USA USA

United States Navy: k decembru 2015 mali 13 strojov F-5F/N.
United States Marine Corps: k decembru 2015 mali 30 strojov F-5F/N.[7]

Bývalí používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Rakúsko Rakúsko

Rakúske vzdušné sily

Kanada Kanada

Kanadské kráľovské letectvo

Etiópia Etiópia

Etiópske vzdušné sily

Filipíny Filipíny

Filipínske vzdušné sily

Grécko Grécko

Grécke vzdušné sily

Jordánsko Jordánsko

Jordánske kráľovské letectvo

Holandsko Holandsko

Holandské kráľovské letectvo

Nórsko Nórsko

Nórske kráľovské letectvo

Saudská Arábia Saudská Arábia

Kráľovské letectvo Saudskej Arábie

Sudán Sudán

Sudánske vzdušné sily

USA USA

United States Air Force

Špecifikácie (F5-E Tiger II)[upraviť | upraviť zdroj]

F5-E Tiger II.svg

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 14,45 m
  • Rozpätie: 8,13 m
  • Výška: 4,06 m
  • Nosná plocha : 17,3 m²
  • Hmotnosť (prázdny): 4 410 kg
  • Vzletová hmotnosť: 7 157 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 11 214 kg
  • Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor General Electric J85-GE-21B s prídavným spaľovaním
    • Suchý ťah: 15,5 kN každý
    • Ťah s forsážou: 22,2 kN každý

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

Maximálna rýchlosť: 1 734 km/h

  • Dolet: 1 406 km[8]
  • Preletový dolet: 2 483 km
  • Dostup: 15 790 m
  • Stúpavosť: 175 m/s
  • Plošné zaťaženie: 312 kg/m2

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]