Riňava
| Riňava | |
| vrch | |
| Štát | |
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okresy | Stará Ľubovňa, Kežmarok |
| Obce | Veľký Lipník, Toporec |
| Pohorie | Spišská Magura |
| Podcelok | Veterný vrch |
| Povodia | Poprad, Dunajec |
| Nadmorská výška | 1 005,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°18′53″S 20°29′01″V / 49,3148°S 20,4835°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po |
|
Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Riňava | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Riňava (1 005,0 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Spišská Magura. Leží nad obcou Veľký Lipník, približne 14 km západne od Starej Ľubovne.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Veterný vrch.[3] Leží v Prešovskom kraji, na hranici okresov Stará Ľubovňa a Kežmarok a zasahuje na katastrálne územie obcí Veľký Lipník a Toporec.[4] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Veľká Lesná a južne situovaný Toporec, severne ležia Haligovce a Veľký Lipník, východne Vyšné Ružbachy a juhovýchodne mesto Podolínec.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Riňava leží v hlavnom hrebeni medzi Toporeckým sedlom a Veterným vrchom (1 101 m n. m.). Severne sa nachádza Kobylia hlava (953 m n. m.), východne Kvasník (1 019 m n. m.), Veterný vrch, Plontana (1 107 m n. m.), Zbojnícky stôl (1 021 m n. m.) a Veľká Kýčera (966 m n. m.), južne Skalka (956 m n. m.), Špičiak (1 051 m n. m.) a Homôľka (865 m n. m.) a západným smerom Kameniarka (935 m n. m.) a Hulok (1 003 m n. m.).[1] Severné svahy hrebeňa odvodňuje potok Šoltysa do Lipníka v povodí Dunajca, voda z východných odteká Krížnym potokom a z juhozápadných Toporským potokom v povodí rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no severným úbočím vedie chodník z Vyšných Ružbách.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol je pokrytý súvislým, miestami riedkym lesným porastom[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je však možno pozorovať okolité vrcholy Spišskej Magury, no tiež Busov, Čergov, Levočské vrchy, Volovské vrchy, východnú časť Nízkych Tatier, Vysoké Tatry, časť Oravských Beskýd a mnohé prihraničné vrchy južného Poľska.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no severným úbočím vrchol traverzuje
modrá značka.
- po
modrej značke:
- od východu z Vyšných Ružbách cez rázc. Pod Zbojníckym stolom
- od západu z Toporeckého sedla
- po
zelenej značke zo Stráňan cez Veterný vrch a rázc. Pod Zbojníckym stolom[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Spišská Magura – Pieniny. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-11-20]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-11-20]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-11-20]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-11-20]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-11-20]. Dostupné online.
