Fénix (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Súhvezdie Fénix)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Fénix
Mapa súhvezdia Fénix

Latinský názovPhoenix
SkratkaPhe
GenitívPhoenicis
Symbolické vyjadreniefénix
Rektascenzia0h
Deklinácia-50°
Plocha469  štvorcových stupňov
Poradie: 37
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
3
Najjasnejšia hviezdaAnkaa (α Phe)
(Zdanl. magnitúda 2,39)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +33° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca November

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Fénix je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Je to pomerne nenápadné súhvezdie. Pôvodne predstavuje vtáka Ibisa. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu.

Je to súhvezdie južnej oblohy ležiace mimo Mliečnej cesty medzi Fomalhautom z Južnej ryby a Achernarom z Eridana. Zo severu ho ohraničuje Sochár. Dá sa povedať, že u nás vystupuje 1 stupeň nad obzor iba jeho severná časť Fénixa v jesenných mesiacoch. Tesne nad obzorom sa celé súhvezdie objavuje až v južných oblastiach Stredozemného mora. Obsahuje 40 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Je najväčšie z 12 súhvezdí, ktoré vznikli vďaka holandským astronómom Pieterovi Dirkszoonovi Keyserovi a Frederickovi de Houtmanovi. Napriek tomu, že ide o novodobé súhvezdie, pôvodne predstavoval ibisa alebo volavku. Ibisy aj volavky sa objavovali znenazdajky vždy po záplavách Nílu. Prilietali zo severu, no starovekí Egypťania sa domnievali, že sa rodia z vody sami samy od seba. Stali sa tak symbolmi nesmrteľnosti a základom mýtu o fénixovi, ktorý opakovane zhorel na popol, ale čoskoro opäť vstal a bol živý ako predtým. Takto žil fénix podľa legendy 500 rokov. Keď sa blížil jeho koniec, postavil si hniezdo zo škoricovníkovej kôry a v ňom sa zapálil. Tento cyklus smrti a znovuzrodenia sa pokladá okrem iného za alegóriu denného východu a západu Slnka.

Od Egypťanov prevzali mýtus o bájnom vtákovi Gréci a od nich Rimania. Bol nazývaný tiež slnečným alebo ohnivým vtákom. Arabi na jeho mieste videli čln, ktorý pristál na brehu rieky Eridanus. V stredoveku si zase v tomto súhvezdí predstavovali Orla.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
α Phe Ankaa 2,39m
β Phe β Phe 3,32m
γ Phe γ Phe 3,41m

Najjasnejšia hviezda, alfa Phoenicis, sa volá Ankaa. V arabčine má druhé meno Nair al Zaurak, znamenajúce „“najjasnejšia v člne”“, čo súvisí s arabskou predstavou súhvezdia ako člnu. Jej jasnosť je 2,39 mag. a patrí do spektrálneho typu K0. Dosahuje povrchovú teplotu okolo 4 800 K. Už na pohľad je výrazne oranžová. Leží vo vzdialenosti 73 – 78 (starší odhad 93) svetelných rokov. Je to vizuálna aj spektroskopická dvojhviezda. Menšia zložka obehne väčšiu po eliptickej dráhe s veľkou polosou 2 AU za 3 849 dní.

Beta Phoenicis s magnitúdou 3,3 (podľa iného zdroja 4,0) má fyzického sprievodcu s jasnosťou 4,1 – 4,2. Podľa ďalšieho zdroja sú zložky rovnako jasné žlté obry. Ich uhlová vzdialenosť je malá, iba 1,3″ – 1,4″, takže ich dokážeme rozlíšiť ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 10 cm.

Gama Phoenicis má tiež spektroskopického sprievodcu. Obehne ju raz za 193,8 dňa.

Zákrytovou premennou dvojhviezdou typu Algol je hviezda zéta A Phoenicis. Leží neďaleko hviezdy Achernar zo súhvezdia Eridanus. V perióde 1,67 dňa jej jasnosť kolíše od 3,9 do 4,4 magnitúd. Tieto zmeny sa dajú sledovať aj voľným okom. Obe zložky sú horúce hviezdy typu B. Okrem toho má optických sprievodcov; jedného vo vzdialenosti 6,4 sekúnd s jasnosťou 8 magnitúd – ten sa dá nájsť pomocou ďalekohľadu s priemerom objektívu aspoň 7 cm. Ďalšia hviezda, ktorá sa však nedá nájsť amatérskym ďalekohľadom, má magnitúdu 7 a nachádza sa v odstupe len 0,8″ od hlavnej zložky.

Štvorica slabých galaxií vo Fénixovi: NGC 87, NGC 88, NGC 89 a NGC 92

Éta Phoenicis s jasnosťou 4,5 mag. má vo vzdialenosti asi 19,8″ sprievodcu 11. magnitúdy. Vidieť sa dá ďalekohľadom s priemerom objektívu vyše 10 cm. Pre ďalekohľad s priemerom objektívu vyše 8 cm je dobre rozlíšiteľnou dvojhviezdou tiež théta Phe. Hlavná zložka má jasnosť 6 magnitúd a jej sprievodca v odstupe 13,2″ má jasnosť 10 magnitúd.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Vo Fénixovi sa nenachádzajú nijaké jasnejšie hviezdokopy alebo hmloviny, ktoré by sa dali pozorovať menšími ďalekohľadmi. Obsahuje síce množstvo galaxií, no všetky sú veľmi slabé. Jasnosť najjasnejších z nich sa pohybuje okolo 12. magnitúdy.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Stredoeurópania uvidia z Fénixa skutočne len málo. Alfa, beta aj gama Phe zostávajú trvale mimo ich dohľadu. Aj pre obyvateľov južnej Európy vystupujú najjasnejšie hviezdy súhvezdia len tesne nad obzor, a to v októbri až novembri. Trojuholník, ktorý vytvárajú hviezdy alfa, beta a gama, je pomerne výrazný.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • HERMANN, Joachim. Hviezdy. Redakcia PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,; preklad Ing. Květoslav Spiller; ilustrácie Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová. [s.l.] : Ikar, 1998. 287 s. (Sprievodca prírodou.) ISBN 80-7118-475-6.
  • MOORE, Patrick. Hviezdy a planéty. Redakcia Katarína Bobríková, Ladislav Donauer; preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská. Prvé slovenské vydanie. revidované a rozšírené vydanie vyd. Bratislava : Slovart, 2001. 256 s. ISBN 80-7145-341-2.


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]