Slováci v Maďarsku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 16:23, 27. marec 2016, ktorú vytvoril Jetam2 (diskusia | príspevky) (wikilinky, replaced: Judaizmus (náboženstvo) → Judaizmus AWB)

Slováci sú v Maďarsku tretia najväčšia národnostná menšina. Ich počet sa pohybuje od 17 693 podľa oficiálneho sčítania ľudu po 110 000, čo je odhad slovenských organizácií v Maďarsku.[1]

Dejiny

Slováci žili v dnešnom, najmä severnom Maďarsku, v mnohých obciach prinajmenšom do neskorého stredoveku ako pozostatok slovanského osídlenia spred príchodu Maďarov (pozri napríklad [2]). Vývoj v nasledujúcom období zostáva zatiaľ, najmä na slovenskej strane, neprebádaný. Najviac Slovákov sa dostalo sa na územie dnešného Maďarska v rámci osídľovania Dolnej zeme po porážke Osmanskej ríše, presnejšie od konca 17. do 19. storočia.

Okrem klasických slovenských jazykových ostrovov stojí za zmienku, že vtedajšia Peštianska župa mala v roku 1790 52 % obyvateľov Slovákov[3], v Pešti ešte v roku 1829 žilo toľko Slovákov, koľko Maďarov a v roku 1900 žilo v Budapešti okolo 100 000 Slovákov (Budapešť tým bola mestom s najväčším počtom Slovákov v Európe). Na území medzi Budapešťou a dnešnými slovenskými hranicami žili ešte v roku 1880/1890 asi v polovici obcí Slováci, vo viacerých oblastiach tvorili vyše 50 % alebo 100 % [3, vzadu]. V Nyíregyháze (založená v roku 1749 ako slovenská osada) v 80. rokoch 19. storočia žilo ešte 8 600 Slovákov popri vyše 13 000 Maďaroch a títo Slováci sa nazývali Tirpáci. Aj Segedín mal začiatkom 19. storočia ešte početné slovenské obyvateľstvo[4].

V roku 1920 žili podľa oficiálneho maďarského sčítania ešte Slováci ako menšina v Maďarsku v 78 obciach, pričom väčšinu mali v 41 obciach (50-75 % 21 obcí, 75-100 % 20 obcí). Vyše 500 Slovákov vtedy žilo v župách Stoličnobelehradskej, Komárňanskej, Vesprémskej, Ostrihomskej, Hontianskej, Novohradskej, Čongrádskej, Hevešskej, Jasovsko-Veľkokumánskej, v Pešťpilišskej, v Budapešti, v Abovsko-Turnianskej, Boršodskej, Zemplínskej, Békešskej, Aradskej, Čanádskej. V roku 1920 bolo 59 464 z oficiálne vedených Slovákov rímskokatolíckych, 75 229 evanjelikov, 7723 bolo kalvínov, 734 boli židia, zvyšok (cca. 850) ostatné vierovyznania.[5] Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom koncom 40-tych rokov 20. storočia znížila ich počet asi o 70 000.

Dnes ešte bývajú Slováci v Békéšskej, Boršodsko-abovsko-zemplínskej, Komárňansko-ostrihomskej, Novohradskej a Peštianskej župe a v hlavnom meste Budapešti. Ich strediskom je Békešská Čaba. Majú slabé národné povedomie a málo kontaktov na Slovensko. Od 90. rokov 20. storočia majú celoštátnu slovenskú samosprávu a samosprávu na regionálnej úrovni. Týždenník Ľudové noviny má aj internetové vydanie. V krajine sú dve národnostné slovenské gymnáziá - v Budapešti a v Békéšskej Čabe.

Novodobé osídľovanie Slovákov v Maďarsku sa viaže najmä na zázemie Bratislavy, pričom percentuálny podiel približne 50 % dosiahli Slováci v obci Rajka.[6]

Celkový počet Slovákov na území dnešného Maďarska od roku 1880

Obyvateľstvo Uhorska podľa sčítania obyvateľstva v roku 1880, Slováci sú na treťom obrázku zhora vľavo

Počet Slovákov v Maďarsku podľa oficiálnej uhorskej/maďarskej štatistiky:

  • 1880:
    • v celom Uhorsku: 1 855 000 Slovákov + 219 404 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk (spolu 2 074 404 osôb)
    • v celom Uhorsku okrem dnešného Slovenska: 365 293 Slovákov + ? "Maďarov" ovládajúcich slovenský jazyk
  • 1900**: len v Stoličnobelehradskej, Pešťpilišskej, Boršodskej, Békešskej, Ostrihomskej, Čanádskej a Budapeštianskej župe: 161 636* Slovákov
  • 1910**:
    • v celom Uhorsku: 1 946 000* Slovákov + 547 802 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk (spolu 2 493 802 osôb)
    • v celom Uhorsku okrem dnešného Slovenska: 261 319* Slovákov + ? "Maďarov" ovládajúcich slovenský jazyk
    • len v Stoličnobelehradskej, Pešťpilišskej, Boršodskej, Békešskej, Ostrihomskej, Čanádskej a Budapeštianskej župe: 145 007* Slovákov + 158 747 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk (spolu 303 754 osôb)
  • 1920: 141 882* Slovákov + 257 294 „Maďarov“ ovládajúcich slovenský jazyk (spolu 399 176 osôb)
  • 1930: 104 819 Slovákov
  • 1941: 75 920 Slovákov (materinský jazyk; v hraniciach dnešného Maďarska)
  • 1945-1949: Maďarsko opustilo 71 969 Slovákov, z toho 7783 ilegálne, 4230 pred výmenou obyvateľstva, zvyšok v rámci výmeny obyvateľstva [7]
  • 1949***: 25 988 Slovákov (materinský jazyk)
  • 1990: 10 459 Slovákov; 12 745 osôb so slovenským materinským jazykom; 68 852 osôb ovládajúcich slovenský jazyk
  • 2001: 17 693 Slovákov; 11 816 osôb so slovenským materinským jazykom; 18 056 osôb ovládajúcich slovenský jazyk

Údaje do roku 1920 sú z [8][9][10], neskoršie údaje sú všeobecne dostupné vo viacerých zdrojoch.

Podľa súdobých česko-slovenských zdrojov žilo v čase rozpadu Uhorska na území dnešného Maďarska 630 000 [11], 350 000 – 450 000 [12], 450 000 / 500 000 – 550 000 [13] Slovákov. V prospech čísla medzi 400 000 – 500 000 v roku 1918 hovoria aj vyššie uvedené súčty Slovákov a Maďarov hovoriacich po slovensky (toto číslo v posledných uhorských sčítaniach neustále rástlo, hoci výučba slovenčiny klesala - nakoniec prakticky nebola - a Maďari nemali dôvod učiť sa vtedy zaznávaný jazyk) podľa maďarských sčítaní, ako aj skutočnosť, že ešte v roku 1946 česko-slovenská komisia pripravujúca výmenu obyvateľstva priamo v Maďarsku (aj to nie celom) napočítala 473 556 Slovákov hlásiacich sa na výmenu. K roku 1990 a 2001 sa uvádza, že skutočný počet Slovákov v Maďarsku je 70 000 [12] resp. 110 000 [14].

Zhrňujúc možno povedať, že podľa štatistík počet Slovákov v Maďarsku klesol v závislosti od zdroja z 400 000 – 500 000/ vyše 300 000/ 145 000 začiatkom 20. storočia na dnešných oficiálnych 18 000 osôb, čo je pokles počtu národnosti o 95,5 % / 94,2 % / 87,5 % za iba 80 rokov [bez odpočítania výmeny obyv. vo výške ca. 70 000 osôb]. Počet Slovákov je dnes paradoxne vyšší vo vzdialenom Srbsku či Rumunsku, hoci v týchto krajinách bolo v čase rozpadu Uhorska Slovákov podstatne menej ako v Maďarsku.

Poznámky:

(*) Tu sa oficiálne udával „materinský jazyk“, ale tento materinský jazyk bol v úradných inštrukciách pre sčítacích komisárov definovaný de-facto ako najčastejšie používaný jazyk, jazyk, ktorým osoba hovorila „najochotnejšie“. (Nepodarilo sa zistiť, či to platí aj pre sčítanie 1930 a neskôr)
(**) Údaje sčítania z roku 1910 (podobne z roku 1900) sú skreslené v neprospech Nemaďarov najmä v dôsledku zvláštne definovanej otázky, ktorú implementovali maďarskí sčítací komisári (pozri *), ďalej skreslenie dokazuje nesúlad čísiel s vývojom pôrodnosti a úmrtnosti jednotlivých národností [15] a demograficky nemožné prírastky maďarského obyvateľstva v jednotlivých obciach oproti predošlým sčítaniam (tzv. štatistická maďarizácia) [8].
(***) Ak toto číslo porovnáme s údajom z roku 1941 a číslami výmeny obyvateľstva vyjde nám aj na úrovni oficiálnej štatistiky „deficit“ vo výške 22 037 Slovákov.

Slávni Slováci z územia dnešného Maďarska - pred rokom 1918

Slávni Slováci z územia dnešného Maďarska - po roku 1918

Slávni športovci

Kultúra

  • Ľudové noviny, týždenník v slovenskom jazyku
  • Celoštátna slovenská samospráva Budapešť
  • Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku
  • Dom slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe
  • Internetový portál [16]

Školstvo

Referencie

  1. ↑ http://slovake.eu/sk/intro/language/slovaks Zahraniční Slováci
  2. ↑ STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. , STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6.
  3. ↑ Marko A., Martinický P.. Slovensko-maďarské vzťahy – história a súčasnosť vo faktoch.. [s.l.] : [s.n.].
  4. ↑ Beksics G.. Maďarizácia a pomaďarčovanie s osobitným zreteľom na naše mestá.. [s.l.] : [s.n.].
  5. ↑ Slováci v Maďarsku. Slovenský náučný slovník III., 1932.
  6. ↑ http://www.zsm.hu/content/view/199/ Zväs Slovákov v Maďarsku
  7. ↑ Bobák J.. Maďarská otázka v Česko-Slovensku 1944-1948. [s.l.] : [s.n.].
  8. ↑ a b Mesároš J.. Zložité hľadanie pravdy o slovenských dejinách. [s.l.] : [s.n.].
  9. ↑ Slováci v Maďarsku. Slovenský náučný slovník III., 1932.
  10. ↑ Krejčí O.. Geopolitics of the Central European Region. The view from Prague and Bratislava.. [s.l.] : [s.n.].
  11. ↑ Conférence de la paix 1919-1920. Recueil des actes de la conférence. Partie IV. [s.l.] : [s.n.].
  12. ↑ a b “Slovaks abroad” in: Slovakia and the Slovaks, A concise encyclopaedia.. [s.l.] : [s.n.].
  13. ↑ Marko A., Martinický P.. Slovensko-maďarské vzťahy – história a súčasnosť vo faktoch.. [s.l.] : [s.n.].
  14. ↑ Baláž C.. Slovenská republika a zahraniční Slováci. Desaťročie Slovenskej republiky, 2004.
  15. ↑ Deák, L.. Viedenská arbitráž 2. november 1938 Dokumenty I.. [s.l.] : [s.n.].
  16. ↑ Slovák v Maďarsku, Nezávislý portál www.oslovma.hu
  17. ↑ Základná škola Sarvaš
  18. ↑ Základná škola Nové Mesto pod Šiatrom
  19. ↑ Gymnázium, všeobecná škola a kolégium, Békéšská Čaba

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slováci_v_Maďarsku&oldid=6246221“