Slovenské povstalecké letectvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slovenské povstalecké letectvo
Krajina Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Vznik 29. august 1944
Zánik 25. október 1944
Typ vzdušné sily
Velitelia Mikuláš Šinglovič
Podriadené jednotky 1. kombinovaná letka
Účasť
Vojny druhá svetová vojna
Bitky Slovenské národné povstanie
Insígnie
Znak
Roundel of Slovak Insurgent (1944).svg
Vojenská letka
Bombardovacie lietadlá SM.84bis, Š-328
Prieskumné lietadlá Fw 189A-1, Š-328
Stíhacie lietadlá B-534-IV, Bf 109E-4, Bf 109G-6
Výcvikové lietadlá He 72B-1 Kadett, Kl 35D, E-39

Slovenské povstalecké letectvo boli pro-spojenecké letecké jednotky, ktoré bojovali proti silám Osi na území Slovenska a zúčastnili sa Slovenského národného povstania na jeseň 1944.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské národné povstanie, organizované slovenským vojenským odporom, sa začalo v nepriaznivých podmienkach 29. augusta 1944. V prvých dňoch povstalci stratili významné letiská v Piešťanoch, Spišskej Novej Vsi, Poprade, Vajnoroch pri Bratislave a v Trenčianskych Biskupiciach, ale na strednom Slovensku stále držali veľké územie s letiskom Tri Duby (dnes Letisko Sliač), letiskom Mokraď (do 5. septembra 1944) a s poľnými letiskami neďaleko obce Zolná, Rohozná a na Muránskej planine pri Veľkej lúke.

Všetky vojenské lietadlá povstalcov tvorili prieskumnú-bombardovaciu jednotku, tzv. 1. kombinovanú letku. Letke velil Mikuláš Šinglovič a pozostávala zo štyroch dvojplošných stíhacích lietadiel Avia B-534, troch starších prieskumných/ľahkých bombardérov Letov Š-328 a dvoch čiastočne z náhradných dielov zostavených Messerschmittov Bf 109E-4. Kombinovaná letka bola neskôr posilnená o dva ďalšie moderné Messerschmitty Bf 109G-6 a jeden prieskumný Focke-Wulf Fw 189, ktorý preletel z východného Slovenska k Sovietom v Poľsku potom, čo boli povstalci na východnom Slovensku obkľúčení a odzbrojení nemeckými vojskami. Ďalej mali povstalci aj dve cvičné lietadlá typu Klemm Kl 35, niekoľko lietadiel Heinkel He 72 Kadett, Praga E-39 a dva stredné bombardéry Savoia-Marchetti SM.84, ktoré boli ukoristené počas bojov. Lietadlá Praga E-39 boli používané okrem iného aj na zásobovanie obkľúčených povstaleckých jednotiek.

Hlavná základňa povstaleckého letectva bola neustále napádaná lietadlami Luftwaffe. Aj preto bol 1. česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk umiestnený na poľnom letisku Zolná. Letisko Tri Duby slúžilo aj ako významná zásobovacia základňa, na ktorú smerovala materiálnu pomoc zo Sovietskeho zväzu, posily v podobe 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády a na letisku pristáli aj Boeingy B-17 Flying Fortress, ktoré zo Slovenska odviezli amerických letcov, ktorým sa podarilo uniknúť nemeckému zajatiu. Letisko Rohozná sa využívalo ako prijímacia plocha pre zhadzovanie materiálu dodávaného zo ZSSR.

Povstalecké letectvo malo problémy s dodávaním zásob pre svoje stroje, hlavne s dodávaním munície pre nemecké guľomety na Messerschmittoch Bf 109, ktoré museli byť dodávané ako trofejné zo ZSSR.

Avia B-534.217, na ktorej František Cyprich dňa 2. septembra 1944 zostrelil neozbrojený maďarský dopravný Ju 52/3m

Piloti a pozorovatelia kombinovanej letky dosiahli niekoľkých vzdušných víťazstiev. Medzi najpozoruhodnejšie patrí zostrelenie maďarského Junkersu Ju 52 pilotom Františkom Cyprichom na Avii B-534, posledný zostrel dosiahnutý na dvojplošnej stíhačke alebo zostrel pozorovacieho Focke-Wulfu Fw 189, ktorý dosiahla posádka pozorovacieho Letovu Š-328, pilot Jozef Žálik a pozorovateľ Matej Beznák. Okrem zostrelov dosiahli slovenskí a tiež dvaja juhoslovanskí piloti (Sava Poljanec a Arsenij Boljevič) ďalších bojových úspechov. Ján Lupták s Aviou B-534 zničil na letisku Poprad tri Junkersy Ju 87 „Stuka“ a Rudolf Božík zaútočil na nemecké lietadlá bombardujúce letisko Tri Duby a narušil ich útočiacu formáciu v Messerschmitte Bf 109G-6 bez munície. Posádky Letovov Š-328 statočne útočili na pozemné ciele.

Najväčšou leteckou pomocou pre SNP a kombinovanú letkou bol prílet 1. česko-slovenského samostatného stíhacieho leteckého pluku pod velením kapitána Františka Fajtla dňa 17. septembra 1944. Táto jednotka bola vyzbrojená sovietskymi stíhacími lietadlami typu Lavočkin La-5FN. Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk bol tvorený množstvom skúsených pilotov – hlavne česko-slovenskými dobrovoľníkmi, ktorí už predtým slúžili v britskej RAF. Povstaleckí letci sa zúčastnili 923 bojových letov a zničili 40 nepriateľských lietadiel. Vykonali tiež veľa prieskumných letov a útokov na pozemné ciele. Aktivita leteckých síl na Slovensku bola na konci roku 1944 často narušovaná zlým počasím a nízkou oblačnosťou, ktorá je nebezpečná pre let v horských oblastiach stredného Slovenska. Jednotky povstaleckého letectva vykonávali leteckú ochranu pre povstanie z letísk Zolná a Tri Duby do 25. októbra 1944. V týchto dňoch bolo posledné letisko v rukách povstalcov, Tri Duby, ohrozené paľbou z diel a postupom nemeckých vojsk.

Vzhľadom na to, že Nemci na konci októbra 1944 povstanie potlačili, veliteľ povstaleckej armády Rudolf Viest nariadil vzdušným silám, aby odleteli zo stredného Slovenska na bezpečnejšie letiská zaistené Červenou armádou v Poľsku. Väčšina z povstaleckých pilotov sa potom stala príslušníkmi 1. česko-slovenskej zmiešanej leteckej divízie, ktorá sa podieľala na oslobodení Česko-Slovenska a Poľska na jar 1945.

Najúspešnejší piloti slovenského povstaleckého letectva[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlá slúžiace v slovenskom povstaleckom letectve[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Slovak Insurgent Air Force na anglickej Wikipédii.