Slovenská krajina (1938 – 1939)

Slovenská krajina bolo autonómne územie Česko-slovenskej republiky (tzv. druhej republiky) ustanovené ústavným zákonom č. 299/1938 Zb. z. a n. zo dňa 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny. V praxi autonómnu vládnu a výkonnú moc na tomto území vykonávala Slovenská krajinská vláda už od 7. októbra 1938.

Dejiny

Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) využila zložitú medzinárodnú situáciu, v ktorej sa Česko-Slovensko ocitlo na jeseň 1938 na vystupňovanie svojich autonomistických požiadaviek. Necelý týždeň po Mníchovskej dohode (29., resp. 30. september) sa v Žiline stretol výkonný výbor HSĽS spolu s pozvanými predstaviteľmi politických strán pôsobiacich na Slovensku. Na schôdzi prijali vyhlásenie (tzv. Žilinskú dohodu), ktorým zúčastnení postavili za návrh ústavného zákona o autonómii Slovenska z júna 1938, ktorý poslanci HSĽS 17. augusta 1938 predložili Národnému zhromaždeniu. Zároveň bol prijatý Manifest slovenského národa, idúci nad rámec ústavného zákona o autonómii, o ktorom ale členovia ostatných strán predpokladali, že v súlade s prísľubom ľudákov nebude zverejnený. Avšak tlačový orgán HSĽS Slovák 7. októbra nezverejnil text vyhlásenia, len oznámil prijatie dohody o autonómnom postavení Slovenska v Česko-Slovensku, no v plnom znení zverejnil text manifestu.

Pražská vláda 7. októbra vymenovala prvú vládu autonómnej Slovenskej krajiny. Na jej čele stál Jozef Tiso.

Už 9. októbra sa slovenská vláda musela zúčastniť na rokovaniach, ktoré vyústili do Viedenskej arbitráže, v dôsledku ktorej bolo územie Slovenskej krajiny zmenšené o južné pohraničie. 10. októbra okrem toho Nemci obsadili Petržalku.

22. novembra 1938 (po schválení parlamentom v Prahe) nadobudol platnosť Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny, ktorý definoval nové, pomerne rozsiahle právomoci slovenských orgánov v rámci Česko-Slovenska. Okrem iného bol vytvorený a zvolený aj Snem Slovenskej krajiny, ktorého prvé zasadnutie sa uskutočnilo 18. januára 1939.

9. marca 1939 prezident Česko-Slovenska nečakane odvolal vládu Slovenskej krajiny a dosadil svojho človeka. Zároveň pražská vláda na Slovensku vyhlásila stanné právo a dala odvliecť do Česka 250 popredných slovenských činiteľov (vrátane poslancov). 11. marca 1939 prezident Česko-Slovenska vymenoval na návrh predsedníctva Snemu Slovenskej krajiny novú vládu na čele s Karolom Sidorom.

14. marca 1939 bola na území Slovenskej krajiny vyhlásená prvá slovenská republika, podrobnosti pozri v článku Vznik prvej slovenskej republiky. Krajinské zriadenie však ešte zvyškovo pokračovalo do 31. decembra 1939, potom bolo nahradené župami.

Zdroj

KOVÁČ, Dušan, a kol. Kronika Slovenska. 2, Slovensko v dvadsiatom storočí. 1. vyd. Bratislava : Fortuna Print & Adut, 1999. 607 s. ISBN 80-88980-08-9.

Česko-Slovensko (dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo)
	Pred 1918	1918 – 1938	1938 – 1939	1939 – 1945	1945 – 1948	1948 – 1960	1960 – 1990	1990 – 1991	1991 – 1992	1993
Čechy Morava časť Sliezska	súčasť Predlitavska	Československá republika^a ČSR	Ríšska župa Sudety^b (súčasť Nemecka)		Československá republika^e ČSR	Československá republika^f ČSR	Československá socialistická republika^g ČSSR	Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR		Česká republika ČR
Čechy Morava časť Sliezska	súčasť Predlitavska		Česko-Slovenská republika^c Č-SR	Protektorát Čechy a Morava						Česká republika ČR
Slovensko	súčasť Uhorska (Zalitavska)			Slovenská republika 1939 – 1945						Slovenská republika SR
Slovensko				súčasť Maďarska^d						Slovenská republika SR
Podkarpatská Rus				súčasť Maďarska^d	Zakarpatská oblasť^h (súčasť Sovietskeho zväzu)				Zakarpatská oblasťⁱ (súčasť Ukrajiny)
	Rakúsko-Uhorsko			ČSNV v Paríži a Londýne (1939 – 1940), Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945)
^a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. ^b Územie anektované Nemeckom na základe Mníchovskej dohody z 29. – 30. septembra 1938. ^c V historiografii známa ako druhá republika. Slovensko a Podkarpatská Rus získali autonómne postavenie ústavnými zákonmi z 22. októbra 1938. Slovensko malo de facto autonómne postavenie už od 6. októbra 1938 (Žilinská dohoda). ^d Južná časť Slovenska bola anektovaná Maďarskom a Nemeckom na základe prvej viedenskej arbitráže, Podkarpatská Rus bola anektovaná vojensky na základe dohody medzi Maďarskom a nacistickým Nemeckom. ^e V historiografii známa ako tretia republika. Išlo o režim obmedzenej demokracie so značným zahraničným vplyvom Sovietskeho zväzu.					^f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. ^g Začiatkom 60. rokov nastúpilo reformné hnutie (medzníkom rok 1963), ktoré vyvrcholilo v roku 1968 pokusom o reformu, najmä o čiastočnou demokratizáciou režimu (pražská jar), čo bolo zvrátené inváziou vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Nastáva obdobie tzv. normalizácie (do roku 1989) a vojenskej okupácie Sovietskym zväzom (do roku 1991). Od roku 1969 bola ČSSR formálne federáciou pozostávajúcou z Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Dôsledkom Nežnej revolúcie v novembri až decembri 1989 došlo k pádu komunistického režimu. ^h Oblast Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (USSR), republiky Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). ⁱ Oblast Ukrajiny.