Preskočiť na obsah

Slovenská abeceda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
46 písmen slovenskej abecedy, z toho 26 základných latinských písmen (sivou) a 20 modifikovaných latinských písmen a zložiek (čiernou)

Slovenská abeceda alebo slovenské písmo[1][2] je abeceda (resp. písmo), ktorá sa používa na zápis slovenčiny.

Prehľad znakov

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenskou abecedou tu primárne myslíme súbor všetkých písmen grafickej sústavy slovenského jazyka. Slovenská abeceda pozostáva zo 46 písmen. Každé z nich má dve podoby, tzv. malé písmeno a tzv. veľké písmeno (kedy sa má použiť malé a kedy veľké písmeno určujú pravidlá pravopisu). Tieto písmená okrem toho majú určité predpísané poradie. Nasleduje zoznam spomínaných 46 písmen v spomínanej malej a veľkej podobe a v spomínanom predpísanom poradí v ich tlačenej podobe:[3]. V niektorých slovách je možné nájsť písnená prevzaté z iných jazykov. napr. ö (röntgen). Tieto písmená nie sú zahrnuté v slovenskej abecede.

Dvojhlásky ia, ie, iu (na rozdiel od dvojhlásky ô) sa nepovažujú za samostatné písmená, a teda ani za súčasť abecedy. Považujú sa za dve písmená.

V písme sa popri písmenách abecedy používajú interpunkčné znamienka.[3]

Písmená slovenskej abecedy možno rozdeliť nasledovne:

delenie 1:[4]

  • veľké písmená – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť tlačené alebo písané (pozri nižšie)
  • malé písmená – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť tlačené alebo písané (pozri nižšie)

delenie 2:[4]

delenie 3:[3]

delenie 4:[pozn 1]

  • spoluhláskové písmená (t. j. písmená vyjadrujúce spoluhlásky), a to v podobe buď jednoduchých spoluhláskových písmen alebo v podobe spoluhláskových zložiek – zoznam pozri nižšie.
    • 32 spoluhláskových písmen: b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž
  • samohláskové písmená (t. j. písmená vyjadrujúce samohlásky, t. j. vyjadrujúce buď jednoduché samohlásky alebo dvojhlásky) – zoznam pozri nižšie
    • 14 samohláskových písmen: a, á, ä, e, é, i, í, o, ó, ô, u, ú, y, ý

Abeceda, názvy písmen a zodpovedajúce hlásky

[upraviť | upraviť zdroj]
písmeno názov/
hláskovanie
písmena
hláska (-ky)
v slovenskej
fonetickej
transkripcii
(bez spodo-
bovania a
d/t/n/l
pred e/i/í
)[5]
príklad[5]
podľa PSP[3] podľa iných
zdrojov
A a a á [a] auto
Á á á dlhé a; dlhé á [aa] áno
Ä ä široké e a s dvoma
bodkami;
prehlasované a
[e] väz
B b [b] baran
C c [ts] cena
Č č čé [tʃ] čakať
D d [d] dom
Ď ď ďé mäkké dé [dj] ďakujem
DZ dz dzé [dz] hádzať
džé mäkké dzé [dʒ] džem
E e e é [e] euro
É é é dlhé e; dlhé é [ee] éra
F f ef [f] farba
G g [g] guma
[dʒ] gin
H h [h] hora
CH ch chá [x] chata
[ɣ]
alebo [h]
achjaj
I i i í; mäkké i;
mäkké í;jota
[i] ikra
[j] detail
Í í í mäkké í; dlhé i;
dlhé í;
dlhé mäkké i;
dlhé mäkké í;
dlhá jota
[ii] ísť
J j [j] jama
[(j)]
alebo [j]
prijímať
K k [k] kedy
L l el [l] lampa
Ĺ ĺ dlhé el [ll] vĺča
Ľ ľ mäkké el [lj] ľudia
M m em [m] mama
N n en [n] nos
[nj] anjel
[ŋ] banka
Ň ň mäkké en [nj] ňuchať
O o o ó [o] oko
Ó ó ó dlhé o; dlhé ó [oo] óda
Ô ô ô [wo] kôň
[uwo] ôsmy
P p [p] para
Q q kvé [kv] aquapark
[k] tequila
R r er [r] rak
Ŕ ŕ dlhé er [rr] vŕba
S s es [s] sen
Š š [š] šanca
T t [t] tabuľa
Ť ť ťé mäkké té [ť] ťava
U u u ú [u] blud
[w] peknou
nemé tequila
Ú ú ú dlhé u; dlhé ú [uu] súd
V v [v] vlak
[w] krv
[f] vták
W w dvojité vé dvojité w [v] watt
[w] cowboy
X x iks ix [ks] xylofón
Y y ypsilon tvrdé y

tvrdé i

[i] yzop
[j] yeti
Ý ý dlhý ypsilon dlhé y; dlhé ý;
tvrdé í; tvrdé ý;
dlhé tvrdé i;
dlhé tvrdé í;
dlhé tvrdé y
[ii] výr
Z z zet [z] zima
[ts] pizza
Ž ž žé žet [ʒ] život

Podrobnejšia verzia hláskovej časti tejto tabuľky je uvedená v článku Fonetika a fonológia slovenčiny; podrobnejšia verzia obsahuje aj fonémy, transkripciu podľa IPA, sčasti aj iné transkripcie a obsahuje aj hlásky vznikajúce v skupinách d/t/n/l+e/e/í, pri spodobovaní a pod.

V slovenskej abecede, a teda aj vo vyššie uvedenej tabuľke, sú – ako vidno – obsiahnuté aj zložky, t. j. ch, dz, dž. Podrobnejšie o problematike slovenských zložiek (teda dz, dž a ch) pozri v článku zložka (jazykoveda).

Dvojhláskové písmená

[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojhláskové grafémy (písmená) v slovenčine sú (v hranatých zátvorkách sú uvedené zodpovedajúce hlásky, teda samohlásky v pravom slova zmysle):

  • ia [ia]
  • ie [ie]
  • iu [iu]
  • ô [uo].
  1. Kým samohláska/spoluhláska (iný názov: samohláskový/spoluhláskový zvuk) sú pojmy vzťahujúce sa na zvukovú podobu jazyka, samohláskové/spoluhláskové písmeno (iný názov: samohlásková/spoluhlásková graféma) sú pojmy vzťahujúce sa na grafickú podobu jazyka. Napr. samohláske [i] zodpovedajú samohláskové písmená i a y.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 212.
  2. STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka. 3. dopln. vyd. Zväzok 1. Úvod a hláskoslovie. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1967. 707 s. Dostupné online. S. 91.
  3. a b c d Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. Kapitola I. Písmo, abeceda a pravopis, s. 25 – 28.
  4. a b graféma. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 158 – 159.
  5. a b Zdroje sú uvedené v článku Fonetika a fonológia slovenčiny.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]